Aktuálne - Manažment školy v praxi č. 3/2021

Charakter človeka určuje jeho osud

„Prišiel som v nádeji, že som sa zmýlil v Sedgewickovi Bellovi ...  toto je však príbeh bez prekvapenia. Sedgewicka som nič nenaučil. Ale cena života sa neurčuje podľa jedného neúspechu... to ma naučili ostatní študenti. I keď sú niekedy naše kroky vratké, údelom učiteľa je dúfať, že s učením sa charakter môže meniť a s ním aj jeho osud.“ Kevin Kline vo filme Klub vyvolených (2002)

Úvodné myšlienky profesora Williama Hunderta (Kevin Kline) vo filme Klub vyvolených nám ponúkajú životnú lekciu o tom, že nie všetko musí byť ideálne, že ani pri najlepšej vôli sa nevyhneme sklamaniam, zlyhaniam a neúspechu. Dvojnásobne to platí, ak manažujeme tím, triedu, skupinu. Neúspech, ktorý z času na čas zažívame, by nemal byť meradlom kvality, ale motorom hľadanie nových ciest, príležitosťou zmeny a výzvou ako vnímať javy okolo seba vo svojej prirodzenosti. Témy, ktoré súvisia s formovaním charakteru človeka, ponúkame aj v 3. čísle časopisu Manažment školy v praxi.

 Niektoré príspevky v čase pandémie otvárame.

Manažment školy v praxi č. 3/2021

♥ Základom riešenia každého konfliktu či už vznikol medzi žiakmi alebo v pedagogickom tíme, je dohoda. Dana Švecová v príspevku Konflikty medzi žiakmi a ich riešenia z pohľadu vedenia školy ponúkanielen teoretické východiská, ktoré sa zameriavajú na vysvetlenie podstaty konfliktu, ale aj návrhy pre realizáciu opatrení z pohľadu vedúceho pedagogického zamestnanca.

♥ Negatívne sociálno-patologické javy s vplyvom na výchovu a vzdelávanie žiakov, ktoré sa týkajú Štokholmského syndrómu, ale aj kognitívnej disonancie či konformity v správaní opisuje Tatiana Soroková.

♥ „Zmena je neustály proces. Už nie je vhodné považovať zmenu v organizácii ako nejaký projekt alebo udalosť s jasne definovaným začiatkom alebo koncom, zmena je v súčasnosti konštantná. Ak je zmena konštantná, výzvou je riadiť ju,“ píše v príspevku manažment riadenia zmien a ponaučenia z bájok Mária Nogová.  

♥ Získať intelektuálne cnosti znamená schopnosť prejsť celým procesom kritického myslenia s plnou morálnou zodpovednosťou. Martina Kosturková v článku Konceptualizácia kritického myslenia – kognitívna doména sa venuje spôsobilostiam potrebným na rozvoj intelektuálnych cností.

♥ V pokračovaní príspevku Skúsenosť škôl s prítomnosťou školských podporných tímov sa Katarína Vančíková a Robert Sabo upriamujú pozornosť na problémy, ktoré pociťovali členovia podporných tímov projektu PRINED v oblasti koordinácie, operatívneho riadenia a kontroly ich práce.

♥ Tému školských podporných tímov dopĺňa aj príspevok Viktora Križa s názvom Rozmanité chápanie inkluzívneho vzdelávania. „Ak chceme skutočne pochopiť inkluzívne vzdelávanie potrebujeme prijať zraniteľnosť človeka a jeho limity a zároveň  sa na neho pozerať pohľadom možného rozvoja až k dosiahnutiu  sebaaktualizácie,“ píše autor príspevku.

♥ Téme adaptačného vzdelávania v podmienkach školy sa venuje Andrea Bilšáková. Upozorňuje, že riadiť školu a pedagogický proces znamená disponovať veľkou dávkou porozumenia, obetavosti, citu, taktu, trpezlivosti, pomoci a pochopenia pre potreby a problémy iných. Znamená to však aj vedieť, kam smerovať výchovno-vzdelávacie úsilie.

Cena života sa neurčuje podľa jedného neúspechu. Treba na to myslieť vždy, keď nám život dá lekciu. Vziať si z nej ponaučenie, prijať fakt našej zraniteľnosti, je novou cestou nášho ďalšieho rastu.

/redakcia/