Sociálny pedagóg v slovenskej škole

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 11/2018

Profesia sociálneho pedagóga bola v SR legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 uplynie 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne. Ide pritom o odborníka, existenciu ktorého si v škole vyžiadala spoločenská situácia, aj vážne problémy vo výchove detí a mládeže.

Sociálny pedagóg v slovenskej škole – legislatíva, kompetencie

Profesia sociálneho pedagóga patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré sa na Slovensku začali rozvíjať v 90. rokoch 20. storočia. Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga v teoretickej a metodickej rovine sa zameriavalo najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyhávala rodina i škola. Toto zameranie sa vo veľkej miere nachádza aj v našej súčasnej školskej legislatíve. 

Sociálny pedagóg môže svoju činnosť vykonávať: v materskej škole,v základnej škole,na gymnáziu,na strednej odbornej škole,v konzervatóriu,v školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,v školskom internáte a v špeciálnych výchovných zariadeniach.

Podľa zákona č. 317/2009 Z. z.o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovsociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov a jeho činnosť sa vymedzuje v § 24: „Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.“ Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti. Pozitívne hodnotíme, že sociálny pedagóg na Slovensku je oproti situácii v Českej republike legislatívne ukotvený v školách od roku 2008. V Čechách sa však situácia legislatívne rieši a od roku 2021 bude musieť sociálny pedagóg pôsobiť v každej škole. V súčasnosti sa uvažuje iba o absolventoch odboru sociálna pedagogika (bližšie Kraus, B., 2017).

Na škodu veci však školský zákon popri pracovnej pozícii sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca s ťažiskom pôsobenia v oblasti prevencie, ponechal aj funkciu koordinátora prevencie, ktorý je pedagogickým zamestnancom, čiže učiteľom a škola mu za túto funkciu nemusí platiť.

Na profesionálne vykonávanie preventívnej sociálno-výchovnej činnosti v škole je však odborne pripravený iba sociálny pedagóg. Koordinátor prevencie, ktorý zatiaľ (viac formálne ako reálne) ťažiskovo pôsobí v oblasti školskej prevencie, nemá požadovanú odbornú erudíciu v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie, ani pre poskytovanie sociálno-pedagogického poradenstva a diagnostiky, pretože nebol na takú činnosť pripravovaný. Koordinátor prevencie preventívne aktivity v školách najmä koordinuje, sociálny pedagóg ich však na odbornej úrovni aj realizuje.Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. Z tohto dôvodu prenesenie ťažiska zodpovednosti na realizáciu prevencie v základných a stredných školách na plecia koordinátorov prevencie, ktorí musia väčšinou na plný úväzok aj učiť a nie sú za túto funkciu finančne odmeňovaní a často k nej nemajú ani požadovanú erudíciu a pozitívny vzťah, znamená iba formálne, nie skutočné riešenie problému.

Len odborne vykonávaná prevencia, ktorá je systematická a plánovitá, má určené svoje pole pôsobnosti, cieľové skupiny, smerovanie, vhodný výber metód a neustálu spätnú väzbu, môže mať pozitívny účinok.

Sociálny pedagóg v škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili. Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov. Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina ma veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Prevencia ako ťažisková kompetencia sociálneho pedagóga či už v škole alebo v školských zariadeniach musí byť komplexná a zároveň nadväzujúca. Hranice medzi jednotlivými druhmi prevencie sú veľmi pohyblivé a jednotlivé druhy prevencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Prevencia jednoznačne patrí do rúk erudovaného špecialistu, teda sociálneho pedagóga, ktorý má najväčšie predpoklady profesionálneho prístupu k nej.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch urobili veľký posun v profesionalizácii prevencie. Zaviedli do škôl kategóriu sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca, ktorý je na preventívnu prácu odborne pripravený.

Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží. Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole. Práve v školskom prostredí vie včas reagovať na vznik a vývoj problémového správania u žiakov, a tak prevencia môže byť veľmi účinná a adresná.

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských  školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V. Zemančíkovej (2012, s.165), ktorá uvádza: „V podmienkach Slovenska je profesia sociálneho pedagóga „mladou“ a pre mnohých zároveň nepoznanou profesiou. I keď legislatívne možnosti sú s odstupom rokov čoraz väčšmi „v prospech“ profesie, reálne uplatnenie sociálnych pedagógov v praxi nateraz zaostáva za legislatívnymi možnosťami.“ Existujú však aj svetlé výnimky v školách, kde problém zamestnávania sociálnych pedagógov dokázali vyriešiť.

Zdroj a celé znenie príspevku: Sociálny pedagóg v slovenskej škole