Psychologické aspekty neurotickej maladaptácie, abúzusy, delikvencia a záškoláctvo

„Alkohol sú slzy, ktoré tečú opačným smerom.“ Boris Filan

Život jedincov v školskom prostredí predpokladá plnenie určitých cieľov, úloh, pokynov, vzťahov, ktoré podliehajú formálne či neformálne štruktúrovanému režimu. Režim sa vytvára aj prirodzene v určitej skupine ľudí. Predstavuje súbor noriem, pravidiel, na ktorých sa jedinci v škole, v rodine, v konkrétnom spoločenstve dohodnú a ktoré prirodzene rešpektujú. Obsahuje presné vymedzenie a dodržiavanie práv, povinností, zodpovednosti a vzájomného vzťahu medzi všetkými jedincami. Plní organizačnú, sociálnu, psychologickú, výchovnú funkciu. Problém nastáva vtedy, ak sa v societe vyskytnú jedinci, ktorí majú problémy v adaptácii k vzájomným interakciám.

V psychologickej praxi pre prispôsobovanie sa v sociálnom prostredí používame osobitný pojem ‒ adjustácia. Jej náprotivkom je maladjustácia, ktorú predstavuje nedostatočná schopnosť až neschopnosť a kontroverzia k zvládaniu existencie každodenného života s alternáciou citovej nezrelosti.

V praxi sa stretávame s rozličnými výrazmi, napr. duševná alterácia, deviácia, dysfunkcia, maladjustácia, deteriorácia, deficit, defekt, imaturita (nezrelosť), instabilita či dekompenzácia. Ide vždy o poruchy jednotlivých duševných funkcií, schopností, poruchy správania, aj všeobecne poruchy osobnosti. Tieto majú ráz v klinickom obraze nielen u žiakov ale aj u školského personálu, nakoľko majú potenciu vznikať a meniť svoju kvalitu aj vznikom procesu starnutia alebo osobných životných otrasov.

Duševná porucha predstavuje špecifickú formu maladaptácie, prejavujúca sa v kognitívnych  procesoch, v správaní, v ich parciálnych zložkách ako aj vo vzájomnej kombinácii, pričom zasahuje vo väčšej alebo menšej miere celú osobnosť. Jej určenie si vyžaduje odborný prístup v rovine vyšetrenia a zachytenia pozorovania správania. Poruchy sa prejavujú určitými špecifickými znakmi, ktoré sú pre danú poruchu typické a jej vážnosť sa vyjadruje stupňom zasiahnutia príslušnej funkcie.

Neurotická maladaptácia

Vyznačuje sa neprimeranou adaptáciou, pri ktorej trpí sám jedinec, žiak, učiteľ, pracovník v prostredí školy. Adaptácia je nedostatočná, neefektívna, distorzná, zjavne znižuje nielen duševnú ale aj telesnú výkonnosť a subjektívny pocit spokojnosti a šťastia. Typické príznaky spočívajú vprítomnosti anxiet a zmenených postojoch, v konfliktoch, ktoré nevieme riešiť a riešime ich skratovo, negativistickej reaktivite, ktorá zasahuje osobnostné štruktúry, ide o charakterové neurózy a neurotický spôsob života.

Diferencujú sa na:

• dysadaptáciu ‒ miernejšiu formu nezvládania požiadaviek primeranej adaptácie (hlavne v počiatočnej forme nových interakcií),
• maladaptáciu ‒ závažnejšiu a fixovanú formu neprimeraného spôsobu parciálnych spôsobov reagovania.

Neurotická maladaptácia už zahrňuje prvky zmenených spôsobov reaktivity, ktoré perzistujú, sú fixované a stali sa súčasťou nového, odlišného správania. Žiak i školský zamestnanec trpiaci týmto syndrómom má sťažené podmienky vo fungovaní a plnení si každodenných povinností a je veľmi dôležité, aby vyhľadal pomoc, ktorá usmerní jeho mechanizmy správania a prežívania, aby včas eliminoval prvky neurotickej maladaptácie, ktoré môžu prerásť do extrémne patologickej podoby. V dnešnej dobe prostredníctvom médií sa stále častejšie dozvedáme o fyzických útokoch, nie ojedinele aj so zbraňou v rukách neurotických jedincov, ktorí zaútočia na školský kolektív obvykle s tragickými následkami.

Príklad: