Koordinátor prevencie

Koordinátori prevencie

Dôležitú úlohu pri realizovaní školskej prevencie majú koordinátori prevencie. Sú to učitelia, ktorí zastrešujú, koordinujú a usmerňujú aktivity v rámci prevencie. V súčasnej školskej praxi na Slovensku je ťažisko zodpovednosti za realizovanie prevencie na pleciach koordinátorov prevencie – učiteľov, ktorí väčšinou na plný úväzok aj učia a nie sú finančne ohodnotení za výkon tejto funkcie. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) č. 245/2008 Z. z. v § 130 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj koordinátora prevencie. Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 33 uvádza koordinátora prevencie ako pedagogického zamestnanca špecialistu, zamestnanca vykonávajúceho špecializované činnosti.

V praxi určí riaditeľ základnej či strednej školy z radov učiteľov koordinátora prevencie na základe jeho dobrovoľného záujmu, osobnostných predpokladov a odborných spôsobilostí. Koordinátor prevencie spolu s riaditeľom školy vypracujú plán prevencie resp. preventívnych aktivít na príslušný školský rok, ktorý vychádza zo strategických dokumentov SR či EÚ, napr. Národnej protidrogovej stratégie, Stratégie prevencie kriminality v SR, Protidrogovej stratégie Európskej únie.

Koordinátor prevencie by mal preventívnu činnosť v škole koordinovať, nie byť jediným realizátorom prevencie. Mal by aj spolupracovať s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými zariadeniami.

Úlohy koordinátora prevencie (Slovíková, M. a kol., 2000):

• Plní úlohu školského poradenstva v otázkach prevencie drogových a iných závislostí.
• Osobitnú pozornosť venuje žiakom zo znevýhodneného sociálneho prostredia (ohrozeného sociálnou patológiou), u ktorých je zvýšené riziko vývinu sociálno-negatívnych javov, vrátane drogových závislostí.
• Zabezpečuje koordináciu prevencie ako integrálnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu. V rámci aktivít školy poskytuje preventívno-výchovné konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom.
• Sprostredkúva prepojenie školy s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými zariadeniami a mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa prevenciou.
• Koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovo-výchovnú a informačnú činnosť pedagogických pracovníkov v škole pri dlhodobom systematickom sledovaní a hodnotení vývinu žiakov ohrozených drogovou závislosťou a inou sociálnou patológiou.
• Informuje žiakov, ich rodičov (prípadne zákonných zástupcov) o činnosti preventívnych poradenských a iných odborných zariadení a o možnostiach prevencie drogových a iných závislostí.
• V rámci svojej preventívnej činnosti úzko spolupracuje s výchovným poradcom v škole a s príslušnými poradňami, ktoré poskytujú metodickú pomoc.

Výskumy

V dlhodobejšom časovom horizonte bol realizovaný výskum dotazníkovou metódou u učiteľov v stredoslovenskom regióne, ktorí vykonávajú funkciu koordinátora prevencie (v rokoch 2004, 2007, 2010). Zaujímalo nás, s akými problémami sa vo svojej práci stretávajú.

Najviac respondentov malo problém s nedostatkom času, resp. poukazovali na skutočnosť, že práca koordinátora nie je zohľadnená v úväzku, nie sú odbremenení od iných pracovných povinností, a tak je to práca „nadčas“. Situácia nie je lepšia ani v súčasnosti, čo potvrdzujú empirické zistenia S. Sámelovej (2016), podľa ktorej koordinátori prevencie sú zároveň vyučujúci, triedni učitelia aj výchovní poradcovia. Ďalším problémom v základných školách je, že koordinátor prevencie je väčšinou z radov učiteľov na 2. stupni a ťažiskovo sa orientuje práve na vekovú kategóriu žiakov 2. stupňa ZŠ. Prevencia sociálnopatologických javov sa u žiakov prvého stupňa na mnohých školách nerealizuje. Preventívne aktivity, ich formy a metódy musia zohľadňovať vek adresáta preventívnych snáh.

Pozitívnejšie možno hodnotiť školy, kde je jeden koordinátor prevencie pre prvý stupeň a jeden koordinátor prevencie pre druhý stupeň ZŠ.

Negatívne možno hodnotiť školy, kde sa rok čo rok obmieňa učiteľ vykonávajúci funkciu koordinátora prevencie.

Podľa údajov z celoslovenského výskumu (Hrivíková, Z., 2016) realizovaného na vzorke 211 koordinátorov prevencie v základných školách v mesiacoch apríl a máj 2016, možno konštatovať, že koordinátori prevencie sa pri svojej práci stretávajú s mnohými problémami. Väčšina respondentov uviedla viac ako jeden problém, pričom najčastejšie uvádzali:

• nedostatok času (76,30%),
• zvýšený výskyt problémového správania u žiakov (65,40%),
• absencia odborníka pre realizovanie prevencie (62,56%),
• neochota spolupráce zo strany rodičov (58,29%),
• chýbajúce metodické príručky a materiály pre oblasť prevencie (48,34%).

Z hľadiska výskytu problémového správania žiakov koordinátori uvádzali:

• užívanie legálnych drog,
• problematiku agresívneho správania a šikanovania,
• záškoláctvo,
• kyberšikanovanie,
• neadekvátne používanie internetu a ďalšie.

Zameranie ich preventívnej činnosti korešponduje s reálnym výskytom problémového správania. Najviac sa zameriavajú na prevenciu agresívneho správania a šikanovania, ďalej na prevenciu užívania legálnych drog (najmä fajčenia) a kyberšikanovania. Menšiu pozornosť venujú prevencii záškoláctva, užívania nelegálnych drog, kriminality, delikvencie a neadekvátneho používania internetu.

Štátna školská inšpekcia SR venuje pozornosť realizovaniu prevencie sociálnopatologických javov a ich riešeniu v školách, ako aj jej zapracovania do školskej dokumentácie. Napríklad v školskom roku 2015/2016 zisťovala stav a úroveň výchovy a vzdelávania k ľudským právam v základných a stredných školách, v školskom roku 2013/2014 stav bezpečnosti školského prostredia a prevencie negatívnych javov v správaní žiakov v základných školách a gymnáziách a pod.

Požiadavkou doby sa stáva nevyhnutnosť realizovania efektívnej prevencie sociálnopatologických javov v základných a stredných školách.

Aktuálne výzvy v oblasti prevencie

Prevencia musí byť realizovaná na profesionálnej úrovni. 

Je nevyhnutné, aby sa koordinátori aktívne zúčastňovali na vzdelávacích aktivitách a zaujímali sa o nové informácie. Podľa T. Kříža (2010) musí byť koordinátor prevencie oboznámený so záväznými právnymi predpismi v oblasti prevencie, vzdelávať sa v oblasti prevencie závislostí a ďalších sociálnopatologických javov, personálnej oblasti a psychohygieny a mať vedomosti o tvorbe preventívnych strategických plánov a projektového riadenia. Ponuka vzdelávacích aktivít na tému prevencie problémového správania žiakov je skutočne široká. Vedenie škôl by malo koordinátorov motivovať k ich aktívnej účasti a podporovať ich snahu.

Riešením by bolo zamestnať na škole sociálneho pedagóga, ktorý je pripravený na realizovanie primárnej i sekundárnej prevencie na profesionálnej úrovni.

Pri nedostatku finančných prostriedkov sa ukázalo ako funkčné zamestnať jedného sociálneho pedagóga na dvoch školách (ako príklad možno uviesť mesto Trenčín).

Prevencia sa musí zameriavať na problémy, ktoré aktuálne ohrozujú žiakov. 

Treba realizovať monitoring nevhodného a problémového správania.

Pri plánovaní preventívnych aktivít netreba nezabúdať na prevenciu drogových závislostí. 

V minulosti sa práve tejto oblasti venovala najväčšia pozornosť. Napriek tejto skutočnosti je alarmujúce, že počet detí a mládeže konzumujúcich drogy narastá a znižuje sa veková hranica experimentovania s drogami. Je vhodné vyhlasovať v škole aktivity ku Svetovému dňu nefajčenia (31. 5.), Medzinárodnému dňu proti zneužívaniu drog a obchodovaniu s drogami (26. 6.), Európskemu týždňu boja proti drogám (46. týždeň) a pod. Vyvstáva požiadavka na intenzívnu sociálno-výchovnú prácu so žiakmi, u ktorých sa objavilo užívanie legálnych či nelegálnych drog, pretože na vytvorenie závislosti treba určitý čas. Je teda šanca predísť rozvinutiu drogovej závislosti.

Plán preventívnych aktivít musí byť vypracovaný podrobne a adresne. 

Preventívne aktivity sú často pre žiakov nezaujímavé, opakujú sa známe informácie a realizujú sa formou monológu bez aktívneho zapojenia adresátov preventívnych snáh. Časté sú „masové preventívne akcie“ za účasti veľkého množstva žiakov, kde im chýba možnosť vyjadriť sa. V školách sa prevencia môže realizovať rôznymi formami preventívneho pôsobenia. Najvhodnejšie sú preventívne projekty či programy. Pri realizovaní prevencie je nutné klásť dôraz na jej systematickosť.

Skúsenosti z praxe ukazujú, že pravidelné realizovanie preventívnych aktivít je omnoho účinnejšie než uskutočnenie jednorazovej aktivity.

Z jednorazových aktivít dominujú besedy s odborníkmi a odborné prednášky. Je vhodné zaradiť prevenciu sociálnopatologických javov do jednotlivých vyučovacích predmetov. Prednášky síce nie sú efektívnou formou prevencie a u žiakov základných škôl ani vhodnou formou, ale ak sa spoja s diskusiou na daný problém, môžu byť doplnkom prevenčnej práce. Značne rozšírené sú aj letáky, súťaže a kvízy, televízne či rozhlasové relácie. Besedy s bývalým toxikomanom sú z preventívneho hľadiska vyslovene nevhodné. Pozitívne možno hodnotiť jednorazové aktivity, ako sú exkurzie do koncentračného tábora, exkurzie do reedukačného centra a i. K účinnej a efektívnej primárnej prevencii patria kontinuálne a komplexné programy, interaktívne programy, predovšetkým programy pomáhajúce žiakom čeliť sociálnemu tlaku, zamerané na skvalitnenie komunikácie, nenásilné zvládanie konfliktov, odmietanie návykových látok, zvyšovanie zdravého sebavedomia, zvládanie úzkosti a stresu. Je dôležité realizovať rôzne kooperatívne aktivity.

Neúčinná prevencia

K neúčinnej prevencii zaraďujeme zastrašovanie, citové apely, jednoduché predávanie informácií, jednorazové akcie, hromadné aktivity alebo premietanie filmov bez toho, aby nasledovala diskusia či rozhovor v malých skupinách. 

Školy v rámci prevencie a riešenia problémového správania, spolupracujú s viacerými odborníkmi, inštitúciami a pod. Ide o predovšetkým o Policajný zbor SR, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, špeciálne výchovné zariadenia, mestské či obecné polície a i. Školy dostávajú rôzne ponuky na preventívne aktivity či dlhodobejšie programy. Je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť ich odbornej garancii a vopred si preveriť ponúkané preventívne aktivity a programy s cieľom predísť prípadnému nežiaducemu vplyvu laických a neodborných aktivít, ako aj vyslovene škodlivému vplyvu kultov, siekt či extrémistických organizácií na žiakov.

Viktimačná prevencia

Nezabúdať na prevenciu viktimácie, čiže špecificky orientovanej prevencie, ktorej cieľom je, aby sa človek nestal obeťou trestného činu. Z viktimologického hľadiska považujeme deti a mládež za obzvlášť zraniteľnú skupinu osôb. Prevencia viktimácie zahŕňa prípravu ľudí, vrátane detí a mládeže, na osvojenie si a uplatňovanie opatrení, ktorými môžu znížiť riziko svojho ohrozenia kriminalitou. V oblasti prevencie viktimizácie môžeme ako príklad uviesť besedy na školách, ktoré sú zamerané na zvyšovanie obozretnosti v oblasti ponúk práce v zahraničí v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, napr. upozorňovať na techniky získavania dievčat na prácu v zahraničí a nutnosti dodržiavať niektoré zásady: vycestovať až po získaní pracovného povolenia, zapamätať si číslo slovenskej ambasády, nikomu neodovzdať svoj pas a pod. Žiakov treba informovať o rizikách zneužívania na trhu práce, najmä pri letných brigádach, naučiť ich ako rozlíšiť ponuky práce, ktoré môžu skrývať nebezpečenstvo, na čo sa treba pýtať pri sprostredkovaní práce a i.

Nové riziká prinášajúce moderné technológie

Intenzívnu pozornosť treba v škole venovať novým rizikám, ktoré prinášajú moderné technológie a ohrozujú žiakov základných a stredných škôl: zneužívanie mobilných telefónov, internetu, kyberšikanovanie, kybrestalking, kybergrooming a pod. Stalking (lov, prenasledovanie) je termín, ktorý označuje opakované, dlhodobé, systematické a stupňované prenasledovanie, ktoré môže mať rôznu formu a intenzitu. O kyberstalkingu hovoríme, keď útočník využíva IKT (prostredníctvom chatu, sociálnych sietí a pod. vyvoláva u obeti pocit strachu). Stalkerom sa najčastejšie stáva bývalý partner, ďalej to môže byť sexuálny útočník (charakteristické je pre neho sexuálne agresívne správanie), uctievač (prenasleduje osobu, ktorá ho zaujala a túži po vzťahu s ňou), neobratný nápadník, ublížený prenasledovateľ či kyberstalker. Kybergrooming predstavuje užívateľa internetu, ktoré vyvolá v obeti falošnú dôveru a presvedčí ju, aby sa osobne stretli. Motívom takého správania je sexuálne zneužitie, fyzické násilie alebo zneužitie obete na pornografiu či prostitúciu.

Závažným problémom súčasnosti sú technologické závislosti, ktoré vznikajú ich nadmerným používaním alebo samotným obsahom, ktoré moderné technické prostriedky a technológie sprostredkúvajú. Využívanie internetu, sociálnych sietí a mobilov môže u predisponovaných osôb spôsobiť závislosť. V literatúre sa začína objavovať termín netoholizmus, ako výraz pre závislosť od internetu. Nebezpečenstvom je aj skutočnosť, že deti a mládež nepremyslene zverejňujú informácie o sebe a svojej rodine, ktoré možno zneužiť. Ďalším druhom rizikového správania je sexting, ktorého možné negatívne dôsledky si mladí ľudia neuvedomujú. Sexting je elektronické rozposielanie textových správ, vlastných fotografií či vlastného videa so sexuálnym obsahom. Najčastejšie ide o rozposielanie erotických fotiek či videa medzi partnermi.

V oblasti prevencie rizík, ktoré vyplývajú z používania moderných technológií u žiakov základných a stredných škôl treba na školách žiakov informovať veku primeranou formou o rizikách vyplývajúcich z používania moderných technológií a organizovať pútavé preventívne akcie na danú tému, napr. pri príležitosti Dňa bezpečného internetu. 

Treba žiakov naučiť chrániť si svoju identitu (napr. pri vytváraní profilu, zverejňovaní fotiek a osobných údajov) a zdôrazňovať nebezpečenstvo osobných stretnutí s kontaktmi z internetu, dodržiavať zásadu nepokračovať v komunikácii so sexuálnym podtextom.

Spolupráca rodiny a školy v oblasti sociálnopatologických javov

Kľúčový význam v prevencii má rodina žiaka. Významnou požiadavkou sa preto stáva zlepšenie spolupráce a prepojenosti školy a rodiny v oblasti prevencie sociálnopatologických javov. Škola by mala uskutočňovať stretnutia rodičov s odborníkmi, kde by sa v rámci triednych schôdzok poskytli informácie o problematike porúch správania a sociálnopatologických javov a tiež o riešení problémov s nimi súvisiacich. Existujú rôzne predstavy – často značne rozdielne – učiteľov a rodičov v deľbe právomocí a zodpovednosti za výchovu žiaka. Prekážky relevantnej spolupráce existujú tak na strane rodičov, ako aj učiteľov. Možno súhlasiť s M. Švamberk Šauerovou (2016), že zodpovednosť za edukáciu dieťaťa majú učitelia i rodičia a bez vzájomnej spolupráce si len ťažko možno predstaviť maximálne pozitívny efekt, ktorý možno edukáciou získať.

Medzi aktivity, ktoré podporujú spoluprácu rodičov a učiteľov možno zaradiť informačné letáky a brožúrky, deň otvorených dverí, organizovanie spoločných aktivít (kultúrnych či športových) a pod.

Spolupráca školy a rodiny sa vždy odvíja od spolupráce konkrétneho učiteľa s konkrétnym rodičom. Ťažiskové postavenie má však aj manažment školy, ktorý vytvára na spoluprácu vhodné podmienky.

Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakom – tak v oblasti prevencie, ako aj riešenia prípadného výskytu problémového správania.

Prevencia sociálnopatologických javov musí byť systematická práca realizovaná adekvátnymi formami a metódami. Preventívnymi aktivitami musí škola zvyšovať vzdelanosť a povedomie mladých ľudí. Prevencia sa nemôže redukovať na ojedinelé aktivity, ale musí sa realizovať počas celého školského roka. Pozitívne možno hodnotiť, že na internete sú pre učiteľov bezplatne prístupné aktuálne informácie i kvalitné metodické materiály, ktoré môžu využívať.

Literatúra:

• HRIVÍKOVÁ, Z.: Špecifiká a problémy pôsobenia sociálnych pedagógov a koordinátorov prevencie v základných školách v SR. Dizertačná práca. Banská Bystrica : 2016, školiteľka prof. PhDr. I. Emmerová, PhD.
• KŘÍŽ, T.: Vzdelávanie v oblasti prevencie – príprava a rozvoj kompetencií koordinátorov prevencie pre školskú prax. In: IHNACÍK, J a kol.: Psychologické poradenstvo po transformácii v školstve. Košice : 2010, s. 287 – 290. ISBN 978-80-970464-6-0.
• SÁMELOVÁ, S.: Formy realizácie prevencie sociálno-patologických javov vo vybraných školách v Banskej Bystrici. In: Acta sociopathologica III. Rizikové chování a jeho prevence v česko-slovenských souvislostech. Hradec Králové : 2016, s. 54 – 70. ISBN978-80-7435-637-7.
• SLOVÍKOVÁ, M. – PÉTIOVÁ, M. – LANČARIČ, A. – GÜRTHOVÁ, A.: Prevencia drogových závislostí v rezorte školstva (separát). Bratislava : ÚIPŠ, 2000. 52 s. ISBN 80–7098–237–3.
• Štátna školská inšpekcia. Správy z inšpekcií. Dostupné na: www.ssiba.sk
• ŠVAMBERK ŠAUEROVÁ, M.: Sociální interakce učitelů se žáky a rodiči. In: Manažment školy v praxi. 2016, č. 5, s. 9 – 15. ISSN 1336-9849.
• Zákon č. 245/2008 z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov