Hodnotenie žiakov podľa školského zákona

„Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať.“ J. A. Komenský

V podmienkach Slovenskej republiky sa vzdelávanie realizuje v prevažnej väčšine v školách, aj keď sa do popredia dostáva alternatívne a domáce vzdelávanie. So vzdelávaním ide ruka v ruke posudzovanie vedomostí žiakov, ktoré sa uskutočňuje „známkovaním“, príp. slovným hodnotením. Pri problematike hodnotenia žiakov, najmä v súčasnej dobe, si mnoho rodičov kladie otázky, k čomu hodnotenie žiakov vlastne slúži, aká je jeho výpovedná hodnota a pod. S prihliadnutím na čoraz viac rozšírené alternatívne vzdelávanie či homeschooling, je uvažovanie nad zmyslom hodnotenia žiakov a jeho formou namieste.

Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom informáciu o tom, ako žiak zvládol problematiku učiva v danom vyučovacom predmete. Hodnotenie posudzuje aj pripravenosť žiaka na ďalšie učenie sa. V laickej verejnosti je hodnotenie často vnímané ako forma porovnávania sa. Jednak ide o porovnávanie vedomostí, zručností a návykov žiaka a ich vývoj, ale aj porovnávanie žiaka v rámci triedy, čo prirodzene vedie k ich rozlišovaniu na lepších a horších žiakov. Hodnotenie zároveň možno považovať aj za súčasť posudzovania efektívnosti práce učiteľov, no v neposlednom rade by hodnotenie malo byť vnímané motivačne a malo by byť výchovným prostriedkom k podpore zdravého sebavedomia žiaka. Význam hodnotenia žiaka možno vnímať aj v ďalších rovinách. V prvej rovine ako formu spätnej väzby pre žiaka, ktorá má slúžiť k jeho rozvoju a v druhej rovine ako spôsob posúdenia a potvrdenia vedomostí žiaka.

Novela školského zákona č. 415/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2022 podľa dôvodovej správy vo vzťahu k problematike hodnotenia žiakov súvisí s komplexným rozšírením možností hodnotenia žiakov, variabilitou druhov vzdelávania na základných školách a stredných školách a s vplyvom na prechod medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. Touto novelou sa zaviedla aj jednotná terminológia hodnotenia.

Okrem iného sa vytvorila štruktúra hodnotenia, v ktorej sa jednoznačne odlišuje:

• priebežne hodnotenie v predmete,
• súhrnné hodnotenie v predmete a
• celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka.

Novela zadefinovala podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka pri slovnom hodnotení z predmetu a pri hodnotení predmetu formou aktívne absolvoval, absolvoval a neabsolvoval. Zároveň sa oddelilo hodnotenie vedomostí ako výsledku vzdelávacieho procesu a výchovy v správaní.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) upravuje hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách v ustanoveniach § 55 a nasledujúcich. V zmysle školského zákona (§ 55 ods. 13) si škola v školskom vzdelávacom programe uvádza formu priebežného a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet.

Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia. Pokiaľ ide o žiaka, ktorý je cudzincom, pri prvom roku štúdia sa u neho zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka. Základná škola však môže úroveň ovládania štátneho jazyka zohľadňovať aj v ďalších rokoch štúdia.

Priebežné hodnotenie

Priebežné hodnotenie sa realizuje v priebehu vyučovacieho procesu a jeho význam spočíva v overovaní toho, ako žiak rozumie preberanému učivu. V zmysle novely školského zákona sa priebežné hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete vykonáva formou klasifikácie, slovného hodnotenia, kombinác