Vizuálna gramotnosť vo výtvarnej výchove v primárnom vzdelávaní

Cieľom návrhu vyučovacej hodiny Nemé tváre rozprávajú je zdôvodniť vizuálnu gramotnosť a komunikáciu, kontrolovať vedomosti a vyjadrovanie, zhodnotiť a oceniť záujem žiakov o umenie. Podľa ISCED-u 1 od žiakov neočakávame naplnenie vopred vyhodnotených výsledkov. Chceme podporiť tvorivosť žiaka, aby si rozvíjal vlastné nápady a koncepcie. Časová dotácia sú tri vyučovacie hodiny a je určená pre žiakov štvrtého ročníka ZŠ. Keďže v rámci vyučovacej hodiny budeme uplatňovať princípy kooperácie, je potrebné vopred dôkladne premyslieť didaktické zákonitosti vzťahujúce sa na prácu žiakov v malých skupinách.

Vizuálna gramotnosť, história a jej vznik

Pojem vizuálna gramotnosť nemá jednoznačnú definíciu. Medzi prvých priekopníkov v definovaní dôležitosti vizuálnej gramotnosti patrí Robert Tyler Davis vyzdvihujúci okrem písania a čítania nutnosť rozvoja aj iných gramotností, aby sme sa dokázali lepšie prepojiť do zložitého sveta. Preto je nutné mať aj isté schopnosti pozorovania tvoriace vizuálnu gramotnosť. Okrem pozorovania je však potrebné svoje schopnosti aj konštruktívne využívať (Davis in Peńa, 2018). Nezávisle na Davisovi, Avgerinou a Petterson tvrdia, že vizuálnu gramotnosť sa treba naučiť, teda nie je to prirodzená schopnosť (2020).

Dôležitosť vizuálnej gramotnosti vyzdvihol najmä John Debes (1969). Vďaka nemu sa začal tento termín viac objavovať nielen v terminológii vedcov, ale aj na verejnosti. Za vizuálnu gramotnosť vyhlasuje skupinu zrakových kompetencií, ktoré človek rozvíja nielen tým, že vidí, ale aj integrovaním ďalších zmyslových zážitkov. Vizuálna gramotnosť umožňuje jedincovi interpretovať prirodzené alebo umelo vytvorené viditeľné akcie, objekty a symboly, s ktorými sa stretáva. Vďaky využívaniu týchto kompetencií môže človek komunikovať s ostatnými a je tiež schopný pochopiť majstrovské diela vizuálnej komunikácie (Debes, In: Peńa, 2018). Rovnako ako Davis i Debes považujú vizuálnu gramotnosť za kompetenciu, ktorú sa možno naučiť a zlepšovať sa v nej. Za nedostatok tejto teórie sa považuje obmedzenosť na videné, pričom sa gramotnosť nespája s predstavivosťou.

Výskumníci z Association of College & Research Libraries zadefinovali vizuálnu gramotnosť ako súbor schopností dávajúcu jedincovi možnosť nielen vyhľadávať a interpretovať, ale tiež používať, resp. vytvárať obrazy a vizuálne média. Vizuálne kompetencie pomáhajú žiakovi analyzovať a pochopiť konceptuálne, kultúrne, etické, estetické, intelektuálne a tiež technické zložky, ktoré sú súčasťou výroby a používania vizuálnych materiálov. Vizuálne zdatný jedinec dokáže vizuálne média kritizovať a tiež hodnotne prispievať ku kultúre a do súboru zdieľaných znalostí (Hattwigg et. al., 2011). Ak sa človek stane vizuálne gramotným, mal by sa vedieť v kultúre orientovať oveľa jednoduchšie a zlepšiť tak svoju kvalitu života (Brücknerová, 2011). Podľa Hernandéza (2010) sa schopnosť porozumieť médiám a vedieť pracovať s nimi stáva rovnako základnou gramotnosťou, ako je písanie a čítanie.

Vizuálna gramotnosť v primárnom vzdelávaní

Podľa Musilovej (2014) by mal rozvoj vizuálnej gramotnosti hrať zásadnú rolu vo výchovno-vzdelávacom procese, pretože každý jedinec je v súčasnej dobe vystavovaný veľkému množstvu vizuálnych vnemov od každodenných situácií až po mediálne obrazy.

Vizuálna gramotnosť vyžaduje schopnosť orientovať sa vo svete vizuálnych znakov a tiež schopnosť ich používať.

Výchovu vizuálnej gramotnosti možno začleniť do viacerých predmetov, pričom najvhodnejšie sa javia výtvarná výchova a výučba súčasného umenia. Výtvarná výchova by mala ponúkať priestor pre reflexiu našej reality spolu s mediálnym svetom. Obrazový charakter mediálnych oznámení obsahuje vizuálne symboly, vďaka ktorým sa popri umeniu stáva súčasťou našej skúsenosti, a preto je potrebné ich začleniť do výtvarnej výchovy (Chocholová, 2008). Fulková (In Skřivanová, 2014) vysvetľuje vizuálnu gramotnosť ako komplex kritických nástrojov, naučením ktorých dokážeme predísť manipulácii detí v súčasnom vizuálnom svete a vedieť spracovať moc obrazov. Podľa Skřivanovej (2014) je požiadavka vizuálnej gramotnosti síce podporovaná, ale často je to iba teória, pretože výtvarná výchova má menejcenné postavenie k iným predmetom. Zároveň učitelia často vyučujú výtvarnú výchovu zastaraným spôsobom a bez medzipredmetových vzťahov.

Kompetencie učiteľa výtvarnej výchovy

Prvým predpokladom dobrého učiteľa výtvarnej výchovy je jeho záujem o výtvarné umenie a vyjadrovanie. Uždil