Kompetenčný profil vedúceho pedagogického zamestnanca, riaditeľa školy aj jeho zástupcu v 4. oblasti s názvom Profesijný rozvoj predpokladá v kompetencii 4.1 Viesť ľudí (Pokyn ministra č. 39/2017, príloha č. 32 až 36) aj preukázanie kompetencie efektívnej komunikácie so zamestnancami školy, neprehliadanie konfliktov a včasné riešenie záťažových situácií. Naplneniu týchto kompetencií bezpochyby pomáha zručnosť aktívneho počúvania.

Aktívne počúvanie je snaha o skutočné porozumenie nielen obsahu reči, ale aj pocitov hovoriacej osoby (počúvať ušami, cítiť srdcom). Pri aktívnom počúvaní pozorne sledujeme verbálne aj neverbálne prejavy hovoriaceho, ktoré nám prezrádzajú aj to, čo povedané slovom nebolo. Úlohou počúvajúceho je sústrediť sa a preukázať záujem o pochopenie toho, čo nám ten druhý hovorí. Nie je to čas, v ktorom si pripravujeme vlastnú odpoveď, resp. tlmočíme vlastné pocity. Aktívne počúvanie nie je ani podpichovanie partnera v komunikácii, prehováranie, podsúvanie nevyžiadaných rád, pripomínanie, strašenie, kritizovanie, ale ani vypytovanie sa, hodnotenie obsahu povedaného. Aktívne počúvanie nie je ani vyšetrovanie, vynášanie súdov alebo vysmievanie sa. Skôr ako niečo povieme, treba venovať plnú pozornosť tomu, kto s nami alebo kto nám niečo komunikuje, aby sme zistili, čo vlastne druhá osoba hovorí.

Rozoznávanie druhov počúvania nám môže poskytnúť lepšiu kvalitu spätnej väzby. Podľa Vetrákovej a Kinckovej (2013) rozoznávame:

• OBSAHOVÉ POČÚVANIE – ide o vecné počúvanie, snahu porozumieť obsahu povedaného, zapamätať si informáciu. Pochopiť obsah pomôže verifikácia povedaného pomocou otázok alebo parafrázovanie otázky. 
• EMPATICKÉ POČÚVANIE -  ide o vnímanie a porozumenie momentálneho emocionálneho prejavu partnera v komunikácii (nálada, pocity).
• SELEKTÍVNE POČÚVANIE – vypínanie pozornosti pri informáciách, ktoré sa považujú za nedôležité. Počúvanie len toho, čo chceme počúvať. Máme tzv. hluché ucho.
• DEFENZÍVNE POČÚVANIE – vnímanie informácie ako osobný útok, existujú tu bariéry zabraňujúce správnej interpretácii počutého a blokujúce triezvy úsudok.
• IZOLOVANÉ POČÚVANIE – vlastné upravenie informácie tak, aby potvrdila vopred formulované stanovisko.
• KRITICKÉ POČÚVANIE – vyhodnotenie informácie na úrovni logiky argumentov, sily dôkazov a dôsledkov. Podnecuje interakciu.
• POLEMICKÉ POČÚVANIE – hľadanie slabých miest v komunikácii a ich využitie proti partnerovi v komunikácii.
• „AJ JA" POČÚVANIE – tendencia reagovania pomocou informácie, napr. rovnaké alebo väčšie problémy, radosti, zážitky, skúsenosti.

Zásady aktívneho počúvania

Dávajme pozor. Sústreďme sa. Venujme hovoriacemu plnú pozornosť. Potvrďme gestom, slovom, otázkou, že správu vnímame a prijímame. Pozerajme sa priamo na hovoriaceho. Načúvajme aj reči jeho tela.

Príklad:

Občas prikývnime. Usmejme sa. Kontrolujme si svoj postoj. Uistime sa, že je otvorený a ústretový. Posmeľujme hovoriaceho, aby pokračoval drobnými slovnými prejavmi ako „áno“, „uhm“, „máš pravdu“, „no...”. Využime rečnícku otázku: „Vážne?“, „Skutočne?“

Ponúknime spätnú väzbu. Naše osobné filtre, domnienky, predsudky a znalosti môžu skresliť to, čo počujeme. Našou úlohou je porozumieť tomu, čo bolo skutočne povedané. To od nás môže vyžadovať odraz, zrkadlenie, reakciu na to, čo bolo povedané.

Príklad:

• „Rozumiem tomu, čo sa mi snažíš povedať.“
• „Muselo to byť náročné.“
• „Chcelo to veľa odvahy.“
• „Nevedela som, že to tak cítiš.“
• „Nerozumel