Asistent učiteľa a pedagogická realita

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 5/2016

Asistent učiteľa nie je novým prvkom v pedagogickej praxi. Už niekoľko rokov sa s ním pomerne často stretávame nielen v špeciálnych školách, ale aj v školách bežného typu, v ktorých sú vzdelávaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S narastajúcimi počtami týchto detí priamo úmerne stúpa aj potreba zamestnávania asistentov. Dotácia v zmysle ustanovenia ods. 2 § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je viazaná na odporúčanie príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Spätná väzba klientov, učiteľov, ale aj riaditeľov škôl nám umožňuje identifikovať niekoľko kategórií ťažkostí, s ktorými sa v školách, kde majú asistenta učiteľa, stretávame.

Osobnostné predpoklady asistenta učiteľa pre prácu so žiakmi so špeciálnymi potrebami

Asistent učiteľa vstupuje do edukačného procesu podľa pokynov učiteľa ako osobnosť, ktorá si so sebou prináša vedomosti nadobudnuté počas pedagogického štúdia, predchádzajúce skúsenosti, spomienky na vlastné vzdelávanie, názory a postoje. Stáva sa, že asistent po osobnostnej stránke nie je naladený v prospech žiakov, ktorým má, podľa usmernenia učiteľa, pomáhať. Nejde iba o prípady kopírovania vzťahu pedagogického kolektívu k týmto žiakom, alebo o popieranie diagnózy a považovanie žiaka za „lajdáka.“ Podstatne negatívnejšie dopady môže mať prílišná ľútosť, hyperprotektivita a snaha plniť úlohy za neho. Najmä počas primárneho vzdelávania môžu takéto správanie a postoje asistenta spôsobiť vážne problémy. Riaditelia by mali dbať na osobnostné predpoklady asistentov pri ich prijímaní do pracovného pomeru. Pri ich výbere odporúčame požiadať centrum o prítomnosť psychológa alebo špeciálneho pedagóga na výberovom konaní.

Osobnostné predpoklady asistenta pre prácu s učiteľom

Asistent učiteľa býva pomerne často vysokoškolsky vzdelaný, kvalifikovaný pre prácu učiteľa, vychovávateľa a pod. V závislosti od osobnostných vlastností môže dochádzať ku kompetenčným a názorovým stretom medzi ním a učiteľom, ktorému asistuje. V najhorší prípadoch sa spor premieta do práce so žiakmi a do komunikácie s rodičmi. Tieto konflikty pozorujeme najmä vtedy, kedy má učiteľ prideleného asistenta v triede prvý rok. Ako účinnú prevenciu vnímame podrobne spracovanú náplň práce asistenta učiteľa, poučenie celého pedagogického kolektívu o kompetenciách asistenta a pravidelné zhodnocovanie spolupráce učiteľa a asistenta.

Nedostatok informácií o možnostiach práce so žiakom so špeciálnymi potrebami

Asistent učiteľa by mal byť podrobne oboznámený s diagnózou žiaka, z ktorej vyplývajú jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, s jeho individuálnym vzdelávacím programom. Mal by poznať silné a slabé stránky žiaka, aby jeho očakávania a poskytovaná pomoc boli optimálne. Pri zabezpečovaní tohto cieľa odporúčame využiť konzultáciu s odborníkom, ktorý dieťa vyšetroval. Za ideálnych podmienok prebieha konzultácia s účasťou učiteľa priamo v triede, kde je žiak vzdelávaný. Špeciálny pedagóg centra má tak možnosť vidieť reálne priestory triedy a svoje odporúčania priamo konfrontovať s učiteľom, asistentom a pedagogickou realitou.

Problémy vyplývajúce z osobnosti učiteľa

Pri osobnosti učiteľa vo vzťahu k práci s asistentom sa najčastejšie stretávame s dvoma problémami. Prvým je učiteľov pocit neustálej kontroly, z ktorého vyplýva snaha o perfekcionizmus a následná frustrácia. Druhým problémom je ponechanie „zodpovednosti“ za žiaka na asistenta. Prvý problém pri neriešení môže spôsobiť veľmi rýchle vyhorenie učiteľa, druhý vyhorenie asistenta. Ideálne je, ak potreba asistenta vychádza zo strany učiteľa. Treba pracovať aj s očakávaniami, postojmi učiteľa ešte predtým, ako mu bude pridelený asistent, resp. čo najskôr.

Najnižšie kvalifikačné predpoklady verzus potreba najvyššej odbornosti

Táto kategória problémov sa vyskytuje najmä u asistentov, ktorý majú v triede žiakov s poruchami autistického spektra, vývinovými poruchami učenia a vývinovými poruchami aktivity a pozornosti. Pre výkon práce asistenta učiteľa treba splniť iba minimálne kvalifikačné požiadavky na pedagogické vzdelanie. Žiaci s uvedenými diagnózami však potrebujú čo najvyššiu odbornosť. Asistent učiteľa sa pri pokusoch o elimináciu negatívneho správania žiaka napr. s Aspergerovým syndrómom, ADHD, žiaka s poruchami učenia môže ľahko ocitnúť v úlohe osoby neustále upozorňujúcej na negatíva a kontraproduktívne zasahujúcej do samostatnej práce žiaka. Spravidla to má za následok väčší odpor žiaka ku škole, príp. častejšie výchovné problémy, záchvaty hnevu a pod. Pri vzdelávaní žiakov s týmito diagnózami vnímame ako nutnú potrebu prítomnosť školského špeciálneho pedagóga, ktorý môže zabezpečiť podporu na vyučovaní aj odborné intervencie. Ak škola nedisponuje školským špeciálnym pedagógom a učiteľovi v triede, kde sa vzdelávajú uvedení žiaci, je pridelený asistent, je nutná intenzívna spolupráca s poradenským centrom. Škody, ktoré môžu vzniknúť popieraním problému, resp. odkladaním riešení, sa neskôr naprávajú veľmi ťažko a môžu mať dopad na meno školy i na funkciu riaditeľa.

Osobný asistent verzus asistent učiteľa

Existuje skupina žiakov s postihnutím, pri práci s ktorými učiteľ nepotrebuje asistenta, ale žiaci ho potrebujú. Ide o žiakov s telesným postihnutím, ktorí potrebujú pomoc s prekonávaním bariér pri sťahovaní do inej učebne, triedy, pri osobnej hygiene. Väčšia skupina žiakov s postihnutím potrebuje pedagogického asistenta, ale aj pomoc pri úkonoch, ktoré asistent učiteľa ako pedagogický zamestnanec nemá v náplni práce. V praxi často nielen asistenti, ale aj učitelia robia činnosti, lebo chcú svojim žiakom pomôcť a svojím príkladom povzbudiť ostatných. Je však zásadný rozdiel medzi pomocou pri desiatovaní a vykladaním žiaka z vozíka na toaletu, alebo jeho vynášaním na poschodie. Legislatívne a kompetenčné rozdiely medzi asistentom učiteľa a osobným asistentom sú jasné, ale absentuje prienik medzi rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortom školstva v oblasti asistencie poskytovanej žiakom v škole. Kladieme si otázku, čo sa musí stať, aby sa problém začal medzirezortne riešiť v prospech žiakov a na ochranu pedagogických zamestnancov a riaditeľov škôl?

Systémové riešenie pedagogických asistentov v súčasnom legislatívnom rámci

Systémové riešenie pedagogických asistentov v súčasnej legislatíve má vážne nedostatky, napr. dotačné prideľovanie prostriedkov nezohľadňujúce počet rokov praxe asistentov; žiadosť o asistentov podložená samostatným odporúčaním nad rámec správy zo špeciálnopedagogického vyšetrenia; odporúčania a následné žiadosti nezohľadňujúce počet žiakov so špeciálnymi potrebami v jednej triede; slabá previazanosť s rezortom práce, sociálnych veci a rodiny; nedostatočné zabezpečenie odbornej podpory priamo na školách a iné.

Neľahkú prácu pedagogických kolektívov, do ktorých už neodmysliteľne patria aj pedagogickí asistenti, sťažuje nielen absencia uvedených systémových riešení a finančná podvýživa školstva, ale aj problémy, ktorých neriešenie v ich začiatku môže prerásť do nezanedbateľných rozmerov. Časť z nich sa dá eliminovať vytváraním tlaku na školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Cieľom týchto zariadení nie je vytváranie nadpráce pre učiteľov, ale pomoc pri výchove a vzdelávaní neštandardných žiakov, a to aj formou poradenstva učiteľom a asistentom. O takúto pomoc však musí škola požiadať a vytvárať tak dopyt po službách aj tam, kde doteraz neboli poskytované. Ani v manažmente školy by sme nemali zabúdať na najkrehkejšie, nenápadné ohnivko pedagogického zboru – asistentov. Môžu byť nesporne významným prínosom v edukačnom procese ako pre učiteľa, tak aj pre žiakov.

 Zdroj: Manažment školy v praxi č. 5/2016