Tvorivosť učiteľa ako súčasť rozvoja kreativity žiakov

"Nijaký organizačný poriadok a osnova, nijaký umelecký mechanizmus, aj keby bol najlepšie vymyslený, nemôže nahradiť osobnosť učiteľa. Bez jeho výchovno-vzdelávacej práce nie je možná žiadna naozajstná výchova.“ K. D. Ušinskij

Podstata tvorivosti a pojem tvorivosť

Pojem tvorivosť sa začal formovať v 19. storočí. Predtým sa skrýval pod pojmami ako sú inšpirácia, intuícia, genialita, invencia. Formovať a používať sa začal až začiatkom 20. storočia (v polovici 20. storočia sa v anglicky písaných publikáciách stretávame s pojmami creativity, creative, alebo tiež creativenes). Historický pôvod je v latinskom slove creare, čo významovo znamená tvoriť, stvoriť, plodiť.

V rámci tvorivosti hovoríme o dvoch stranách – o subjekte a objekte tvorivosti. Pod pojmom subjekt si predstavíme buď samostatného jedinca, alebo určitú sociálnu skupinu (napr. pracovný tím). Objektom môže byť potom iná skupina, vec, proces, informácia alebo dokonca iný subjekt. Výsledkom tvorivosti sú kvalitatívne zmeny medzi objektom a subjektom (Provazník, 1999). Zelina a Zelinová zdôrazňujú aktívnu úlohu subjektu a zameriavajú sa na výsledok tvorivého procesu:

„Tvorivosť je taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt alebo referenčnú skupinu či populáciu významné hodnoty (Zelina, Zelinová, 1990).

V našom príspevku subjektom tvorivosti bude pedagóg a jeho činnosť.

Na tvorivú podstatu pedagogickej činnosti poukazovali mnohí významní pedagógovia: J. A. Komenský, I. G. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, A. S. Makarenko, V. A. Suchomlinsky a iní. Aj medzi súčasnými  pedagógmi nájdeme ľudí, ktorí veľmi vysoko vyzdvihujú tvorivú stránku učiteľského povolania.

Keď sa redaktor časopisu Život, Richard Filipko, v rozhovore s matematickou a pedagogickou legendou opýtal: „Keby ste Vy mali navrhnúť reformu vzdelávacieho systému, čo by ste urobili?“ profesor Milan Hejný odpovedal: 

„Začal by som s investíciami do učiteľov a s diferencovaním učiteľov. Hneď ako uvidíme dobrého, nadšeného učiteľa s novými prvkami, novým prístupom, treba ho podoprieť, lenže stáva sa opak. Jeho výnimočnosť vyvolá závisť okolia a on odrazu musí preskakovať polená, ktoré mu hádžu pod nohy. Nahnevá sa a ide predávať zeleninu, lebo si zarobí viac a bez nervov, lenže školstvo príde o perspektívneho človeka. Dôležité je meniť klímu spoločnosti tak, aby si ľudia uvedomili, že keď je sused vzdelaný, je to dobré aj pre mňa. Aby sme sa na jeho vzdelanie nepozerali so závisťou, alebo aby sme sa nesnažili odstrihnúť ho, aby nevyčnieval“ (Filipko, 2017)

V. A. Suchomlinskij pripisoval dôležitú úlohu vo vývoji tvorivosti žiakov osobnosti učiteľa. Tvrdil, že práca učiteľa to je tvorivosť a nie každodenné všedné tlačenie vedomosti do deti. Dieťa sa musí učiť nie kvôli známke, ale musí pociťovať túžbu po poznaní, po tvorivosti. Túžbu po kreativite môže vznietiť v deťoch len taký učiteľ, ktorý sám pracuje tvorivo.

Vlastnosti učiteľa, ktoré napomáhajú identifikovať tvorivý potenciál u detí (V. A. Suchomlinský): 

• formovanie tvorivej osobnosti žiaka,
• pedagogický takt,
• schopnosť spolucítiť, byť empatický, vžiť sa do kože iného,
• dokázať rozvinúť detskú predstavu,
• umenie prevteliť sa do nových postav a rolí,
• umenie klásť zaujímavé paradoxné otázky, vytvárať problémové situácie,
• umenie vyvolávať otázky u detí,
• prístupný humoru.

Nevyhnutná črta pedagóga – originalita, bezprostrednosť zvláštneho videnia sveta, umenie pozerať sa veci očami detí. Uchovať v sebe detskú bezprostrednosť – to je šťastná podmienka pre pedagogické umenie (Suchomlinsky, 1974). Pre nadšeného učiteľa je charakteristické neustále hľadanie optimálnych didaktických, výchovných, metodických a pedagogických riešení.

Tvorivosť pedagóga sa prejavuje tiež v efektívnom zavedení ním nadobudnutých skúsenosti v nových podmienkach, vo flexibilnom prístupe pri riešení nepredvídaných situácií, či už na základe vlastných vedomostí, alebo vďaka intuícii. V umení fantazírovať, vidieť blízku a vzdialenú perspektívu v práci, transformovať odporúčania metodickej príručky.

Príklad: Učitelia sú konkurenčnou výhodou fínskeho vzdelávacieho systému. Ako to dosiahli?

Je historicky dané, že fínska spoločnosť vysoko rešpektuje povolanie učiteľa. Fínski učitelia sú profesionáli, ktorí prešli kvalitnou prípravou na univerzite. V spoločnosti majú vysoký status a požívajú veľkú dôveru. Základné školy, ktorých je vo Fínsku 4 300, majú veľkú slobodu tvoriť si vlastný program vzdelávania v kontexte miestnych podmienok, ktorý nie je nikým kontrolovaný, lebo inšpekcia