Boj proti šikane ako súčasť metodického riadenia školy

Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole: „Riaditeľ zriaďuje pre pedagogických zamestnancov prvého stupňa metodické združenie a pre učiteľov druhého stupňa predmetové komisie ako svoje poradné a iniciatívne orgány, ktoré sa zaoberajú pedagogickými a výchovno-vzdelávacími aktivitami a problémami. Môže zriadiť aj metodické združenie triednych učiteľov.“ Ak porovnáme problematiku riešenia šikanovania s ostatnými aktivitami metodických orgánov, dá sa namietať, že riešenie šikanovania nemôže byť súčasťou nejakej metodiky. Ak sa však na školu pozeráme komplexnejšie, a to ako na výchovno-vzdelávaciu inštitúciu a nahliadame na riadenie školy ako na riadenie všetkých procesov, ktoré v škole a vo vyučovacom procese existujú, tému metodického uchopenia riešenia šikanovania nemôžeme ignorovať. Je súčasťou takmer každej školy, nikto si ju nepýta. Napriek tomu sa objavuje a často intenzívne ovplyvní jednotlivcov a ich výchovno-vzdelávací proces.

Prečo si šikana vyžaduje metodiku?

Siahnime k podstate slova metodika a dostaneme sa k sústave spôsobov riešenia problému, témy, k postupu práce. Metodika ako taká nám uľahčuje a štandardizuje určité postupy, ktoré možno využiť pri riešení podobných problémov. Ak takto uvažujeme v téme riešenia šikanovania, dobre spracovaná metodika šikany môže triednym učiteľom a aj vedeniu školy priniesť efektívne spôsoby riešenia problému, vyrovnanú mieru spravodlivosti riešení v spektre viacerých prípadov, stabilitu bezpečia v škole a jasné pravidlá smerom k deťom, k rodičom aj k učiteľom. Hoci by iniciátorom efektívnej metodiky šikanovania v škole malo byť vedenie školy, participovať na metodike by s ohľadom na legislatívu mali triedni učitelia a odborní zamestnanci, ktorí sú najčastejšími kontaktnými pracovníkmi v prípadoch šikanovania. Metodiky tvorené vedením školy pre učiteľov bez ich participácie zostávajú zväčša len formálnym vyjadrením, ktoré sa rešpektuje len v nevyhnutných bodoch. A to cieľom funkčnej metodiky nie je.

Prevencia šikanovania

Jednotlivé oblasti prevencie sociálno-patologických žiakov v škole zastrešujú koordinátori prevencie, výchovní poradcovia, či odborní zamestnanci s ohľadom na stratégie a pokyny uvedené v Sprievodcovi školským rokom 2020/2021 a podľa Smernice č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Všeobecné formulácie a odporúčania treba pretaviť do konkrétnych aktivít, ktoré aj reálne pomôžu preventívne pôsobiť voči rovesníckemu násiliu a šikanovaniu. Preto treba vypracovať funkčný a realizovateľný plán preventívnych aktivít zameraný na problematiku prevencie a riešenia šikanovania.

Z praxe odporúčame voliť prehľadnú a jasnú formu, ktorá pomôže vytvoriť ucelený prehľad o plánovaných aktivitách a zahrnie všetky potrebné témy v rámci šikany. Jednotlivé aktivity si v rámci svojej triedy vie prispôsobiť potom každý triedny učiteľ.

Príklad:

Zásady dôležité pri zostavovaní plánu prevencie

Pri zostavovaní plánu preventívnych aktivít a pri ich realizácií treba je žiaduce pochopiť niekoľko dôležitých zásad, ktoré prispejú k širšiemu zberu aktivít:

• Tvorba plánu je kolektívna záležitosť školy. Koordinátor prevencie, výchovný poradca, odborný zamestnanec je facilitátorom tvorby plánu prevencie.
• Množstvo aktivít možno realizovať počas triednických hodín. Základné princípy spolužitia v kolektíve by mal ovládať každý učiteľ.
• Preventívne aktivity smerované k žiakom musia ísť ruka v ruke s aktivitami pre pedagógov aj rodičov.
• Realizáciu odborných aktivít, kde sa pracuje hlbšie s emóciami a traumou, je lepšie zastrešiť odborníkom.
• Pred začiatkom tvorby plánu je vhodné si nájsť a overiť sieť štátnych aj neštátnych organizácií, ktoré môžu pomôcť pri prevencii.
• Pri externých subjektoch si treba overiť skutočné záujmy organizácie. Časť zhubných kultov a siekt sa dostáva do škôl práve cez preventívne aktivity.

Príklad: Spolupracujúce inštitúcie (každý región disponuje rozdielnou skladbou inštitúcií).

Druhy preventívnych aktivít

Pri tvorbe preventívnych aktivít sa možno inšpirovať hotovými metodikami dostupnými na stránkach venovaných problematike šikanovania, ale aj ucelenými programami, do ktorých sa školy a pedagógovia môžu zapojiť. Väčšinou však školy realizujú aktivity svojpomocne. Využiť môžu viaceré formy.

Beseda s odborníkom - Pri tejto forme ide zväčša o počúvanie odborných názorov a následnú diskusiu. Táto forma je vhodná najmä pri informovaní o faktoch alebo príbehoch.

Rozbor filmu alebo príbehu – Forma je interaktívna, pomáha žiakom za pomoci facilitátora (učiteľa alebo odborníka) chápať súvislosti, formulovať názory, tvoriť postoje, identifikovať sa s pozíciami a pracovať so svojimi emóciami v zastúpení postáv.

Príklad:

Aktivity na posilňovanie vzťahov – Ide o aktivity primárnej prevencie zamerané na udržiavanie pozitívnej triednej/školskej klímy, zapájanie celého spektra žiakov do spoločných aktivít.

Príklad:

Spoločný projekt/iniciatíva – Hľadanie pozitívnych humánnych hrdinov medzi žiakmi a spolužiakmi posilňuje pozitívnu sieť žiakov schopných pomáhať a vytvára zdravé jadro pre kolektív. Spoločným projektom môže byť akákoľvek cielená väčšia aktivita, do ktorej je zapojených viacero detí, sleduje užitočné vzťahové ciele a výsledkom ktorej je pozitívnejší postoj zúčastnených.

Monitoring sociálnej klímy a bezpečnosti v škole – Ide o pravidelný monitoring toho, ako sa žiaci v škole cítia, ktoré miesta a skupiny u nich vzbudzujú napätie, ktoré osoby, aktivity pre nich predstavujú ostrovy bezpečia. Môže ísť o jednoduchú elektronickú formu prostredníctvom online-dotazníka alebo v papierovej forme. Výhodou je vysoká návratnosť a ucelený prehľad o názore a skúsenosti detí. V kombinácií s ďalšími formami môže ísť o dôležitý nástroj pri odhaľovaní skrytej šikany.

Štandardizovaná hra – Ide o konkrétnu hru zameranú na prevenciu šikany, ktorá má nejaké pravidlá, postup, pomôcky a spôsob vyhodnotenia. Hry sú dostupné priamo v publikáciách sociálnych hier, množstvo je dostupných na internete. Existujú aj reálne hry zamerané na šikanovanie.

Príklad: Kryt č. 17 – Ostravské technické centrum

Aktivity sekundárnej prevencie – Zaraďujú sa najmä v triedach, kde je reálne podozrenie na šikanu alebo sa v triede šikana odohrala. Ide o odbornú aktivitu zameranú na budovanie nových postojov a vyžaduje si pomoc odborníka. Ten deti aktivizuje najmä prostredníctvom rolových hier. Do plánu je vhodné zaraďovať aktivity automaticky pre kolektívy, kde sa rysuje alebo potvrdil výskyt šikany.

Nastavenie štandardizovanej intervencie

Metodika intervencie (zásahu) v prípadoch šikanovania musí byť prepojená s legislatívou, pretože sa táto problematika dotýka nielen školy, ale aj ďalších inštitúcií, ktoré na riešení šikanovania participujú.

V praxi zvyčajne škola odhalí šikanu alebo je na ňu upozornená. Podľa § 8 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj školu. Školy sú podľa rovnakého paragrafu povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby.

Intervencia v prípadoch šikanovania nie je pre školy voľbou, ale povinnosťou.

Ak škola prijme štandardizované postupy a vytvorí metodiku intervencie v prípadoch šikanovania, nielenže môže zefektívniť pomoc obeti, ale môže aj ušetriť čas pri neustálom znovuhľadaní postupov z minulých prípadov šikany. Pri stanovení krokov a pri tvorbe interného metodického postupu to nemusíme komplikovať. Postačí niekoľko zásad, ktoré sú platné takmer v každom prípade. Treba si tiež uvedomiť, že úlohou školy nie je viesť vyšetrovanie, ale ochrániť obeť, zamedziť agresorovi v pokračovaní šikanovania, spísať známe skutočnosti a splniť si oznamovacie povinnosti.

Interný metodický postup v prípadoch šikanovania má za cieľ dopredu stanoviť, čo má kto robiť, aké sú jeho základné úlohy a má zabezpečiť rozvahu pri napätej situácii, ktorá sa so šikanou môže spájať. Metodický postup eliminuje chyby a umožňuje postupovať v krokoch a racionálne. Tvorcom metodiky by mala byť odborná skupina školy podľa Smernice č. 36 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach z roku 2018. Fungovať podľa metodiky by mali vedieť všetci zamestnanci.

Základom intervenčného postupu je ochrana obete. Ochrana obete spočíva vo vyňatí z nebezpečného miesta, resp. v umiestnení na bezpečné miesto, napr. do kabinetu, zborovne, príp. v izolovaní agresora.

Súčasťou ochrany obete je jej upokojenie, poskytnutie základnej pomoci a vytvorenie bezpečnej atmosféry. Ďalšia časť tímu izoluje agresora, snaží sa ho ukľudniť, ak je stále agresívny. V žiadnom prípade nemá dôjsť k priamej konfrontácií obete a agresora. Do triedy, kde sa odohrala šikana, treba zabezpečiť dozor.

Ďalším krokom je zistenie základných informácií, čo sa stalo. V prípade, že ide o krutú šikanu, prípadne je obeť rozrušená, nie je vhodné sa pýtať na detaily a sekundárne viktimizovať obeť. Bezodkladne by mali byť privolaní zástupcovia obete aj agresora. Odporúčame nerealizovať vzájomnú konfrontáciu.

Konfrontácia obete a agresora, resp. jeho rodičov je znakom neprofesionality.

Dominanciu rovnako ako submisivitu môžu mať deti odsledovanú od rodičov a rodičia obete sa môžu rovnako báť argumentovať rodičom agresora. Obeť tak navyše môže okrem traumy zo šikany získať pocit, že ho ani vlastní rodičia nedokážu ochrániť. A tomu chceme predísť. Súčasne počas práce s obeťou a agresorom prebieha zisťovanie priebehu šikanovania od svedkov šikany a zaisťovanie prípadných dôkazov. V základných bodoch by sa dal tento postup vyjadriť nasledovnou infografikou.

Okrem postupov, ktoré nájdeme aj v Smernici č. 36/2018, zameranej na problematiku šikanovania, nesmieme zabudnúť na obsah jednotlivých krokov. Práve metodika jednotlivých krokov ich napĺňa profesionalitou, etikou a je rozhodujúcim faktorom pre reálne vyriešenie nielen dôsledkov šikanovania, ale aj príčin. Ako príklad môžeme uviesť už spomenuté privolanie zákonných zástupcov. Riaditeľa školy alebo učiteľa riešiaceho prípad šikanovania často zvádza konfrontácia rodičov agresora a obete alebo priamo obetí navzájom. Z hľadiska ochrany obete je to však veľmi neprofesionálny krok, pretože obeť môže byť istým spôsobom na agresorovi závislá a môže vypovedať veci, ktoré neskôr rodičia agresora použijú voči obete pri spochybňovaní a zľahčovaní. A to obzvlášť, ak ide agresorovi o nejakú sankciu alebo trestné stíhanie.

Prepracovaná metodika zaručuje učiteľovi, či riaditeľovi školy, že je riešenie šikany je vedené vecne, citlivo a podľa poznatkov zo psychológie a pedagogiky. Eliminuje sa tak iracionálny prístup založený na iracionálnych postojoch riešiteľa šikany, predsudkoch voči agresorovi alebo obeti. Je istou komunikačnou barličkou voči rodičom agresora, ktorí nemôžu namietať, že učiteľ postupuje tendenčne voči ch dieťaťu.

Záver

Boj so šikanou je jednoznačne téma, ktorá patrí do škôl. Navyše je to závažný problém, ktorý si vyžaduje premyslené postupy známe žiakom, učiteľom, rodičom aj všetkým zamestnancom. Metodika boja proti šikane ako súčasť riadenia školy je znakom kvality výchovy a vzdelávania, prejavom, že škole na bezpečnosti žiakov záleží. Ako tvrdil J. F. Kennedy „ani učenie, ani porozumenie nemôže nastať v atmosfére úzkosti.“