Leadership inštitúcie charakteru a kritického myslenia

Dokončenie z predchádzajúceho čísla

Výzvy pre lídra novej školy – budovanie charakteru a rozvoj SEL

Základné hodnoty človeka, ako sú vytrvalosť, odvaha, čestnosť, veľkorysosť, láskavosť, spravodlivosť, nasadenie, pozitívny prístup a tolerancia, sa v čase dištančného vzdelávania ukazujú ako vzácne vlastnosti. Sú to cnosti, ktoré by mali byť automaticky aplikovateľné v každej edukačnej realite a edukačnom prostredí.

Každý riaditeľ školy si môže položiť otázku:

• „Disponujú týmito vlastnosťami moji kolegovia – pedagogický zbor a naši edukanti?“,
• „Sú kolegovia príkladom v týchto cnostiach pre svojich žiakov?“ a pod.

Jednou zo základných zručností riaditeľa školy by malo byť SEL. Skratka SEL sa považuje na označenie sociálno-emočného učenia sa. Je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania a rozvoja človeka. Ide o proces, prostredníctvom ktorého jedinec získava a uplatňuje vedomosti, zručnosti a postoje na rozvoj zdravej identity, zvládanie emócií a dosiahnutia osobných a kolektívnych cieľov, cítenie a prejavenie empatie k druhým, nadväzovanie a udržiavanie podporných vzťahov a vytváranie zodpovedného a starostlivého rozhodnutia. SEL podporuje spravodlivosť a excelentnosť vo vzdelávaní prostredníctvom autentických partnerstiev „škola – rodina – komunita“ s cieľom vytvoriť edukačné prostredie a skúsenosti, ktoré obsahujú dôveryhodné a kolaboratívne vzťahy, dôkladné a zmysluplné osnovy a inštruktáž s neustálym hodnotením. SEL môže pomôcť riešiť rôzne formy nerovnosti a umožniť mladým ľuďom a dospelým spoluvytvárať prosperujúce školy a prispievať k bezpečným, zdravým a spravodlivým komunitám (CASEL, 2020).

CASEL 5 sa zameriava na päť širokých a vzájomne prepojených oblastí kompetencií:

1. Sebavedomie – schopnosť porozumieť vlastným emóciám, myšlienkam a hodnotám a ako ovplyvňujú správanie v rôznych kontextoch. Patria sem schopnosti rozpoznať svoje silné stránky a obmedzenia s oprávneným pocitom dôvery a účelu, napr. integrácia osobných a sociálnych identít, identifikácia osobných, kultúrnych a jazykových hodnôt, identifikácia emócií človeka, preukazovanie čestnosti a bezúhonnosti, prepojenie pocitov, hodnôt a myšlienok, skúmanie predsudkov a stereotypov, pocit vlastnej sebestačnosti, mať rastové myslenie, rozvoj záujmov a zmysel pre cieľ.
2. Samoriadenie – schopnosť efektívne riadiť svoje emócie, myšlienky, správanie v rôznych situáciách a dosahovať ciele a ašpirácie, napr. zvládanie emócií človeka, identifikácia a použitie stratégií zvládania stresu, vykazovanie sebadisciplíny a sebamotivácie, stanovenie osobných a kolektívnych cieľov pomocou plánovacích a organizačných schopností, ukázať odvahu prevziať iniciatívu, demonštrácia osobnej a kolektívnej agentúry.
3. Sociálne povedomie – schopnosť porozumieť perspektívam druhých a vcítiť sa do nich vrátane ľudí z rôznych prostredí, kultúr a kontextov. Patria tu schopnosti cítiť súcit s ostatnými, porozumieť širším historickým a sociálnym normám správania v rôznych prostrediach a rozpoznať rodinné, školské mimoškolské zdroje a podporu, napr. berúc do úvahy perspektívy ostatných, rozpoznávanie silných stránok u ostatných, prejavenie empatie a súcitu, prejavovať obavy o pocity druhých, pochopenie a vyjadrenie vďačnosti, identifikácia rôznych sociálnych noriem vrátane tých nespravodlivých, uznávajúc situačné požiadavky a príležitosti, pochopenie vplyvov organizácií a systémov na správanie.
4. Vzťahové schopnosti – schopnosť nadväzovať a udržiavať zdravé a podporné vzťahy a efektívne sa orientovať v prostredí s rôznymi jednotlivcami a skupinami. Patria tu kapacity na jasnú komunikáciu, aktívne počúvanie, spoluprácu, spoluprácu pri riešení problémov a konštruktívne rokovania o konfliktoch, orientáciu v prostredí s rôznymi spoločenskými a kultúrnymi požiadavkami a príležitosťami, vedenie a hľadanie alebo ponúkanie pomoci v prípade potreby, napr. efektívna komunikácia, rozvíjanie pozitívnych vzťahov, preukázanie kultúrnej kompetencie, precvičovanie tímovej práce a spoločné riešenie problémov, konštruktívne riešenie konfliktov, odolnosť voči negatívnemu sociálnemu tlaku, prejavovanie vodcovstva v skupinách, obhajoba práv druhých.
5. Zodpovedné rozhodovanie – schopnosť starostlivo a konštruktívne rozhodovať o osobnom správaní a sociálnych interakciách v rôznych situáciách. Zaraďujeme tu kapacity na zváženie etických noriem a bezpečnostných obáv, na vyhodnotenie výhod a dôsledkov rôznych činov pre osobný, sociálny a kolektívny blahobyt, napr. preukazovanie zvedavosti a otvorenosti, naučiť sa, ako urobiť odôvodnený úsudok po analýze informácií, údajov a faktov, identifikácia riešení osobných a sociálnych problémov, predvídanie a hodnotenie dôsledkov svojich činov, uznávajúc, aké sú schopnosti kritického myslenia užitočné v škole aj mimo nej, úvahy o úlohe človeka pri podpore osobného, rodinného a spoločenského blahobytu, hodnotenie osobných, medziľudských, komunitných a inštitucionálnych dopadov (CASEL, 2020).

V uvedenom systéme sa integruje profil charakterových čŕt morálne zodpovednej osobnosti s kvalitným kritickým myslením. Kvalitná implementácia SEL zručností môže vytvoriť podmienky pre podporné školské prostredie, disciplínu, zvýši kompetencie dospelých – pedagógov a nadviaže rodinnú a komunitnú spoluprácu.

Školy potrebujú systém, ktorý formuje učenie charakteru a rozvíja skúsenosti našich žiakov.

Dlhodobé výskumy poukazujú na implementáciu Sel pomocou rôznych prístupov:

1. explicitná výučba, prostredníctvom ktorej sa sociálne a emočné zručnosti a postoje učia a praktizujú;
2. vyučovacie postupy, ako je kooperatívne učenie a projektové vyučovanie;
3. integrácia Sel do učebných osnov všetkých vzdelávacích oblastí.

V tom kontexte sa upriamuje pozornosť na Fullanov model zmeny pre lídrov, v našom prípade riaditeľov škôl. M. Fullan, C. Cuttress a A. Kilcher (2005 in Šuťáková, V., Ferencová, J. a Ištvan, I., 2019) navrhujú osem faktorov, ktoré tvoria zvlášť dôležité kľúče pre tvorbu efektívnej a trvalej zmeny:

1. Angažovanosť ľudí mravnými hodnotami – pochopiť, prečo sa má zmena udiať. Ide o zdokonalenie spoločnosti prostredníctvom skvalitnenia edukačných systémov, a tým vzdelávania všetkých občanov.
2. Formovanie potenciálu – politika, stratégie, zdroje a aktivity navrhované pre rast národnej kolektívnej sily s cieľom posunúť systém vpred.
3. Pochopenie procesu zmeny – s cieľom vytvárať podmienky pre neustále skvalitňovanie so zámerom vytrvať a prekonať nevyhnutné prekážky reformy (inovatívnosť).
4. Rozvoj kultúry vyučovania a učenia sa – cielený rozvoj vedomostí, zručností a postojov pedagógov, čím sa zabezpečia nové efektívne študijné skúsenosti učiacich sa.
5. Rozvoj kultúry hodnotenia – evalvácia a práca s informáciami rôzneho druhu (o štúdiu, žiakoch, stratégiách, plánoch, výsledkoch edukačného procesu a pod.).
6. Zameranie sa na zmenu v spôsobe vedenia – prehodnotiť najvhodnejší spôsob riadenia, zvyšovanie kompetencií lídra a výchova ďalších lídrov.
7. Podporovanie integrity – školu treba vnímať ako celok, schopnosť využívať systémové myslenie.
8. Kultivácia rozvoja na troch úrovniach – nestačí zmena jednotlivca, musí ísť o systémovú zmenu na týchto úrovniach: Čo sa udialo na úrovni školy a komunity? Čo sa udialo na úrovni regiónu? Čo sa udialo na úrovni štátu?

V rámci škôl sa očakáva zmena:

• kultúry školy – škola, ktorá podporuje inovácie, ochotu riskovať, experimentovanie, rozvoj medziľudských vzťahov, rešpektovanie potrieb žiakov, pedagógov, rodičov, bezpečné prostredie, vzájomnú úctu, dôveru, otvorenú komunikáciu a pod.;
• rozvoj školy ako učiacej sa organizácie – vytvárať systém poznatkov, schopností a zručností, prepájať teóriu s praxou, podporovať spoluprácu a tímovú prácu, podporovať profesijný rozvoj pedagógov;
• zmena v štýle riadenia – rozvoj profesijných kompetencií lídrov;
• tvorba spoločnej vízie a strategických cieľov;
• podpora školy – naštartovanie procesov zmien.

Špecifické vlastnosti lídrov

Lídri sa vyznačujú niekoľkými špecifickými vlastnosťami:

1. Pretrvávanie – efektívni ľudia sa nevzdávajú a úlohy dokončia; sú schopní analyzovať problém, vyvinúť systém, štruktúru alebo stratégiu na riešenie problému; majú celý repertoár alternatívnych stratégií na riešenie problémov; zbierajú dôkazy o tom, že ich stratégia riešenia funguje, ak nefunguje, vedia vyskúšať ďalšiu; rozoznávajú, kedy treba odmietnuť myšlienku alebo nápad; majú systematické metódy analyzovania problému (vedieť, ako začať, ktoré kroky treba vykonať, aké údaje treba generovať alebo zhromažďovať).
2. Správa impulzivity – majú zmysel pre deliberatívnosť; premýšľajú skôr, než začnú konať; úmyselne formujú vízie produktu, akčný plán, cieľ, ako začnú; snažia sa pochopiť smery, vyvinúť stratégiu riešenia.
3. Počúvanie ostatných s porozumením a empatiou – vysoko efektívni ľudia trávia veľa času a energie počúvaním. Niektorí psychológovia sa domnievajú, že schopnosť počúvať iného človeka, vcítiť sa doň a porozumieť jeho pohľadu je jednou z najvyšších foriem inteligentného správania. Byť schopný parafrázovania predstavy iného človeka, zisťovať ukazovatele jeho pocitov alebo pohybových stavov v reči úst a tela (empatia), presne vyjadrovať pojmy, emócie a problémy iného človeka – sú všetko náznaky správania pri počúvaní. J. Piaget to nazval „prekonanie egocentrizmu“ (Piaget, J., Inhelderová, B., 1970).
4. Flexibilné myslenie – Úžasným objavom o ľudskom mozgu je jeho plasticita – schopnosť „prepájať“, meniť sa a dokonca sa sám opravovať, aby sa stal inteligentnejším. Flexibilní ľudia sú tí, ktorí majú najväčšiu kontrolu. Po prijatí ďalších údajov majú schopnosť zmeniť názor. Zapájajú sa do viacerých a simultánnych výstupov a aktivít, čerpajú z repertoáru stratégií riešenia problémov a môžu trénovať flexibilitu štýlov, pretože vedia, kedy je vhodné byť v ich myslení široký a globálny a kedy si situácia vyžaduje podrobnú presnosť. Vytvárajú a hľadajú nové prístupy a majú dobre vyvinutý zmysel pre humor. Predstavujú si rad následkov. Flexibilní ľudia môžu k problému pristupovať z nového uhla pohľadu pomocou nového prístupu [deBono (1970) označuje to ako bočné uvažovanie]. Berú do úvahy alternatívne hľadiská alebo narábajú s viacerými zdrojmi informácií súčasne. Ich myseľ je otvorená zmenám na základe ďalších informácií a údajov alebo úvah, ktoré sú v rozpore s ich vierou.
5. Myslenie o vlastnom myslení (metakognícia) – vyskytujúca sa v neokortexe, metakognícia je naša schopnosť vedieť, čo vieme a čo nevieme. Je to naša schopnosť naplánovať stratégiu na získanie potrebných informácií, uvedomiť si svoje vlastné kroky a stratégie pri riešení problému a uvažovať a hodnotiť produktivitu svojho vlastného myslenia. Pravdepodobne hlavnými súčasťami metakognície je vývoj akčného plánu, ktorý si tento plán pamätá po určité časové obdobie, a potom sa po jeho dokončení spätne premyslí a vyhodnotí. Plánovanie stratégie pred tým, ako sa pustíme do ďalšieho postupu, nám pomáha pri sledovaní krokov v poradí plánovaného správania na úrovni vedomého vedomia počas celého trvania aktivity. Uľahčuje vykonávanie časových a porovnávacích úsudkov, hodnotenie pripravenosti na viac alebo rôzne činnosti a sledovanie našich interpretácií, vnímania, rozhodnutí a správania. Ruský psychológ A. Lurija (1975) zistil, že nie všetci dospelí sú schopní metakognície. Najpravdepodobnejším dôvodom je, že nemajú čas uvažovať nad vlastnými skúsenosťami.
6. Snaha o precíznosť – Ľudia, ktorí oceňujú presnosť, precíznosť, si dajú čas na kontrolu svojich produktov. Prehodnocujú pravidlá, podľa ktorých sa majú riadiť; prehodnocujú modely a vízie, ktoré majú nasledovať a preskúmajú kritériá, ktoré majú uplatniť. Precízny človek môže neustále zdokonaľovať svoje dielo na dosiahnutí najvyšších možných štandardov a neustále sa učiť, aby do plnenia úlohy vniesol všetku energiu. Títo ľudia sú hrdí na svoju prácu a túžia po presnosti, keď si dajú čas na kontrolu svojej práce. Výsledok zahŕňa presnosť, precíznosť, správnosť. Mario Cuomo, vynikajúci rečník a politik, raz povedal, že jeho vystúpenia by sa nikdy nekonali, keby nemal termín, vďaka ktorému prestal na nich pracovať.
7. Schopnosť klásť otázky – Efektívni riešitelia problémov vedia, ako klásť otázky, aby vyplnili medzery medzi tým, čo vedia a čo nevedia. Efektívne pýtajúci sa majú sklon klásť rôzne otázky (hlavne na úrovni vyšších myšlienkových operácií).
8. Aplikácia minulých poznatkov na nové skúsenosti – Inteligentné ľudské bytosti sa učia zo skúseností. Ak čelia novému a zmätenému problému, často čerpajú skúsenosti zo svojej minulosti. Vysvetľujú, čo teraz robia, z hľadiska analógií alebo odkazov na predchádzajúce skúsenosti. Využívajú svoju zásobu vedomostí a skúseností ako zdroje údajov na podporu teórií vysvetlenia alebo procesov na riešenie každej novej výzvy. Ďalej sú schopní abstrahovať od jednej skúsenosti, prenášať ju a aplikovať v novej situácii.
9. Myslenie a komunikácia s jasnosťou a precíznosťou – Upresnenie jazyka hrá rozhodujúcu úlohu pri zlepšovaní kognitívnych máp človeka a jeho schopnosti kriticky myslieť, čo je vedomostná základňa pre efektívne konanie. Obohatenie zložitosti a špecifickosti jazyka súčasne vedie k efektívnemu mysleniu. Jazyk a myslenie sú úzko prepojené, sú neoddeliteľné. Lídri sa snažia presne komunikovať v písomnej aj ústnej forme. Dbajú na presný jazyk, definovanie pojmov, používanie správnych mien, univerzálnych označení a analógií. Usilujú sa vyhnúť sa nadmernej generalizácii a skresleniu. Namiesto toho svoje tvrdenia podporujú vysvetleniami, porovnaniami, kvantifikáciou a dôkazmi.
10. Zhromažďovanie údajov všetkými zmyslami – Mozog je konečným redukcionistom. Redukuje svet na základné časti: fotóny svetla, molekuly pachu, zvukové vlny, vibrácie dotyku – ktoré vysielajú elektrochemické signály do jednotlivých mozgových buniek, ktoré uchovávajú informácie o líniách, pohyboch, farbách, vôňach a ďalších zmyslových vstupoch. Inteligentní ľudia vedia, že všetky informácie sa dostanú do mozgu týmito senzorickými cestami: chuťové, čuchové, hmatové, kinestetické, sluchové, vizuálne. Väčšina lingvistického, kultúrneho a fyzického učenia sa pochádza z prostredia pozorovaním alebo prijímaním prostredníctvom zmyslov.
11. Tvorivosťou a inováciami.
12. Podstupovaním zodpovedných rizík.
13. Nezávislým myslením.
14. Hľadajúci humor a neustále sa učí (Costa, A. L., 2015).

Je zrejme, že zmena sa nedá urobiť hneď. Treba začať postupnými krokmi. Pred istým časom viacerí odborníci ako M. Zelina, E. Petlák upozorňovali na to, že rola učiteľa sa mení. Nebude už ten, ktorý je prvým sprostredkovateľom informácií, ktorý žiakom doslova „naleje vedomosti“, ale ten, ktorý má edukantom pomáhať v celom proces učenia sa – pracovať s prijatou informáciou, analyzovať, prehodnocovať z viacerých strán, preverovať ju, vedieť použiť, kriticky uvažovať a hlbšie porozumieť, dospieť k záveru, mať zodpovednosť za vlastné vedomosti a pod. Nejde len o kognitívnu rovinu, ale do toho celého procesu sa priraďujú aj mimokognitívne faktory. Tradičná pregraduálna a graduálna príprava na učiteľstvo ani zďaleka nepokrývala rozvoj potrebných spôsobilostí v tejto dobe. Pre mnohých učiteľov v praxi je to obrovský tlak – vyrovnať sa s novou rolou, prispôsobiť sa súčasným požiadavkám a učiť sa odznova.

Líder charakterovej školy prejavuje záujem o svojich zamestnancov – pedagogický zbor – a snaží sa formovať kultúru školy, jej základné hodnoty a normy správania. 

Postupne vytvára priestor, kde sa učia nielen žiaci, ale aj samotní učitelia (aj ďalší zamestnanci). Aj riaditeľ je ten, kto vie získať a efektívne uplatniť vedomosti, postoje a zručnosti. Pri jeho rozhodovaní je dôležité pochopenie vlastných postojov a toho, ako prispievajú k jeho správaniu, aby mohol prijať zodpovedné rozhodnutia.

Vyznačuje sa vysokým stupňom morálneho profilu a komponentmi dobrého charakteru podľa T. Lickona (1991) a má:

1. morálne poznanie – morálne vedomie, poznanie morálnych hodnôt, mať perspektívu, morálne zdôvodnenie, rozhodovanie, sebapoznanie;
2. morálny cit – svedomie, sebaúcta, empatia, milujúci dobro, sebaovládanie, pokora;
3. morálny čin – kompetencie, vôľa a zvyk.

Lídri charakterových škôl majú mať dostatočne rozvinuté vedomosti, zručnosti a postoje pretože na vytváranie, implementáciu a hodnotenie programov a procesov, vďaka ktorým sa ich školy stávajú skutočnými komunitami, kde charakter je dôležitou súčasťou vzdelávania, osnov a kultúry školy.

Záver

Integrita kritického myslenia a charakterového vzdelávania má byť základom všetkých školských a mimoškolských aktivít. Riaditeľ školy ako líder inštitúcie môže stavať na silných stránkach školy a silných stránkach pedagógov. Inšpirovať sa môže skúsenosťami charakterových škôl z celého sveta. Medzi jeho vlastnosti patrí bezúhonnosť, čestnosť, dôvera, inšpirácia kolegov, záväzok a vášeň, dobrý komunikátor, schopný rozhodovať sa, zodpovednosť, delegovanie, kreativita a inovácie, empatia, odolnosť, emočná inteligencia, pokora, transparentnosť, vízia, účel a humor. Základom zmeny kultúry školy na národnú školu charakteru je zameranie sa na súbor všeobecne prijatých cností a hodnôt s cieleným rozvojom zručností pre prax kritického uvažovania.