Dynamika skupiny a transakčná analýza ako potenciál pomoci skupine

Skupinová dynamika predstavuje komplexné dianie v skupine. Vzniká a utvára sa začiatkom existencie skupiny. Pri počiatočnom formovaní sa skupina profiluje, jednotlivci v nej prijímajú vedome i podvedome svoje pozície, kreuje sa smerovanie skupiny, jej charakteristické črty a odlišnosti od iných skupín. Skupinová dynamika je definovaná pomocou jej jednotlivých prvkov, ktoré tvoria ciele skupiny, normy, roly, kohézia a napätie, skupinovú atmosféru, vytváranie podskupín, typ vedenia v skupine a komunikačné procesy v skupine.

CIELE FORMÁLNEJ SKUPINY sú určené organizátorom skupiny, pôvodcom jej vzniku. Vo formovaní skupiny má významný vplyv organizátor, pretože jeho stopa bude výsledkom činnosti skupiny. Skupina bude efektívna, ak väčšina jej členov s cieľmi súhlasí. Každá skupina má aj neformálne ciele, ktoré môžu slúžiť na uspokojenie sociálnych potrieb a vzájomných väzieb medzi členmi skupiny.

SKUPINOVÉ NORMY predstavujú pravidlá správania sa členov skupiny. Majú vopred určené formálne normy, ktoré sú pevné. Okrem nich si skupina vytvára aj neformálne normy, ktoré sa najčastejšie týkajú pravidiel klasickej komunikácie, slangu, verbálnych aj nonverbálnych signálov medzi členmi skupiny. Skupina vytvára na svojich členov tlak, aby normy dodržiavali a jednotliví členovia boli konformní.

KOHÉZIA V SKUPINE predstavuje dostredivú silu. Jej súdržnosť sa zvyšuje, ak sú v skupine jasne stanovené ciele. Čím je skupina kohéznejšia, tým je komunikácie v nej otvorenejšia, jasnejšia a skupina je stabilnejšia. Kohéziu ovplyvňuje aj to, v akom prostredí sa nachádza. Kohéziu treba udržiavať, vzájomné vzťahy posilňovať. Je dobré, ak jednotlivci v skupine sú na ňu hrdí, pričom smerovanie vedúceho člena skupiny musí mať na zreteli, že sa nesmie stať, aby negatívne prvky a ciele ovládli kohéziu skupiny.

Príklad: Ak budú súťažiť ukrajinské deti proti slovenským, v určitom štádiu adjustácie to môže pôsobiť práve kontraproduktívne a súperenie sa môže preniesť do ďalších sfér fungovania skupín, čím môžu vznikať izolované bunky, ktoré neprinášajú rozmer kvality spolupráce, ale naopak. Zmiešané skupiny sú jednoznačne lepším variantom, pretože aj spoločné prežívanie radosti posilňuje kohéziu v skupine.

Tenzia v skupine, jej napätie, je prirodzenou súčasťou každej skupiny; tenzia je vyvolaná nespokojnosťou členov skupiny, ktorá môže súvisieť s nejasne definovanými cieľmi, neprijatím vedenia skupiny, resp. nestotožnením sa s pozíciou jednotlivých členov v skupine. Tenzia predstavuje rozmer úzkosti a je jedným z významných dôvodov, prečo niektoré deti odmietajú školské prostredie, uprednostňujú záškoláctvo. Boj o vnútornú harmóniu je silnejší ako zvládanie tenzie v radoch skupiny.

Buddy fenomén

Rozmer spolupráce v skupine vo výrazne pozitívnej miere môže formovať fenomén buddy efektu. Ide o veľmi efektívny spôsob fungovania v školách, kde starší žiaci participujú na pomoci pre mladšie deti v nižších ročníkoch. Rola podporovateľa, facilitátora vždy predstavuje zvýšený pocit bezpečia, istoty, uistenia, akceptácie, spolupatričnosti, pomoci, ktorú potrebuje každé dieťa vstupujúci do nového prostredia. Podstata buddy efektu v mnohých rozmeroch napĺňa potenciál detí, ktoré môžu v pozitívnej rovine vyjadriť svoju sebaistotu, extrovertnú zameranosť, družnosť, ochranárske tendencie, priam zodpovednosť za úspech iného žiaka.

Buddy efekt vyžaduje schopnosť:

• budovať dlhodobý vzťah - kontinuálna zodpovednosť za pozitívnu interakciu, úspech,
• pochopiť životnú situáciu iných detí - rozmer empatie, poznanie kultúry, zvláštnosti i traumy,
• pracovať na rozvoji seba a iných - sebakorekcia a sebareflexia v záujme pozitívnych vzťahov,
• mať zodpovedný a angažovaný prístup - nevyhýbať sa riešeniu problémov, pomenovaniu niektorých negatívnych javov, ktoré môžu vznikať obojstranne,
• mať hodnotový systém - dokázať niekedy uprednostniť priority potrieb iného pred svojimi, včleňovať ho aj do skupín, ktoré nesúvisia priamo so školskou aktivitou, ale aj mimo, napr. v krúžkových či rodinných interakciách.

Transakčná analýza ako potenciál pomoci vo fungovaní skupiny

Adjustácia detí z ukrajinských rodín, resp. detí z iných škôl, ktoré sa ocitnú v nových triedach, spôsobuje po covidovej izolácii značné problémy. Niektoré deti treba citlivo začleňovať a mnohé skupiny znovu utvárať. Interakcie, pozície, roly, vodcovstvo predstavujú dynamický proces v každej skupine a skupiny, ktoré sa sformovali počas školskej izolácie, nadobudli aj negatívne rozmery v rovine agresivity, šikanovania, znevažovania. Preto treba zvýšiť odbornú prácu mentorov, pedagógov, školských psychológov a predostrieť deťom rozmer pozitívneho fungovania v skupine.

Metóda práce v skupine pomocou prvkov transakčnej analýzy spočíva v majstrovstve využiť pôsobenie sociálnych faktorov skupinovej dynamiky a kryštalizovať vzťahy medzi účastníkmi skupiny.

Základným článkom transakčnej analýzy predstavujú roviny EGO STAVOV, každého člena skupiny v rovine medziľudských transakcií a hier, pričom poskytujú priestor pre pochopenie a aplikáciu na svoje vlastné životné postoje, problémy a ich riešenie. Komunikácia v skupine predstavuje a tvorí základné prvky nazývané transakcie, pri ktorých každý zúčastnený vystupuje v niektorom stave ega a snaží sa osloviť určitý stav ega u druhého. Ak oslovená osoba reaguje očakávaným spôsobom, ide o komplementárnu transakciu; v opačnom prípade komunikácia nadobúda rozmer skríženej transakcie.

Podľa Berneho (2011) možno každý stav Ega popísať ako pevne skĺbený systém pocitov a modelov správania. Každý jedinec má učením a napodobňovaním zakódovaný repertoár takých stavov, ktoré nie sú rolami v hre, ale psychologickou skutočnosťou. Tento repertoár pocitov a modelov správania a reagovania v komunikácii a pri riešení problémov možno ho rozdeliť do kategórií „rodič“, „dospelý“, „dieťa“.

RODIČ – jedinec v svojich reakciách naučených a prijímaných od rodiča cíti, myslí, koná, rozpráva a odpovedá ako jeden z jeho rodičov, pretože prevzal tieto formy v priebehu svojho vývinu. Tento stav a model ovplyvňuje jeho správanie, v podobe „rodičovského vplyvu“, pričom plní funkciu svedomia. Ego stav „rodič“ sa prejavuje buď priamo, t. j. osoba reaguje tak, ako by skutočne reagoval vlastný rodič, alebo nepriamo, t. j. reaguje tak, ako by si jeho rodič prial. Stav „rodič“ je aktívny napr. pri výchove vlastných detí, jeho moc spočíva v tom, že človeku umožňuje reagovať automaticky a bez zamyslenia sa, čím ušetrí veľa času a energie. Ego stav„rodič“ možno rozdeliť na rodiča starostlivého a rodiča kritického. Starostlivý rodič sa prejavuje skutočným záujmom o druhého, poskytovaním podpory a ochrany – je silný a vzbudzuje rešpekt a úctu. Naopak rodič kritický sa riadi mocou, je autoritatívny, vyjadruje prevahu, ktorú získal nad druhým.

DOSPELÝ - jedinec v svojich reakciách predstavuje stav, pri ktorom človek objektívne hodnotí svoje okolie a zvažuje možnosti a pravdepodobnosti na základe skúseností. Je to stav odlišný od „rodiča“, ktorý tvorí súdy na základe podobnosti, res. rodičovského stereotypu. Aj kategória „dieťa“ reaguje na základe citov a nedokáže dostatočne vzniknuté situácie správne vyhodnocovať, diferencovať. „Dospelý“ si dokáže uvedomiť i jednotlivé Ego stavy a usmerňovať aktivitu „rodiča“a„dieťaťa“ – tvorí ich objektívneho sprostredkovateľa, aj v samom sebe. Ego stav „dospelý“ sa riadi logikou a rozumom, dokáže najlepšie zhodnotiť realitu, pretože nie je zaťažený emóciami a má reálny prístup k pohľadu na daný postoj, problém, komunikáciu.

DIEŤA – každá osoba v sebe ukrýva malé dieťa, ktoré cíti, myslí, koná, rozpráva a odpovedá rovnakým spôsobom ako osoba v detskom veku. Dieťa nie je hodnotené ako detinské alebo nedospelé, ale ako príslušné určitému veku. Tento vek sa pohybuje medzi 2 až 5 rokmi a zohráva dôležitú rolu.

Pre človeka je veľmi dôležité, aby porozumel „svojmu Dieťaťu v sebe“ a to nielen preto, že s ním bude po celý život, ale tiež preto, že je najcennejšou sú časťou jeho osobnosti.

Reagovanie bez rozumovej kontroly je dieťaťu vlastná. Tu náleží zvedavosť, tvorivosť, spontánnosť, túžba po poznaní a úprimná schopnosť prežívania. Podľa teórie transakčnej analýzy možno tento ego stav rozdeliť na slobodné a prispôsobivé dieťa, ktoré môže mať podobu poslušného alebo vzdorovitého dieťaťa.

Medzi kladné stránky slobodného dieťaťa patrí tvorivosť, hravosť, nežnosť, fantázia, kreativita, prirodzenosť, odvaha skúšať nové veci, zdravé riskovanie. Medzi negatívne stránky slobodného dieťaťa patrí nezáujem o spoločenské konvencie, roztopašnosť, snaha byť stredobodom pozornosti za každú cenu, zahrávanie si s druhými, egoizmus. U poslušného dieťaťa pozorujeme prispôsobivosť, akceptovanie pravidiel, noriem a konvencií, slušnosť, zdvorilosť, ale na druhej strane nízku sebadôveru, utiahnutosť, bezradnosť a pocit bezcennosti. Vzdorovité dieťa sa prejavuje odvahou, schopnosťou vzoprieť sa, rebéliou, odvahou oponovať autorite, aj bojom proti nespravodlivosti; z negatívnych vlastností môže prekypovať urážlivosťou, trucovitosťou a pomstychtivosťou.

Uvedené ego stavy nie sú len teoretickými pojmami, sú fenomenologickou skutočnosťou prístupnou priamemu pozorovaniu. Tieto stavy komunikujú medzi sebou, aj s okolitým svetom, t. j. produkujú a v priebehu procesu interakcie vytvárajú určité transakcie – komunikačné impulzy a odpovede. V akom ego stave sa človek práve nachádza, sa často rýchlo mení; v komunikácii sa možno ocitnúť v krátkom čase vo výrazne premenných ego stavoch.

Transakcie - rozlišovanie Ego stavov

Rozlišovanie Ego stavov má zásadný význam pre komunikáciu medzi ľuďmi, ktoré Berne (2011) nazýva transakciou. Jej priebeh i výsledok je závislý na tom, ktorý Ego stav je u komunikujúcich osôb práve aktívny.

Transakcie môžu byť:

• rovnobežné a vzájomne sa doplňujúce, t. j. doplnkové, vtedy je väčšinou komunikácia v harmónii, alebo
• skrížené, tie sú zdrojom nepríjemností.

Existuje 9 typov doplnkových transakcií a 72 typov transakcií skrížených, z čoho vyplýva, že komunikácia a transakčný rozmer predstavujú značnú pedagogicko-psychologickú obratnosť v zmysle úspešnej a efektívnej komunikácie a zmeny v postojoch a následne v správaní.

Medziľudské interakcie možno rozdeliť do skupín, pričom každá nasledujúca skupina je na úrovni štrukturalizácie času komplexnejšia s vyšším ziskom zo sociálnej interakcie:

• STIAHNUTIE – ľudia spolu vôbec nekomunikujú (aj v žiackych skupinách); žiaci nepoznajú spolužiakov z iných tried, ich mená.
• RITUÁL – ľudia konajú formálnym, predvídateľným spôsobom tak, ako sa od nich očakáva.
• AKTIVITA – ľudia vykonávajú spoločnú činnosť, pretože sú nútení spolupracovať.
• HRA – ľudia konajú hľadajúc psychologický zisk; v prípade hry môžu hráči spolupracovať tak, aby každý dosiahol psychologický zisk, alebo sa jeden hráč môže pokúšať dosiahnuť svoj zisk na úkor druhého hráča tak, že predstiera iný cieľ, taktiku, stratégiu a potom spoluhráča ľahšie porazí a ukončí hru. Hry sú zdrojom mnohých problémov. Berne (2011) uvádza niekoľko bežných typov hier a rozdeľuje ich na niekoľko skupín; tieto poznatky a aplikácie možno úspešne použiť v profesionálnej skupinovej interakcii.
• INTIMITA – ľudia konajú úprimne bez vzájomného využívania, zvlášť v altruistických, charitatívnych zameraniach.

Techniky transakčnej analýzy

Najdôležitejšie základy a techniky interakcie a kontinuálne aj terapie predstavujú:

• EGO STAVY: Transakčná analýza rozlišuje tri stavy ega - rodičov, dospelých a detí. Tieto tri časti tvoria osobnosť predstavujúcu socializačný vzorec, ktorý si každý jedinec formuje sám v rovine napodobňovania, zvnútornenia, vzdoru alebo iných individuálnych mechanizmov. Každý stav odráža určité myšlienky, emócie alebo správanie.
• SKRIPTY, MAPY V PODVEDOMÍ: Na odhalenie nevedomých aspektov jedinca terapeut, mentor, pedagóg, psychológ vytvára skriptové mapy pre neskoršiu analýzu. Na jej vykonanie použije stavy ega. Cieľom techniky je motivovať človeka k vnímaniu toho, ako skúsenosti a vzorce, ktoré sa objavili v detstve, formujú i deformujú jeho život.
• KOMUNIKÁCIA: je nevyhnutná na vytvorenie transakcií, často sa používa v transakčnej analýze, pretože pozitívna interakcia stupňov ega vedie k žiadúcim, optimálnym transakciám. Avšak konflikty, ktoré môžu vzniknúť medzi stupňami ega, spôsobia nezhody a konflikty. Analýza a pochopenie týchto transakcií môže byť kľúčom k vyriešeniu konfliktov, ktoré existujú.
• ZDVIHY: Tento aspekt sa týka skutočnosti získania uznania a prijatia s cieľom efektívnejšie presmerovať postoje, názory, spôsoby komunikácie i správania a konania. Pozitívne posilnenie bude kľúčom k maximálnemu využitiu potenciálu a pocitu motivácie.
• OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV: Intimita dieťaťa musí byť akceptovaná. Dieťa ak nedôveruje dospelému, nedosiahneme pozitívny cieľ; spôsobí u neho vytvorenie série vzorov, ktoré mu zabránia v plnom využití potenciálu. Je to ďalší z konceptov, na ktorých pracuje transakčná analýza.

Vyššie spomenuté techniky a koncepty tvoria hlavné základy skupinovej terapie. Podľa transakčnej analýzy má človek kapacitu na vykonanie rozhodnutia. Cieľom terapie, sebareflexie a sebakorekcie je zmeniť vzorce, ktoré sme získali ako deti. Terapeut musí pristupovať k jedincovi s maximálnym rešpektom, bez posudzovania jeho minulosti a vytvoriť vzťah na základe plynulej a efektívnej komunikácie. Cieľom je odhaliť to, čo sa doteraz pokazilo a zmeniť tieto obmedzujúce vzorce na pozitívne konotácie. To sú cesty transakčnej analýzy, ktorá môže pomôcť k pozitívnemu formovaniu v skupine prostredníctvom skupiny.

Záver

Sociálna skupina predstavuje jedincov, ktorí majú spoločný cieľ a participujú pri riadení či existencii skupiny. Každá sociálna skupina mení svoju dynamiku v priestore a čase. Praktický rozmer formovania skupín nás presviedča o tom, že sa skupina môže vymknúť kontrole. V postcovidových mesiacoch sa ako problém javia samo utvárajúce sa skupiny mladistvých, ktoré nepôsobia pozitívne na svojich rovesníkov. Agresori organizovaní v skupinách brutálne napadajú náhodných okoloidúcich, ktorí končia s ťažkými traumami a poškodením zdravia. Efekt dodržiavania praktík, noriem, brutality a kontroly v týchto skupinách predstavujú istotu a bezvýhradnú akceptáciu, ktorá je pre členov skupiny dôležitá a signalizuje vymedzenie sa vo vzťahu k iným skupinám. Tieto môžu byť konkurenčné alebo aj navzájom seba ohrozujúce, čo v čase našim hraniciam blízkeho vojnového konfliktu môže mať devastačný charakter moci a nadvlády.