Prevencia vzniku drogových závislostí na základných a stredných školách (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Realizácia preventívnych programov v škole si vyžaduje dodržiavanie určitých špecifických zásad ako napr. profesionálne vedenie, zdieľané vízie (pracovníci aj študenti) a dlhodobé zámery, edukačné prostredie, dôraz na efektivitu vyučovania (súlad medzi zámerom a výsledkom), vysoké očakávania od každého študenta, pozitívny prístup a posilňovanie (pedagógovia a študenti), jasné pravidlá vyučovania a kritériá posudzovania ich výsledkov, sledovanie a vyhodnocovanie reálnych výsledkov, organizovanie vyučovania ako celku a vyvodzovanie záverov zo zistených nedostatkov a prispôsobovanie reálnej situácii, práva a zodpovednosť študentov a ich posilňovanie, vzťah medzi školou a školským internátom (zapájanie rodičov) a pod. (Miovský, M., 2011).

Úlohy koordinátora prevencie

Z hľadiska dlhodobej efektívnosti preventívnych programov aplikovaných v podmienkach školy existujú určité špecifiká:

• Samotné informácie majú iba malý efekt na užívanie drog, resp. nemajú efekt.
• Krátkodobé prístupy, hlavne jednorazové prezentácie, sú neefektívne. Potrebne sú konzistentné a rozsiahle programy.
• Programy nacvičujúce odolnosť ovplyvňujú užívanie látok. Majú efekt iba na dva – tri roky.
• Programy, pri ktorých sa zaznamenal výraznejší efekt, využívali viacúrovňový prístup postavený na zapájaní rodičov, médií a okolitého spoločenstva.
• Programy používané v prostredí školy sa ukázali menej efektívne z pohľadu redukovania užívania látok v rizikovejších skupinách, ale efektívnejšie v bežnej populácii z pohľadu prevencie užívania návykových látok. (Hupková, 2011)

Otázka č. 1:V súvislosti s prevenciou je zaujímavé, či sa žiaci v skúmaných školách aktívne zapájajú do aktivít prevencie drogových závislostí. Otázka bola položená koordinátorom prevencie, aj žiakom.

Negatívnym zistením je, že 81,78 % žiakov sa nezapája do aktivít, ktoré v oblasti prevencie drogových závislostí školy realizujú. Žiaci neprejavujú aktívny záujem o prevenciu drogových závislostí. Je to veľmi dôležitá výpovedná hodnota, ktorá pomáha vytvoriť si obraz o realizovanej prevencii v skúmaných školách. Pomerne rovnaké zastúpenie je u žiakov, ktorí prejavujú aktívny záujem o oblasť prevencie drogových závislostí oproti žiakom, ktorí sú voči uvedenej problematike pasívni. Pozitívne je, že až 41,54 % žiakov sa zapája do prevencie drogových závislostí. Koordinátori prevencie uvádzajú, že len 18,22 % žiakov sa zapája do aktivít prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov, čo je zarážajúce oproti výpovediam skúmaných žiakmi, ktorí sa do prevencie zapájajú, čo predstavuje 41,51 %. Uvedená skutočnosť môže byť spôsobená tým, že niektorí žiaci považujú za aktívny záujem v tomto smere aj účasť na besedách a iných príležitostných podujatiach, na ktorých sa žiaci v rámci vyučovania zúčastňujú.

Monitoring výskytu sociálno-patologických javov a preventívne programy

Riaditeľ školy každoročne vymenuje do funkcie koordinátora prevencie učiteľa z pedagogického zboru. Jednou z hlavných úloh koordinátora prevencie je vypracovať každoročne preventívny plán, podľa ktorého sa bude vykonávať v škole prevencia.

Otázka č. 2: Darí sa koordinátorom prevencie spĺňať preventívne plány počas školského roka? Do akej miery?

Z výpovedí koordinátorov prevencie vyplýva, že ročné preventívne plány koncipované koordinátormi prevencie sa úspešne realizujú, uvádza 28,57 % koordinátorov. Koordinátor prevencie pri vypracovávaní preventívneho plánu, resp. pri stanovení cieľov prevencie drogových závislostí by mal poznať reálnu situáciu v škole, napr. počet experimentujúcich žiakov, počet ohrozených žiakov, rizikové prostredie a pod. Je veľmi vhodné v školách realizovať monitoring výskytu sociálno-patologických javov. Až 80 % koordinátorov prevencie v skúmaných školách tento monitoring uskutočňuje. Ako dôvody jeho realizácie najčastejšie uvádzajú: zistiť príčiny výskytu negatívnych javov u žiakov, poznanie reálnej situácie v školách a pod. Koordinátori prevencie, ktorí v školách monitoring nerealizujú, uvádzali ako dôvody nedostatok finančných p