Možnosti stimulácie morálneho usudzovania cez kritické myslenie

Pedagogika a psychológia je jednou z povinných častí štátnej skúšky bakalárskeho štúdia v učiteľských študijných programoch. Zvládnutie teoretického základu zo všeobecnej, vývinovej a sociálnej psychológie budúcim učiteľom považujeme v kontexte globálnych zmien v spoločnosti, žiaľ, za nepostačujúce. Okruhy otázok týkajúce sa emocionality, psychológie osobnosti, determinácie psychiky, periodizácie vývinu, sociálneho učenia a interakcie, sociálnej percepcie a pod. sú jedným z tých, ktoré sú dôležité na stimuláciu morálneho kritického myslenia. Na to, aby budúci učiteľ vedel podnecovať určitý druh a spôsob činností, zvlášť za predpokladu s očakávaným pozitívnym citovým zážitkom, musí prejsť výcvikom zabezpečujúcim prenositeľné zručnosti.

Súčasné výsledky vzdelávania absolventov učiteľských študijných programov a očakávané profily začínajúcich učiteľov v praxi, nepredstavujú kompatibilitu. Konzumný štýl života, absencia altruizmu, mediálna manipulácia, absencia pozitívnych vzorov a pod., ešte zväčšujú spoločenskú morálnu biedu.

Štyri základné Delorsove piliere výchovy a vzdelávania v 21. storočí:

• učiť sa poznávať,
• učiť sa konať,
• učiť sa žiť spoločne a 
• učiť sa byť, vyzdvihujú komplexné ľudské schopnosti a hodnoty (Delors, J., 1997).

Určujú maximálny rozvoj osobnosti človeka s morálnou autonómiou – kriticky mysliaceho s morálnou zodpovednosťou.

Východiská morálneho kritického usudzovania

Morálne uvažovanie je predmetom štúdia prioritne vied, akými sú filozofia a psychológia. Aj v rámci pregraduálnej prípravy sa tieto disciplíny a ich parciálne súčasti vyučujú samostatne (nie integrovane).

 Predpokladá sa, že už počas štúdia pracujeme s osobnosťou budúceho učiteľa ako s osobnosťou s kvalitnou morálnou autonómiou. To, o čo sa pokúšame medzi morálnym a kritickým myslením, je integrita.

C. S. Lewis (1942) integritu charakterizuje ako základnú morálnu cnosť, na ktorej je postavený dobrý charakter. Konať spravodlivo, znamená porozumieť, prijať a rozhodnúť sa žiť v súlade so svojimi zásadami, medzi ktoré patrí čestnosť, spravodlivosť a slušnosť. Práve integrita medzi kritickým a morálnym myslením sa odhalí vtedy, keď ľudia konajú čestne bez ohľadu na okolnosti alebo náslzákladedky. R. W. Paul a L. Elderová (2006) v oblasti kritického myslenia takéto konanie označujú cnosťou – nazývanou intelektuálna odvaha. V etike sa používa pojem morálna odvaha. Uvádzame dôvody, prečo treba redizajn pregraduálnej prípravy.

Dôkazy ukazujú, že morálny princíp alebo teória, ktorú si človek zvolí, je často ironicky založená na jeho emóciách, nie na logike. Jeho výber je zvyčajne ovplyvňovaný vnútornými predsudkami alebo vonkajšími tlakmi, ako napríklad zaujatosť alebo túžba prispôsobiť sa (Ethics Unwrapped, 2020). Aj keď si často nechceme pripustiť, naše morálne uvažovanie je zvyčajne ovplyvnené intuitívnymi, emočnými reakciami. Často dospejeme k silným morálnym záverom, ktoré nemôžeme logicky obhájiť. Výskumy etiky správania zistili, že ľudia nie sú racionálni. Väčšina etických rozhodnutí sa robí intuitívne, na základe pocitov, nie po starostlivej analýze situácie. Ľudia, ktorí robia neetické rozhodnutia, sú zvyčajne nevedomky ovplyvnení vnútornými predpojatosťami, ako je vlastná zaujatosť, vonkajší tlak (napríklad tlak na prispôsobenie sa) a situačnými faktormi, ktoré si ani nevšimnú (Ethics Unwrapped, 2020).

Center for curriculum redesign (CCR; Fadel, CH., Bialik, M. a Trilling, B, 2020) definovalo podporu vzdelávania v štyroch oblastiach vedomosti, zručnosti, charakter a meta-vzdelávanie. V kontexte našej problematiky sme vybrali komponent kritické myslenie z dimenzie zručnosti a komponenty z dimenzie charakteru, ktorého súčasťou je aj morálne usudzovanie. Aj iné komponenty z oblasti vedomostí a meta-vzdelávania sú súčasťou integrácie kritického morálneho usudzovania, ako napr. v komponente:

• komunikácia – vedieť klásť otázky a aktívne počúvať, jasne a výstižne vyjadrovať myšlienky alebo fakty;
• spolupráca – prevziať a zdieľať zodpovednosť s ostatnými, naučiť využívať jedinečnosť schopností a perspektív každého jednotlivca, navigovať a riešiť medziľudské konflikty;
• metakognície – veriť v svoje schopnosti a mať vysoké sebahodnotenie, reflektovať o predbežných procesoch, výsledkoch, dôsledkoch, vzdelávaní, identite a pod.

Špecifiká dôležité pre integráciu morálneho usudzovania

Pozornosť sme prioritne sústredili na špecifiká dôležité pre integráciu morálneho usudzovania a kritického myslenia:

• Nezávislosť myslenia - Kriticky premýšľajúci študent je ten, ktorý formuluje svoje vlastné názory, postoje a presvedčenia na základe vlastnej morálnej autonómie.
• Základom kriticky mysliaceho človeka je byť nezaujatý. Nezaujatosť sa vyžaduje na prvom mieste aj pri riešení vážnych morálnych dilem.
• Schopnosť rešpektovať sociokultúrne odlišnosti u druhých. Musíme si uvedomiť, že nie je dobré iba to, čo považujeme my za dobré a zlé to, čo považujeme my za zlé.
• Všetky ľudské emócie sú podložené ideami a všetky idey generujú určitú úroveň emócií. Morálne emócie zohrávajú hlavnú úlohu vo väčšine morálnych rozhodnutí, ktoré ľudia robia. Väčšina ľudí si neuvedomuje, do akej miery emócie usmerňujú ich morálne rozhodnutia. Výskumy dokazujú, že vnútorne orientované negatívne emócie (vina, rozpaky a hanba) často motivujú ľudí, aby konali eticky. Negatívne emócie smerujúce von sa zameriavajú na disciplínu alebo trestanie. Napríklad ľudia často usmerňujú hnev, znechutenie alebo pohŕdanie tými, ktorí konali neeticky. To odrádza ostatných, aby sa správali rovnako. Pozitívne emócie (vďačnosť a obdiv) môžu ľudia cítiť, keď vidia iné konanie so súcitom alebo láskavosťou, môžu ľudí pobádať k tomu, aby pomohli druhým.
• Rozvíjanie intelektuálnej skromnosti a zdržanie sa úsudku. Ide o uvedomenie si vlastných hraníc poznania a byť objektívny voči posudzovaniu názorov iných. Z morálneho hľadiska by sme mali byť opatrní hlavne pri konflikte záujmov. Ten nastáva vtedy, keď to, čo je v najlepšom záujme osoby, nie je v najlepšom záujme inej osoby alebo organizácie. Konflikt záujmov môže tiež nastať, keď človek musí odpovedať dvom rôznym jednotlivcom, ktorých potreby sú v rozpore.
• Rozvíjanie intelektuálnej odvahy. Neprijímať hotové informácie, ale kriticky ich skúmať z viacerých hľadísk. Vyššie sme už spomenuli, že ide o konanie, ktoré je čestné bez ohľadu na následky.
• Viera v integritu. Nepodceňovať a nepreceňovať seba a iných, naučiť sa niesť zodpovednosť za vlastné činy.
• Rozvíjanie intelektuálnej vytrvalosti. Naučiť sa prekonávať prekážky čestným spôsobom.