Vyberáme z archívu časopisu Didaktika č. 6/2023

Všetky vedy zaoberajúce sa učením a vyučovaním si od svojho vzniku kladú otázky: Ako čo najlepšie učiť a vyučovať? Ako viesť žiakov k poznaniu? Ako realizovať edukačný proces tak, aby bol pre všetkých prospešný a zmysluplný? Aké nároky a požiadavky klásť na žiakov? V priereze histórie vznikali a zanikali mnohé edukačné koncepcie. Doposiaľ sme ideálny koncept nenašli. Školy však stoja pred problémom roztrieštenosti vzdelávania, nedostatočnej spolupráce medzi vyučovacími predmetmi, demotivácie žiakov, poznatkovým encyklopedizmom, sprostredkovaním hotových informácií. V príspevku prinášame nový spôsob edukácie, ktorý môže byť v našej edukačnej praxi veľmi potrebný.

S rozvojom nových technológií sa neustále menia aj požiadavky na vzdelanosť žiakov (máme na mysli znalosť angličtiny, povedomie o hardvéroch a softvéroch, zavádzanie IKT do vyučovania a mnohé iné). Rovnako zostáva podstatným atribútom pre základné aj stredoškolské vzdelanie naučiť sa učiť sa, myslieť, kriticky posudzovať informácie, operacionalizovať pojmy tak, aby nedochádzalo k prázdnemu verbalizmu, konštruovať si vlastné štruktúry poznatkov a pod. V príspevku sa venujeme oblasti pojmového mapovania, ktorá sa javí byť významným nástrojom pomoci pri vyššie zmienených podnetov.

Pojmové mapovanie

Človek sa počas svojho života stretáva s rôznymi typmi máp. Ide o mapu, ktorú použijeme pri návšteve mesta, mapu nákupného centra, pojmovú mapu.

Na čo primárne zameriavame pozornosť, keď skúmame mapu? Orientujeme sa podľa vizuálnej charakteristiky? Čítame všetky verbálne štítky? Sústredíme sa na schému a priestorové vlastnosti reprezentácie orientačných bodov? Hľadáme miesta, kde sa jednotlivé body spájajú?

Podobným spôsobom môžeme „čítať“ a „interpretovať“ aj pojmovú mapu, ktorú si žiaci vytvoria počas edukačného procesu či učenia sa. Počas mapovania používame viaceré kognitívne schopnosti – reprezentáciu, generovanie a transformáciu symbolických a lingvistických informácií.

Pojmové mapovanie ako metódu vizuálneho znázorňovania myšlienok používali mnohí významní ľudia: Marie Curie, T. A. Edison, Leonardo da Vinci, sir Isaac Newton, Ch. Darwin, Pablo Picasso, Thomas Jefferson a ďalší. V Európskom priestore sa s pojmovým mapovaním stretávame prvýkrát okolo roku 1965 vďaka nemeckému pedagógovi O. Richterovi, ktorý sa venoval otázkam štruktúrovania učiva. Dnes sa grafické znázorňovanie pojmov a vzťahov medzi nimi najčastejšie spája s menom J. D. Novaka (1979).

Poznanie každého človeka sa zakladá na pevnej sémantickej sieti, ktoré prepája jednotlivé pojmy do košatých mentálnych konceptov. Tieto koncepty sú vytvárané prepájaním jednotlivých pojmov (pričom pojem reprezentuje predstavu o jeho obsahu), ktoré sa už v sémantickej sieti nachádzajú s novými, ktoré ešte nemajú v sémantickej sieti svoje stabilné miesto. Sme presvedčení o tom, že každá edukačná aktivita by mala v prvom rade prispievať a napomáhať usporiadaniu a organizovaniu myslenia žiakov. V tom sa javí ako ideálna pomôcka práve práca s pojmovým mapovaním.

Vypracovávanie máp rozvíja kľúčové kompetencie ako:

• kompetencia k riešeniu problémov;
• kompetencia k učeniu (schopnosť definovať hlavnú myšlienku a hierarchizovať ostatné myšlienky);
• sociálna kompetencia;
• personálna kompetencia;
• komunikačná kompetencia.

Pojmové mapy môžeme aplikovať takmer na všetkých vyučovacích predmetoch, vo všetkých fázach vyučovacej hodiny, napr. ako motiváciu k učeniu, inovatívny spôsob hodnotenia učebného výkonu, opakovanie po prebratom učive.

Mapa sa skladá z pojmov, čiar, obrázkov, čísel, farieb a mnohých ďalších produktov, ktoré vytvárajú definitívnu podobu učiva. Využitie mapy je širokospektrálne, či už ide o spôsob zápisu poznámok, vizualizáciu nových nápadov, spôsob opakovania a učenia. Mapovanie môžeme aplikovať ako stratégiu učenia sa (Novak, 2004), ale aj ako učiteľovu stratégiu vyučovania (Marangos a Alley, 2007), príp. ako stratégiu na hodnotenie žiakov (Rebich a Gautier, 2005).

V školskom prostredí je primárne využívaná ľavá mozgová hemisféra, ktorá zastrešuje analyzovanie, slová, zoznamy, logiku, čísla, lineárnosť a rôzne postupnosti. V našom edukačnom rámci sa stále využívajú v prevažnej miere radovo usporiadané lavice v triede, poznámky obsahujú prevažne slová, v zošitoch sa využíva linajkový papier, poznámky si žiaci zapisujú v pomlčkách, zoznamoch, memoruje sa. Využívaná vo významnejšej miere je ľavá mozgová hemisféra, čím ochudobňujeme svoj mozgový potenciál. Ľudský mozog je však naprogramovaný tak, aby si veci a informácie vybavoval vo farebných obrazoch.

Príklad: Ak niekomu poviete, aby si vybavil ružového slona, istotne si to nevybaví napísané na bielom papieri modrým perom. Práve naopak, v mysli sa zobrazí farebný (ružový) slon. Je to pre mozog človeka prirodzené, nakoľko aj pri prezeraní fotografií sa nám automaticky v mysli vynárajú spomienky a emócie.

Ak chceme, aby si naši žiaci informácie čo najlepšie zapamätali, je dôležité, aby dokázali dané informácie zaznamenať v priestorovej štruktúre na papier, resp. si nakreslili schému preberanej učebnej látky.

V školstve je využívané tradičné – lineárne zaznamenávanie aj prezentovanie učiva. Ľudský mozog však neuvažuje jedine lineárnym spôsobom. Keď žiaci dostanú za úlohu naučiť sa tri strany poznámok z učebnice, pasívne sa ich namemorujú, príp. si z učiva vypíšu aspoň niekoľko základných informácií, čím stratia veľa času a nesústredia sa dostatočne. Oveľa výhodnejšie by bolo, ak by si učivo (lineárne zapísané) pretransformovali do myšlienkovej mapy, pretože ide o nástroj, vďaka ktorému môžeme uvažovať dvakrát rýchlejšie, jasnejšie a lepšie.

Pojmové mapovanie vychádza z Ausubelovej teórie zmysluplného učenia, v ktorej sa kladie dôraz na začleňovanie nových poznatkov do už osvojených existujúcich kognitívnych štruktúr. Nové informácie sa dávajú do vzťahu so skôr osvojenými, pričom vzniká nová hierarchická štruktúra – vzniká tak sieť pojmov s hierarchickou organizáciou (Ausubel, 1968).

My považujeme mapovanie za prirodzenú techniku (zakorenená výbava modelu ľudského myslenia) na organizovanie informácií, resp. poznatkov a vizualizáciu komplexu dát, ako aj ich vzájomných interakcií. Pojmové mapovanie prináša nové možnosti vo vzdelávaní. Prostredníctvom danej techniky môžeme nahliadať na učivo holisticky, ale aj analyticky, prináša inovatívny pohľad na problematiku učiva a jeho štruktúru, systemizáciu. Pojmové mapovanie môže v edukačnej praxi pomáhať učiteľovi aj žiakovi a ich vzájomnej interakcii.

Ako upozorňovali Bendl a Voňková (2010) metodike použitia a práce s pojmovými mapami v edukačnom procese sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. Konštatujeme, že informovanosť o mapovaní je u nás pomerne nízka. V odbornej literatúre je pojmové mapovanie opísané najčastejšie ako vyučovanie orientované na proces, ktoré nepredstavuje len osvojovanie si vedomostí, ale upriamuje sa koncepčne a systematicky na spôsob ich získavania. Konštruktivistické poňatie vyučovania je determinujúcim činiteľom pri používaní pojmového mapovania v jednotlivých fázach vyučovacej hodiny.

Ak budú žiaci systematicky pripravovaní na konštruovanie svojich poznatkov, budú si jednotlivé aspekty potenciálneho obsahu mapy štruktúrovať už počas výkladu učiteľa.

Analýzou relevantných literárnych zdrojov charakterizujeme pojmové mapovanie ako tvorbu ucelených schém štruktúrnych vzťahov. Ide o organizáciu logickej štruktúry určitého poznania, tvorbu kauzálnych, vzájomných, prípadne finálnych relačných rovín medzi celkom a jeho nosnými časťami v rámci učebného poznávania (myšlienky, koncepcie, hypotézy, zásady). Pojmovú mapu ako koncept mysle považujeme za vrcholný výkon myslenia. Mapa je uložená v pamäti ako štruktúra, v ktorej sú nakumulované sluchové a zrakové údaje o konkrétnej informácii spoločne s modelmi účinného jednania.

Pojmové mapy obsahujú kombinácie kľúčových slov, vedľajších slov, hlavných myšlienok, priestorových schém. Konštruujeme ich tak, aby boli pre žiakov čo najzrozumiteľnejšie, aby umožnili čo najjednoduchšie pochopenie a zapamätanie prezentovaných informácií. Pojmové mapy majú väčšinou hierarchickú štruktúru, čo znamená, že sú použité pojmy odstupňované a sú medzi nimi znázornené vzťahy podradenosti a nadradenosti.

5 krokov tvorby pojmovej mapy

Buzan (2011) opisuje 5 základných krokov pri tvorbe pojmovej mapy:

1. je potrebné použiť čistý alebo linajkový papier a farebné ceruzky;
2. je vhodné, aby sme v strede papiera umiestnili centrálny obrázok, pojem, informáciu (ktorá reprezentuje preberanú tému), stred papiera vyberáme preto, aby sme nebrzdili svoje uvažovanie v žiadnom smere a mohli sme ďalšie myšlienky slobodne zaznamenávať;
3. hlavné myšlienky k ústrednej téme zaznamenávame hrubou čiarou k centrálnemu obrázku, pojmu, informácii uprostred;
4. je vhodné, aby sme hlavné myšlienky nejakým spôsobom znázornili (podobne ako v tradičných poznámkach);
5. z hlavných myšlienok môžeme znázorňovať ďalšie vzťahy – vetvy a ku každému takémuto podradenému pojmu zaznamenáme aj svoje myšlienky.

Mnoho žiakov robí chybu v tom, že sa učia veľké množstvo učiva tesne pred nejakým testom, písomkou alebo skúškou. Po podaní určitého „výkonu“ sú najčastejšie informácie okamžite stratené. Preto je viac ako žiaduce, aby si žiaci učivo systematicky opakovali. Pojmové mapovanie sa javí ako nástroj, ktorý dokáže uľahčiť opakovanie aj učenie sa početných tematických celkov, resp. rozsiahleho učiva.

Ak si žiaci vytvoria ku každému učivu z daného tematického celku pojmovú mapu, neskôr si nebudú musieť celé učivá prechádzať, ale jednoducho si preopakujú a interpretujú skôr vytvorenú pojmovú mapu.

Mapovanie možno analyzovať z niekoľkých hľadísk. Pri tvorbe mentálnej mapy je žiak aktívnym participantom vo vyučovacom procese. Navyše do štruktúry textu učiva dokladá informácie, ktoré sám považuje za dôležité. Pojmové mapovanie môžeme využívať vo všetkých učebných oblastiach, no musíme rozlišovať medzi jednotlivými typmi máp.

Pupala – Osuská (1997) opísali aj viaceré funkcie mapovania:

• DIAGNOSTICKÁ FUNKCIA – učiteľ dokáže prostredníctvom žiakovej mentálnej reprezentácie poznatkov pochopiť a pozorovať, na akej úrovni porozumenia sa žiak nachádza a ako pochopil nové pojmy v učive;
• AUTODIAGNOSTICKÁ FUNKCIA – žiaci dokážu prostredníctvom mentálneho mapovania zaznamenať svoje kognitívne chápanie preberanej témy;
• INTERVENČNÁ FUNKCIA – za pilier v obsahovo-organizačnom postupe učenia žiaka považujeme jeho finálnu mentálnu mapu.

Možnosti využitia pojmového mapovania

Existuje viacero možností využitia pojmového mapovania. Ide o zápis poznámok, prednášok, popis problému, hľadanie alternatív riešenia problému, prípravu prezentácie, analyzovanie projektu, plánovanie každého druhu. V praxi môžu pojmové mapy slúžiť nielen na zachytenie a vizualizáciu vnútorného poznatkového systému žiakov, ale aj ako nástroj na komunikáciu a zdokonaľovanie svojich vedomostí.

Žiaci si môžu napríklad komparovať svoje mapy, pričom uvidia, že chápu rovnaké učivo v úplne iných súvislostiach. Uvidia, že ich vetvenie a hierarchizovanie pojmov je diametrálne odlišné, ako u ich spolužiakov.

Rovnako môžu mapy porovnávať aj s učiteľovou vzorovou mapou, pričom všetky nezrovnalosti si navzájom vysvetlia a interpretujú. U starších žiakoch sa pri tvorbe pojmovej mapy najčastejšie využíva písané slovo, keďže ide o zaznamenávanie hierarchizovanej štruktúry nejakej myšlienky. V mladších ročníkoch môže učiteľ využívať napríklad obrázkové mapy. Mnoho žiakov nedokáže zaznamenať celú obsahovo-významovú sieť, preto sa stáva determinujúcim činiteľom pri učení prostredníctvom mapovania ich interpretácia.

Pojmové mapovanie považujeme za užitočnú techniku, ktorá pomáha efektívnemu učeniu sa a usporadúvaniu prijímaných informácií do logických vzťahov (medzi pojmami, myšlienkami, väzbami, asociáciami), ktoré štruktúruje, analyzuje, syntetizuje a generalizuje.

Zhrnutie spoločných rysov pojmového mapovania:

• podporujú hierarchické usporiadanie pojmov,
• umožňujú vizualizáciu poznatkov,
• zachytávajú poznatky a vzťahy medzi nimi,
• slúžia k prekódovaniu poznatkov do podoby, ktorá sa lepšie pamätá,
• prepájajú staršie a novšie poznatky vo vnútornom poznatkovom systéme,
• rozvíjajú abstraktné učenie,
• môžu byť použité ako nástroj na hodnotenie a kontrolu správnosti poznatkov,
• pomáhajú vyhľadávať, resp. detekovať logickú nadväznosť.

Počítačom podporované pojmové mapovanie

Prvoradou úlohou školy by malo byť rozširovanie nových kreatívnych prístupov k rozvoju kritického a tvorivého myslenia žiakov. Sme toho názoru, že k moderným a efektívnym spôsobom, ktoré rozvoj takéhoto myslenia zabezpečujú, patria práve pojmové mapy. Technika mapovania slúži k zaznamenávaniu myšlienkového procesu, kde je hlavným princípom sloboda uvažovania a myslenia.

V oblasti vzdelávania zaznamenávame zmeny, ktoré súvisia najmä so zavádzaním počítačových technológií do edukačného procesu. Použitie počítačov vo vyučovacom procese môže byť nápomocné pri tvorbe a práci s pojmovými mapami. V literatúre bývajú počítačové programy (venujúce sa mapovaniu) nazývané ako nástroje na tvorbu sémantických sietí. Medzi najstaršie softvéry vytvorené pre daný druh činností býva zaraďovaný program TextVision. Systém mal zlepšiť organizáciu učebných činností žiakov a detekovať výsledky ich učenia sa. Predpokladaná užitočnosť pojmového mapovania však viedla k vývoju ďalších verzií programov daného typu, vďaka ktorým mohli žiaci vytvárať grafické reprezentácie svojich poznatkov v programoch znázorňujúcich sémantické siete.

Je dôležité, aby si každý učiteľ, ktorý sa rozhodne pracovať s pojmovým mapovaním, vymedzil a použil kritériá, podľa ktorých bude vyberať konkrétny počítačový program na prácu s pojmovým mapovaním.

My navrhujeme, aby sa pozrel na:

• JAZYK – je daný program v angličtine, ponúka jazykové mutácie v slovenskom alebo českom jazyku,
• PODPORU FORMÁTOVANIA A OVLÁDANIA PROGRAMU – klávesové skratky, práca s myšou, ľahké vytváranie máp z hľadiska štruktúry pojmov,
• LICENCIU – je program dostupný k voľného stiahnutiu, príp. treba riešiť licenčné podmienky,
• VEĽKOSŤ PROGRAMU – treba uvažovať o ďalších podporných aplikáciách, bez ktorých sa program nespustí,
• ZDIEĽANIE DÁT – ale aj import a export dát – sprostredkovanie mapy do podoby, ktorú prečíta každý počítač, napr. obrázok alebo PDF súbor, ale aj možnosť vytlačenia hotovej pojmovej mapy, prepojenie s funkciou ľahkého vyhľadávania ďalších informácií, možnosť kompletného prepracovania pojmovej mapy,
• OPERAČNÝ SYSTÉM – smerom k užívateľovi,
• MOŽNOSTI VYUŽITIA obrázkov, hypertextových súborov, farieb, štýly formátovania, tvorba pojmovej mapy v rámci jednej strany bez obmedzenia a ohraničenia.

Desktopové a webové aplikácie

Existuje niekoľko programov na tvorbu pojmových máp (deskopové aj webové aplikácie). V texte analyzujeme najmä tie programy, ktoré sú voľne dostupné. Ide najčastejšie o zahraničné softvéry, ktoré používajú anglický jazyk. Pojmové mapy môžeme prostredníctvom počítača vytvoriť aj v programoch, ktoré nie sú prioritne určené na tvorbu a úpravu máp, napr. aplikácie Prezi, MS Power Point, Active studio. Pre bežnú edukačnú prax, ale aj pre vedecké použitie sú ponúkané systémy tieto systémy:

Mind421: webová aplikácia s jednoduchou registráciou a ľahkým, prehľadným užívateľským prostredím. Jednoduchý opis funkcií troch panelov a pracovnej plochy. Nespornou výhodou je rýchla manipulácia a prehľadná štruktúra. Za nevýhodu považujeme niekoľko nástrojov na úpravu mapy a nemožnosť následnej úpravy štruktúry vytvorenej pojmovej mapy.

WiseMapping2: webová aplikácia obsahuje omnoho viac možností úprav a korekcií jednotlivých komponentov (písmo, farba, orámovanie, tvary, veľkosť). V programe možno znázorňovať vzťahy medzi pojmami. Stránka obsahuje videotútorialy.

Mindomo3: webová aplikácia obsahuje najviac možností na úpravu a tvorbu pojmovej mapy. Obsahuje predpripravené typy – štruktúry máp, ktoré si môžeme v ďalšom štádiu spracovávania mapy upravovať a modifikovať.

CmapToolS 4.154: program bol vytvorený pod záštitou Institute for Human and Machine Cognition, v ktorom dlho pracoval J. D. Novak. Hlavnými výhodami použitia je nízka náročnosť, vysoká dostupnosť, podpora spolupráce a jednoduché zdieľanie. Program odporúčame, pretože má veľmi jednoduché ovládanie, mnoho typov pozadí, farieb, typov čiar a umožňuje používateľovi podporu prostredníctvom webových stránok a konzultácií v prostredí Public Place (verejné miesto na zdieľanie pojmových máp). K použitým pojmom je tiež umožnené pridávať ďalšie zdroje (pesničky, obrázky, videoklipy, textové dokumenty, internetové stránky). Export hotovej pojmovej mapy môže byť vo forme obrázku, vektorovej grafiky, webovej stránky, prípadne ako text. Licencia je pre nekomerčné používanie a školy zadarmo.

3D Scape TopicScape Student Edition5: nevýhodou programu je, že ho môžeme používať iba v anglickom rozhraní, slovenský jazyk nepodporuje. Je možné vytvoriť štýly pre jednotlivé vetvy, pre celú mapu. Verzia pre študentov je zdarma.

Free Mind Manager 0.8.06: veľmi rozšírený a jednoduchý (pamäťovo nenáročný) program obsahuje množstvo jazykov. Ponúka veľké množstvo formátovacích prvkov (zmeny farieb, zmeny vzhľadu jednotlivých uzlov, zmeny písma a pod. ) a je voľne prístupný na stiahnutie a používanie.

Výhodou deskopových aplikácií je, že nie je potrebné pripojenie na internet, no nevýhodou sa môže zdať (pre menej technicky zručných užívateľov) inštalácia vybraného programu. Prostredie deskopových aplikácií (napr. iMindMap, FreeMind, ConceptDraw, XMind) je pomerne štandardizované, mnohé z nich sú voľne dostupné, prípadne je možné zakúpiť ich na niekoľko dní.

FreeMind7: deskopová aplikácia ponúka prácu podporovanú slovenským pracovným prostredím. Modifikovať pojmové mapy môžeme prostredníctvom panela, obsahujúceho prostriedky na úpravu máp (možné je vkladať vlastné linky, videozáznamy, obrázky). Ide o program, vhodný pre užívateľov, ktorí majú v oblasti tvorby pojmových máp len základné potreby.

XMIND8: deskopová aplikácia ponúka užívateľom vopred pripravené šablóny máp, ktoré môžeme modifikovať podľa špecifických požiadaviek. Užívateľské rozhranie ponúka pomerne priestornú pracovnú plochu. Oceňujeme ponúkané kontextové pomôcky. V rámci daného programu môžeme nahrávať aj zvukové klipy.

Smart Draw9: deskopová aplikácia je svojim prostredím podobná vzhľadu kancelárskeho balíka Microsoft Office. Použitý softvér disponuje knižnicami, tvarmi, šablónami a vzormi pre tvorbu a modifikáciu pojmových máp.

Výhody pojmového mapovania

Za výhody pojmového mapovania prostredníctvom počítača pokladáme predovšetkým:

• možnosť opakovaného usporiadania jednotlivých grafických elementov;
• prehľadné usporiadanie komplikovaných máp, ktoré obsahujú veľké množstvo pojmov (ale aj prepájanie vytvorených máp medzi sebou);
• vkladanie hypertextových odkazov, fotografií, PDF súborov;
• možné zväčšenie alebo zmenšenie pojmovej mapy;
• operatívna možnosť použitia štatistických a analytických nástrojov;
• export vytvorených pojmových máp do iných prostredí.

Hoci existuje viacero programov, ktoré podporujú pojmové mapovanie, prostredníctvom počítača a IKT technológie idú do popredia nezadržateľným tempom, my sa prikláňame k tzv. tradičnému, resp. klasickému spôsobu vytvárania pojmových máp, teda za použitia papiera a pera. Máme za to, že tento typ práce je cesta, pomocou ktorej je kritické a tvorivé myslenie žiakov rozvíjané najviac. V počítačových programoch žiaci usporadúvajú a kategorizujú vopred zadané pojmy (tzv. zoznamy používaných pojmov) a môžu použiť iba preddefinované šablóny a tvary (ktoré programy ponúkajú). Následne do nich vkladajú myšlienky a pojmy. Pri písaní pojmovej mapy na papier je žiak subjektom, ktorý musí selektovať najdôležitejšie pojmy a kľúčové myšlienky v učive. Môže tiež vytvorenú mapu ľahko rekonštruovať, modifikovať. Pri zaznamenávaní pojmovej mapy na papier môže mozog plne pracovať a znázorňovať pojmové záznamy, všeobecné symboly do všetkých strán.

1. AUSUBEL, DP 1968. Pedagogická psychológia: Kognitívny pohľad. New York: Holt, Rinehart a Windston, 1968. 733 s.
2. BENDL, S. – VOŇKOVÁ, H. 2010. Využitie koncepčných máp vo výučbe pedagogiky. Pedagogická orientácia. ISSN 1805-9511, roč. 20, č. 1, s. 16-38.
3. BUZAN, T. 2011 : Myšlienkové mapy. Brno : Computer Press, 2011. ISBN 978-80-251-2910-4.
4. MARANGOS, J. – ALLEY, S. 2007. Efektívnosť pojmových máp v ekonómii: Dôkazy z Austrálie a USA. In Učenie a individuálne rozdiely, 2007. ISSN-1041-6080, roč. 17, č. 2, str. 193 – 199.
5. NOVAK, JD 2004. Úvahy o polstoročí myslenia vo vedeckom vzdelávaní a výskume: Implikácie z dvanásťročného longitudinálneho štúdia učenia detí. In Canadian Journal of Science, Mathematics, & Technology Education, vol. 4, č. 1, str. 23-41.
6. PUPALA, B., OSUSKÁ, Ľ. 1997. Stimulácia učenia detí pomocou pojmového mapovania. In Pedagogická revue, 1997, roč. XLIX, č. 5-6, s. 210-218, ISSN 1335-1982.
7. REBICH, S. – GAUTIER, C. 2005. Koncept – mapovanie na odhalenie predchádzajúcich vedomostí a koncepčných zmien v kurze simulovaného summitu o globálnej zmene klímy. In Journal of Geoscience Education. 2005. ročník .53, č. 4, str. 355-365.

1    Zdroj: http://mind42.com/mindmaps
2    Zdroj: http://app.wisemapping.com/c/maps
3    Zdroj: http://www.mindomo.com
4    Zdroj: https://www.softwaresea.com/Windows-software-download/cmaptools-4-15/
5    Zdroj: https://www.topicscape.com/topicscape-wiki/index.php?title=3D_Topicscape_Student_Edition
6    Zdroj: https://www.edrawsoft.com/ad/edrawmind-mind-map.html
7    Zdroj: https://freemind.sourceforge.io/wiki/index.php/Download
8    Zdroj: http://www.xmind.net/download/win
9    Zdroj: https://www.softwaresea.com/Windows-software-download/cmaptools-4-15/

Zdroj a ďalšie informácie: https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/2023/6-2023