Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (1.)

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi 11/2017

Žijeme v uponáhľanom svete, enormne sa zvyšuje tlak spoločnosti na kvalitu práce učiteľa. Učiteľ vyžaduje od žiakov väčšie výkony, nakoľko zo svojich skúseností vie, že musí žiadať oveľa viac, aby dosiahol aspoň priemer. Rýchla doba, ktorej symbolmi sú nedostatok času, spánku, množstvo informácii, život na sociálnych sieťach, plytvanie energie na mnohých nepodstatných podnetoch, vedie k zdravotným komplikáciám, ktoré sa v konečnom dôsledku sformulujú do diagnóz. Tie sú predmetom následného liečenia nielen v rovine somatickej, ale aj psychologickej.

Obranné mechanizmy

Hostilita a agresia

Správanie zamerané na ublíženie, poškodenie niečoho alebo niekoho. Predstavuje zjavnú nedobroprajnosť, zlosť, averziu a následne agresivitu zameranú na jedinca alebo skupinu. Každá agresia je dôsledkom výraznej frustrácie.

Druhy agresie:

• vonkajšia (zameraná na poškodenie okolia),
• vnútorná (zameraná na poškodenie seba).

Podoby agresie:

• slovná – verbálna, bohatý slovník negatívnych výrazov a vulgarizmov,
• fyzická – kopanie, búchanie, napádanie, ničenie, týranie, zabíjanie.

Negatívne sociálne dôsledky spôsobuje najmä prenášanie agresie silnejších jedincov na slabšie objekty. Často v interakcii s inými ide o fenomén „nevysvetliteľných“ útokov, neadekvátnych reakcií na dané podnety, alebo výbuchy zlosti, ako aj skraty v konaní. Zvlášť nebezpečnú rovinu predstavuje násilie v prípade opakovaných agresií, pri fyzickom a psychickom týraní iných, napr. žiakov, podriadených alebo kooperatívnych známych i neznámych jedincov. Klasickým príkladom sú „nevysvetliteľné“ prípady, keď jedinci spolu aktívne komunikujú a po krátkej dobe vzniká konflikt, končiaci ublížením na zdraví, bitkou, nie výnimočne aj vraždou či zabitím. Slovná, ako aj fyzická agresia nie je na pôde škôl výnimkou. Verbálne útoky rodičov na učiteľov, vyhrážanie sa či dokonca streľba v priestoroch školy má už svoje opakované scenáre, ktoré je veľmi ťažko predvídať ako aj proti nim priamo bojovať. Frustrovaní a agresívni jedinci takýmto spôsobom bojujú o dosiahnutie „svojej harmónie“, pričom tento mechanizmus má deštrukčný charakter a vzniká vždy pod vplyvom hlbokých emócií.

Regresia

Ústup – z vývinového hľadiska ide o krok späť, do nižšej vekovej kategórie, k infantilnému spôsobu správania; napr. žiak v škole sa začne správať neadekvátne svojmu veku, prejavy správania sú typické pre mladšiu kategóriu, ako napr. vzdor spojený s hádzaním sa o dlážku, pomočovanie a pod. U učiteľov sa môže prejaviť utiahnutosť, zamyslenosť, plačlivosť, neustále ponosovanie sa, ide o podvedomú neschopnosť čeliť problémom.

Únik

Pokus o odmietnutie reality, v ktorej učiteľ alebo žiak zažil neúspech, zlyhanie, poníženie, degradáciu. Riešenie danej situácie konštruktívne odmieta, vzďaľuje sa jej, nerieši ju. Uniká do snov a fantázie a predstavuje si, ako by to bolo, keby... Niekedy hľadá únik v alkohole, drogách, v demonštratívnej promiskuite alebo „uniká do choroby“. 

Racionalizácia

Pokus nájsť racionálne (prijateľné) zdôvodnenia zlyhania, respektíve presvedčiť seba samého, že riešenie situácie nie je potrebné. Klasickým príkladom je Ezopova bájka „Líška a hrozno“ (hrozno, na ktoré sme nedosiahli, už aj tak nechceme; aj tak je kyslé – aj keď vôbec nie je kyslé). Napr. žiak v takejto kompenzácii môže vidieť racio zbytočnosti učenia sa, nakoľko vie, že ľudia, ktorí v škole získavali dobré známky, poctivo sa učili, plnili stanovené úlohy, dosahujú priemerné alebo aj podpriemerné spoločenské aj materiálne hodnotenie.

Bagatelizácia

Zľahčovanie a degradácia cieľa v dôsledku nesplnenia očakávania, napr. v prípade žiaka názor, ktorý ho utvrdzuje v tom, že nepotrebuje chodiť do školy, vzdelanie nie je potrebné, dôležité sú materiálne statky, učiteľ je zbytočný element, všetko je na webe a pod. V prípade učiteľa ide o syndróm spojený so zľahčovaním situácie zodpovednosti za vzdelávanie a výchovné pôsobenie v rovine, to nie je moje dieťa, nech sa stará rodič.

Kompenzácia – sublimácia

Situácie, pri ktorých, ak sa nedarí dosiahnuť cieľ, žiak či učiteľ si zvolí náhradný a povýši ho nad iný. Klasickým príkladom môže byť neadekvátna inklinácia k žiakom aj po vyučovacom procese, kde sa učiteľovi môže prílišná angažovanosť a blízka interakcia v rovine kamarátstva a pozývania do súkromia vymknúť z normy. Takýto kompenzačný mechanizmus skrýva v sebe isté nebezpečenstvo. Úprimná a zanietená práca učiteľa nemusí byť pochopená len pozitívne, ale naopak môže byť predpokladom pre podozrenie z prílišnej náklonnosti.

Fantázia – bdelé snenie

Termín pochádza z gréckeho bájoslovia („Phantasos“ – syn boha spánku Hypna), kde jedinec sníva o dosiahnutí stanoveného cieľa v rôznych variantoch, ale nič konštruktívne pre dosiahnutie nerobí. Žiak sa neučí, učiteľ nebojuje za lepšie podmienky práce, snívajú, majú predstavy o lepšej budúcnosti a veria, že problémy sa vyriešia samé.

Identifikácia – stotožnenie

Termín pochádza z latinského „idem“ a prejavuje sa absolútnym stotožnením sa s iným jedincom. Ide prevažne o stavy fanatizovania a úplného fyzického a psychického oddania sa vplyvu iného jedinca. Je typická pre uznávanie sektárskeho vodcu, pričom dochádza k strate vlastnej identity a zodpovednosti za svoje činy. Predstavuje nebezpečnú rovinu kompenzácie záťaže s následným poškodením nielen seba, ale aj svojich blízkych či žiakov.

Popieranie nepriaznivého faktu

Ide o „pštrosiu stratégiu“, pri ktorej jedinec nechce pripustiť realitu a odmieta sa pripraviť na novú situáciu. Je to neschopnosť sa vžiť do novej roly, napr. po vylúčení zo školy sa žiak stále vníma, že je žiakom, učiteľ učiteľom, aj keď konkrétna situácia je v nenávratne.

Projekcia

Premietanie vlastných záujmov do druhých osôb, pripisovanie vlastnej neschopnosti neschopnostiam iných ľudí, zvlášť typická je pre situácie, pri ktorých vlastné myšlienky, nápady a záujmy sú interpretované ako záujmy iného jedinca.  Zmyslom uvedených reakcií je odstránenie úzkosti, napätia, pričom tieto obranné mechanizmy majú zvlášť v detstve dôležitú funkciu, pretože v podmienkach záťaže umožňujú „úspešnejšie“ riešiť problémy a so záťažou sa oveľa ľahšie vyrovnať.

Pre zachovanie rovnováhy a harmónie jedinec podvedome upravuje vonkajšiu realitu tak, aby bola pre neho únosná. Systematicky sa začneme klamať a presviedčať samého seba, že jeho postoje sú tie najsprávnejšie a v tomto vykonštruovanom svete hľadáme obranu.

Problém nastáva vtedy, ak sa niektorý z obranných mechanizmov zafixuje ako jediný možný spôsob riešenia situácie.  Účinky záťaže a frustrácie môžu byť pozitívne, ak motivujú, pripravujú, zvyšujú výkon jedinca, ale tiež negatívne, ak sa napätie hromadí a prejaví sa na zdraví v podobe psychosomatických a psychických ochorení. 

 Viac v príspevku v časopise Manažment školy v praxi 11/2017.