Mobilné telefóny vo svete detí

Súčasné mobilné telefóny sa od svojich predchodcov líšia. Ťažkú škatuľku, ktorá slúžila striktne ku komunikácii s druhými ľuďmi, dnes nahradili inteligentné miniatúry, ktoré vďaka pripojeniu k internetu v sebe skrývajú množstvo pokročilých multimediálnych funkcií, inštalovateľných aplikácií a balíkov služieb patriacich ku štandardu dnešného života. Môžu slúžiť ako fotoaparát, kamera, diktafón, hodiny a budík, kalendár a záznamník, navigácia, prehliadač internetu, kontrola pošty, herňa, audio či video prehrávač, knižnica atď. Nevlastniť inteligentný mobil je dnes považované za vážny handicap v oblasti okamžitého prístupu k informáciám.

Ak ešte v nedávnej minulosti rodičia bojovali s dilemou, či vôbec kúpiť dieťaťu mobil, dnes sa tento boj spája predovšetkým s otázkami kedy a aký. Deti túžia vlastniť mobilný telefón od útleho veku, čo je zapríčinené najmä vzorovým správaním blízkych ľudí. Ak sú deti dostatočne neodbytné a rodičia nedostatočne odolní, nie sú výnimkou prípady, že už deti predškolského veku majú smartfón. To, čo sa pred 25 rokmi považovalo za luxus a nadštandard, je dnes úplnou samozrejmosťou. Deti nepovažujú mobil za technickú vymoženosť doby, či výnimočný prostriedok dorozumievania sa. Pre nich je bežnou súčasťou života a neoddeliteľnou výbavou starších. Mobil predstavuje univerzálny symbol a istú kvalitu života každého človeka. „Dospeláci“ v očiach detí mobil nielenže majú, oni ho nutne potrebujú. Na ktoromkoľvek mieste, v akomkoľvek čase. Nosia ho pri sebe a kedykoľvek môžu zavolať, napísať, zistiť, poznačiť si, predať, objednať, zaplatiť, vyfotiť, natočiť, zabaviť sa – s mobilom si dokážu organizovať osobný aj pracovný život. V tomto kontexte sa takinteligentný mobil dostáva do priamej súvislosti nielen so slobodou a mocou, ale aj so základnými potrebami ľudí. Ak sa sústredíme na Maslowovu hierarchiu potrieb, možno (snáď okrem potrieb fyziologických) mobil určitým spôsobom prepojiť s každou jej kategóriou:

1. fyziologické potreby,
2. potreby bezpečia, ochrany,
3. potreby lásky a prináležitosti,
4. potreby uznania, prestíže a úcty,
5. potreby vlastného rozvoja, seberealizácie.

Mať v ruke vlastný mobil znamená pre dieťa túžbu byť veľkým. Z tohto pohľadu môžeme darovanie mobilu dieťaťu v podstate označiť za uvádzací rituál, za jeden z aktov iniciácie do spoločenstva dospelých.

Príspevok vychádza z prieskumu zameraného na vzťah detí k mobilnému telefónu. Prieskum bol zrealizovaný na prelome rokov 2017/2018 v Centre voľného času Stará Turá a zapojilo sa do neho 120 respondentov (náhodný výber z účastníkov pravidelnej záujmovej činnosti), z toho 100 školopovinných detí a 20 rodičov školopovinných detí. Metódami prieskumu sa stali pozorovanie a neštruktúrovaný rozhovor.

Predmetom prieskumu bolo zistiť:

• kedy a z akého dôvodu zadovážili rodičia svojim deťom prvý mobil,
• aké, k čomu a kedy deti mobilné telefóny používajú,
• aký vzťah majú deti k mobilnému telefónu,
• čo pre deti znamená nedobrovoľné odobratie mobilu a aké sú ich reakcie.

►      Pozn.: Pre účely tohto príspevku budeme označovať mladšími deťmi deti mladšieho školského veku, staršími deťmi, deti z II. stupňa ZŠ.

Kedy mobil a prečo?

Mobilný telefón je dnes neoddeliteľnou súčasťou výbavy vysokého percenta školopovinných detí. Deti, ktoré svoj vlastný mobil nemajú, ho nemajú z dvoch hlavných dôvodov:

• buď pochádzajú zo sociálne slabšej rodiny, kde si rodičia nemôžu dovoliť kúpiť dieťaťu mobil alebo
• rodičia si myslia, že dieťa mobil vo svojom veku ešte nepotrebuje.

Z rozhovorov s deťmi (respondentmi prieskumu) vyplynulo, že väčšina z nich (95 %) svoj prvý mobil získala počas I. stupňa ZŠ, niektoré deti ho dokonca dostali už s nástupom do školskej dochádzky. Máloktoré dieťa dostalo celkom nový mobil, väčšinou ho po niekomzdedili. K hlavným dôvodom zaobstarania mobilu deťom patrilo najmä zvýšenie ich bezpečnosti a potreba, alebo aspoň pocit možnej kontroly či monitorovania detí rodičmi. Ako potvrdzujú rodičia, fakt, že deti majú mobil neustále pri sebe, je pre väčšinu z nich akousi istotou, že v prípade potreby môžu odstrániť, alebo aspoň eliminovať hroziace nebezpečenstvo, a to najmä pri presune detí do školy, zo školy a v ich voľnom čase. Takto to vnímajú aj deti. Z rozhovorov vyplynulo, že mať mobil pre nich znamená možnosť neustáleho kontaktu s rodičmi, čo u n