Plánovanie výletov a exkurzií v základných školách

Legislatívne vymedzenie školských výletov

Školská legislatíva upravuje organizačné zabezpečenie aktivít mimo školy. V súčasnosti nie všetky legislatívne vymedzenia zodpovedajú aktuálnym potrebám žiakov prepájať teoretické vedomosti s praxou. Mnohé nie vždy zohľadňujú organizačnú náročnosť akcií.

Napríklad, legislatíva nepokrýva dostatočne zabezpečenie v prípade výletov spojených s kúpaním, alebo pobytom mimo školu, napr. v mestskej knižnici, ani turistiku so žiakmi v Tatrách, hoci nároky na bezpečnosť a organizáciu pri týchto aktivitách sú rôzne. K výletom neodmysliteľne patria aj atrakcie rôzneho druhu, ktoré si vyžadujú zvýšený dozor. Vyhláška č. 224/2011 Z. z. by mohla reflektovať úzus múzeí, ktoré umožňujú aj viac dospelých v skupine detí, čím sa múzeá zabezpečujú proti vzniku škody nedostatočným dozorom. Na druhej strane sú riaditelia škôl, ktorí vyšlú skupinu 23 detí s jedným pedagógom vlakom, a to na druhý koniec republiky, pritom legislatívne nič neporušujú. Manažéri škôl tak vystavujú učiteľa neadekvátnej zodpovednosti. Tieto skutočnosti si žiadajú prepracovanejší rámec, ktorý by viac chránil učiteľa a zodpovedal potrebám žiakov. Významným prvkom pri výletoch a exkurziách sa stáva využívanie verejnej dopravy, vlakov, čo si tiež pýta dôslednejšiu pozornosť.

Problémom legislatívy je, že vníma aktivity mimo školy ako doplnok, hoci trendy vo vzdelávaní dbajú na čo najvyššiu prepojenosť s praxou a realitou prostredníctvom aktivít, vzdelávacích programov, výstav, besied, ktoré sa konajú zväčša mimo pôdu školy.

Obsahová stránka školských výletov

Legislatívne podmienky pre organizovanie školských výletov a exkurzií sa v najbližších mesiacoch nezmenia, ale aj v novom školskom roku ich potrebujeme naplánovať.  Zamerajme sa preto na obsahovú stránku, na metódy a faktory, ktoré ovplyvňujú to, čo si v konečnom dôsledku žiak z takejto formy vzdelávania vezme. Ak opustíme zaužívané mechanizmy, ktoré nás nútia rozmýšľať v 45-minútových intervaloch a skratkách predmetov, otvorí sa nám široký priestor na aktivity najrôznejšieho druhu. Akonáhle berieme deti mimo školy, mali by sme počítať s tým, že sa budeme stretávať s realitou života nie podľa predmetov, ale pekne „vcelku“. Napríklad, hoci je načim cieĺom ukázať deťom výrobu papiera na hodinách chémie, je na škodu veci, ak ignorujeme krajinu, cez ktorú prechádzame, mesto, v ktorom sa papiereň nachádza, životné prostredie, ktoré papiereň ovplyvňuje, alebo aj vzťahy v triede, ktoré sa určite počas cesty a programu prejavia.

Napriek tomu, že sa veľmi často skloňujú medzipredmetové vzťahy a komplexné vnímanie reality, prax ukazuje, že učiteľ nemá záujem „miešať sa“ kolegovi do triednických záležitosti, zemepisárovi do geografie, riešiť to, čo nemusí. Učiteľ, ktorý vníma, že môže čas od odchodu zo školy až po návrat využiť v prospech komplexného rozvoja dieťaťa, vníma už pri plánovaní vytváranie podmienok aj pre veci mimo jeho predmetu. Nemusí mať nutne všetko premyslené do detailu, stačí, ak vytvorí podmienky. Detská zvedavosť je prirodzená a určite sa nájde skupinka detí, ktorú zaujme aj aktivita, ktorá by ostatných nudila.

Plánovacia fáza školských výletov a exkurzií

Ak nechceme táp