Dynamika predškolského vzdelávania v Turecku

Rozhliadnuc sa okolo seba zisťujeme, že podobnosť s naším predškolským vzdelávaním nachádzame azda len smerom na východ, v Ruskej federácii.S ňou nás spájajú historické i politické súvislosti odrážajúce sa vo veľmi podobných charakteristikách materských škôl, napr. v dôraze na estetiku prostredia, umeleckú výchovu či zvýšený akcent na hygienu. Avšak ruské predškolské vzdelávanie sa na rozdiel od toho nášho prebudilo už v 90-tych rokoch 20. storočia a napríklad dnes disponuje minimálne siedmymi rámcovými národnými predškolskými kurikulami, z ktorých si materské školy môžu slobodne vybrať a ktoré sú sprevádzané aj širokým spektrom metodických a ďalších podporných materiálov. V oblasti profesijného zabezpečenia predškolského vzdelávania existuje zásadná a premyslená diferenciácia a špecializácia pedagogických pracovníkov predškolského vzdelávania. Na túto diferenciáciu veľmi pružne reagujú tak fakulty pripravujúce pracovníkov pre predškolské vzdelávanie, ako aj inštitúcie venujúce sa ich ďalšiemu vzdelávaniu.

Nepremyslenosť zmien

Ak sa Slovensko obrátilo na západ, tak si z neho celkom nepremyslene vybralo tie najrizikovejšie prvky, ktorými sú štandardizácia predškolského vzdelávania a s ňou spojená byrokratizácia celého predškolského sektora. Pritom to, čo by sme si naozaj mali zo západu zobrať, zostáva nepovšimnuté. Úplne sme doteraz ignorovali obsahové trendy predškolského vzdelávania typické pre západné krajiny, či diferenciáciu kvalifikačnej štruktúry v oblasti predškolského vzdelávania, nehovoriac o ďaleko premyslenejších stratégiách inkluzívneho predškolského vzdelávania.

Nezáleží však na tom, či hovoríme o východe alebo západe, všade nachádzame komplexnejšiu a integrovanú  správu predškolského vzdelávania na politickej úrovni, v ktorom je zainteresované veľké množstvo štátnych, neštátnych i ďalších subjektovpodieľajúcich sa nielen na definovaní vízií a stratégií predškolského vzdelávania, ale aj na koordinácii projektov, ktoré usilujú o zlepšovanie kvality starostlivosti o deti v ranom detstve . Na Slovensku je takáto úloha v podstate v rukách jedného úradníka  ministerstva školstva bez významnejšieho vplyvu na to, aký dôraz sa kladie na predškolské vzdelávanie v celej vzdelávacej politike. Predškolské vzdelávanie tak dlhodobo stagnuje, je strnulé a akékoľvek náznaky systémových zmien sa presadzujú veľmi ťažko.

Pritom je zjavné,, že aj krajiny s omnoho kratšou tradíciou predškolského vzdelávania, krajiny ďaleko na východ od nás, a krajiny, ktoré označujeme dokonca ako rozvojové, dospeli k naozaj pozoruhodnej dynamike v rozvoji predškolského sektora.  Veď aj preto  sme na stránkach tohto a iných časopisov informovali o predškolskom vzdelávaní práve v takých krajinách, ako je Keňa alebo India. Aj keď sú to krajiny, ktoré riešia fundamentálne otázky starostlivosti o deti v ranom detstve a naštartovania ich životných perspektív, koordinačné politiky, ktoré tieto krajiny vyvíjajú môžu byť pre nás veľmi inšpiratívne. Už len v situácii, kedy na Slovensku akosi nekonečne a bezvýsledne riešime otázku tzv. marginalizovaných rómskych komunít a predškolského vzdelávania v nich, možno v týchto krajinách  hľadať produktívne paralely. Nemusí byť preto pre nás jediným príkladom to, čo sa deje v západných krajinách, aj keď tu by sme sa mohli dosť naučiť práve v oblasti tvorby predškolského kurikula či zabezpečenia inkluzívneho vzdelávania.

<