Cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu v školách

„Škola je dielňou ľudskosti“ /J.A. Komenský/ ... a preto patrí všetkým deťom bez rozdielu!

Je inklúzia ilúziou?

Názory, aj vývin detailnejšieho poznávania problematiky inklúzie v školskom systéme Slovenskej republiky sa pomerne rýchlo menia. Téma svojim rozsahom a významom presahuje rámec školstva a školskej politiky. Stáva sa vecou verejnou, na verejnej mienke podstatne závislou a ňou determinovanou. Pozitívnym javom je, že sa téma inklúzie v našich školách po desaťročiach segregovaného školstva stáva aktuálnou, a to najmä vďaka národným projektom financovaným z európskych fondov. V procese skutočnej realizácie prechodu od segregovaného školstva k inkluzívnemu modelu je však nevyhnutný celoplošný záujem, kde dominantnú úlohu musí zohrávať štát a jeho inštitúcie, predovšetkým Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“), zriaďovatelia základných škôl, teda mestá a obce – štátna a verejná správa. Ich nečinnosťou sa fenomén segregovaného školstva u nás domestifikoval.

Výskumy a zistenia

Z výskumu realizovaného doc. A. Petrasovou z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (Rocepo, 2012) vyplynulo, že pri zabezpečovaní bezpečného prostredia žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len „MRK“): „...v 44,44 % bola pozorovaná výrazná prevaha negatív. Učitelia málo alebo takmer vôbec nereflektovali prítomnosť žiakov z MRK. V prevahe boli poznatky rešpektujúce majoritné kultúrne prostredie a na nedostatky žiakov sa poukazovalo v dôsledku ich príchodu z iného prostredia. Ani v nultých ročníkoch, kde zastúpenie rómskych žiakov dosahovalo skoro 100 %, sa nepreukázal rozvoj prvkov tradícií a materinského jazyka žiakov z MRK. V triede neboli žiadne knihy pre žiakov, ani učebné texty, či listy odrážajúce oblasť života v marginalizovaných rómskych komunitách. Nástenky neobsahovali materiály zaujímavé a podnetné pre túto skupinu žiakov. Učitelia v triedach s nižším počtom žiakov z MRK (20 % – 40 %) sa snažili vytvárať pozitívne vzťahy medzi žiakmi navzájom, dbali na to, aby si žiaci navzájom pomáhali a tolerovali sa, či už pri práci alebo pri vyslovovaní vlastných názorov. Paradoxne tento jav chýbal v triede so 100 % zastúpením žiakov z MRK, kde učiteľ robil rozdiely medzi žiakmi a prezentoval to aj verbálne. Niektorí učitelia primárneho vzdelávania dokázali povzbudzovať rómskych žiakov k lepším výkonom a v prípade náznakov diskriminácie ju úspešne eliminovali spoločnou diskusiou o vyskytnutom probléme poukazovním na iný vhodný príklad, a jeho riešenia.“

Jarkovská, L., Lišková, K., Obrovská, J., Souralová, A. v knihe Etnická rozmanitost ve škole, stejnost v různosti (2015) v 2. kapitole pod názvom „Nepřekonatel