Charakteristika sociálne znevýhodneného prostredia

Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov (silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami).

Výrazne sa to prejavilo pri meraní matematickej a prírodovednej gramotnosti žiakov. Žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky, než by mali vzhľadom na úroveň sociálneho postavenia v porovnaní s priemerom 34 krajín OECD (Pavlov, Petrasová, Porubský, 2014). Na uvedenú skutočnosť upozorňujú aj staršie výskumy (Duncan, 1994; Brooks, 1994; Klebanov, 1994; Smith, 1997; Halsey, 1980), ktoré poukázali na vzájomnú interakciu medzi zlou sociálnou a ekonomickou situáciou rodiny dieťaťa a jeho školskou úspešnosťou. V Správe o stave školstva na Slovenskuza rok 2013 sa uvádza, že z dôvodu neustáleho zvyšovania počtu integrovaných detí a žiakov do škôl bežného typu treba, aby boli ďalšie zložky poradenského systému súčasťou poradenského systému nielen v školách ale aj v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie.

Treba zvýšiť počet odborných zamestnancov pre oblasť prevencie. V rámci pregraduálnej prípravy je na túto oblasť prevencie pripravovaný školský sociálny pedagóg.

Za sociálne znevýhodnené prostredie (ďalej len „SZP“) sa považuje prostredie, ktoré charakterizujú aspoň tri z kritérií:

• rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie (socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú),
• nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov (aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie),
• chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa,
• aspoň jeden z rodičov je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie,
• nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá (absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC a pod.),
• vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí,
• rodina žije v segregovanej komunite,
• sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti[1].

Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem a akcentovaním individuálnych podmienok, napr. vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov, ktoré vyplývajú zo sociálneho znevýhodnenia (napr. komunikačné schopnosti, kultúrne a sociálne vylúčenie). 

Viac v príspevku M. Niklovej - Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia