Kultúra prostredia v materskej škole (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Riadenie a manažment školy ako nosný pilier kultúry školy

Každé vedenie školy sa v rámci vnútornej kontroly orientuje hlavne na prácu učiteľa. Organizačný systém, ktorý vedenie školy nastaví, predstavuje podľa Svetlíka, J. (2006) „spôsob, akým škola rozdeľuje úlohy vyplývajúce z plnenia poslania školy medzi určité skupiny pracovníkov a koordinuje činnosť týchto skupín, aké má v tomto organizačnom systéme miesto pedagogický zbor a aká ja štruktúra postavenia a vedenia školy.“ Zjednodušene sa dá povedať, že pod týmto sa chápe organizácia školy − organizácia práce s deťmi, so žiakmi, odborno–metodické vedenie žiakov učiteľmi, vzdelávanie učiteľov, organizačný chod školy.

Manažovanie školy je priamo závislé od cieľov, ktoré si pracovníci školy stanovia.

Ciele nestanovuje len riaditeľ ako hlavný manažér školy. V spolupráci s kolektívom svoje rozhodnutia nastavuje v závislosti od nasledovných skutočností:

• od úrovne rozhodnutí prijímaných cieľov v škole,
• od prostriedkov a spôsobov ich realizácie,
• od typov pracovného správania kolektívu organizácie (aktívny, zaujatý, tvorivý, zdokonaľujúci prístup všetkých zamestnancov k vykonávaniu vlastnej práce a zmysel pre participáciu, či záujem na výsledkoch činností a rozvoja celej školy je nosným pilierom dobrej klímy a kultúry),
• od úrovne a miery organizovanosti, koordinovanosti a súčinnosti práce, jej úroveň je priamo závislá na odbornosti a kvalite vedenia riaditeľa školy (Hlaváčková, Z., 2007).

Ak berieme do úvahy, že naším cieľom je vytvorenie dobrej kultúry školy, potom riaditeľ školy ako dobrý manažér pracuje podľa nasledovných manažérskych funkcií:

• plánovanie,
• organizovanie,
• vedenie ľudí,
• kontrola (Papula, J., 1995).

Organizáciu školskej činnosti, kultúru nevynímajúc, riadi riaditeľ školy. Na základe svojich osobnostných vlastností a daností si volí spôsob svojej riadiacej práce. Na základe toho, ako pristupuje k riadiacej práci, sa analyzujú modely jeho riadiacej práce. Riadiaca práca sa analyzuje podľa prístupu riaditeľa k svojej činnosti.

Svetlík, J. (2006) uvádza nasledovné modely riadenia a organizácie školy:

• Byrokratický typ – vyznačuje sa autoritou, vertikálnou líniou riadenia, presným definovaním pravidiel, náplne práce, postupov, centráciou moci do rúk riaditeľa školy, pričom obsahom komunikácie sú predovšetkým, príkazy a zákazy. Takýto typ riaditeľa stavia na tzv. skupinovom myslení. V takomto kolektíve sú konflikty prijímané výlučne negatívne. Jednota cieľa sa zamieňa za jednotu myslenia (Bieleszová, D., 2012).

Z hľadiska kultúry školy je tento typ riaditeľa pomerne ťažkým orieškom. Na jednej strane dbá na poriadok a dodržiavanie pravidiel, na druhej strane tým, že je jeho moc centralizovaná a viazaná len na jeho osobnosť, potláča sa kreativita ostatných členov, či už z radov pedagógov alebo nepedagogických pracovníkov. Tým, že málokedy deleguje právomoci medzi svojich podriadených, sa stáva, že kultúra v škole je odrazom jeho osobnosti. Šťastnejšia alternatíva v tomto prípade je, ak je riaditeľ čestný a spravodlivý. Vtedy aj kultúra je postavená na čestnom správaní ostatných zainteresovaných, či už pedagogického, nepedagogického kolektívu, alebo detí a rodičov. V prí