Preventívny rozmer mediálnej výchovy v škole

Mediálna výchova v sebe zahŕňa výrazný preventívny aspekt. V rámci nešpecifickej prevencie, ako rozvíjanie kritického myslenia, sebaregulácie správania, hodnotovej orientácie, tolerancie, prosociálneho správania, ale tiež v rámci špecifickej prevencie, ktorá je zameraná na konkrétnu oblasť online problémového správania u detí a mládeže (kyberšikanovanie, cybersex, počítačová kriminalita a pod.). Na preventívny rozmer mediálnej výchovy poukazuje aj „Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexteceloživotného vzdelávania 2009“, kde sa uvádza, že „ ... hlavným cieľom mediálnej výchovy je naučiť všetky vekové skupiny zodpovednému prístupu k médiám a mediálnym obsahom, naučiť ich využívať komunikačné technológie a chrániť maloletých pred nezákonnými a nevhodnými obsahmi“.

Mediálna výchova v edukačnom procese

V rámci našich kultúrno-spoločenských podmienok najvhodnejšie vystihuje mediálnu výchovu definícia Rady Európy, v ktorej sa uvádza, že ide o...

„... praktické vyučovanie zacielené na budovanie mediálnej kompetencie, chápanej ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vychovať emancipovaných občanov, schopných vytvoriť si svoj vlastný názor na základe prijatých informácií.“ (Haberová, I., 2012)

Mediálnu výchovu možno vo výchovno-vzdelávacom procese v škole realizovať ako prierezovú tému. Prierezové témy sú podľa „Štátneho vzdelávacieho programu“ povinnou súčasťou vzdelávania, možno ich vykonávať viacerými formami, pričom každá z nich má svoje špecifiká, ako aj plusy a mínusy.

Formy realizácie mediálnej výchovy:

• Ako integrovaná súčasť vzdelávacieho obsahu, oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov – výhoda spočíva v tom, že mediálna výchova je obohatená aj o poznatky z iných predmetov, žiakom sú prezentované súvislosti medzi jednotlivými vzdelávacími oblasťami, ktoré
• sú vďaka vzťahovo-praktickej rovine viac pochopiteľné.
• Ako samostatný predmet – poskytuje dostatok priestoru pre mediálnu výchovu, hlavná výhoda spočíva v čase, ktorý by bol danej problematike vymedzený. Existoval by učiteľ, ktorý by sa mediálnej výchove venoval. Na druhej strane uvedené výhody môžu byť zároveň aj deficitom. Existencia samostatného predmetu si vyžaduje zdĺhavú prípravu pedagogických zamestnancov. Nevýhoda spočíva aj v čase, ktorý by bol vymedzený pre nový predmet, keďže v základných a stredných školách ťažko hľadať priestor v učebných plánoch.
• „Štátny vzdelávací program“ uvádza, že realizácia mediálnej výchovy ako prierezovej témy je možná aj formou projektu alebo kurzu.

Mediálna výchova čerpá poznatky z viacerých vedných disciplín ako pedagogika, psychológia, sociológia a zároveň sa prelína s multikultúrnou výchovou, etickou výchovou, občianskou výchovou, ale badať v nej aj právny rámec atď. Vedie deti a mládež, ale aj dospelých k zodpovednému prístupu k médiám, k dodržiavaniu pravidiel mravnosti, zákonných noriem, učí ich spôsobom, ako bezpečne využívať predovšetkým novodobé interaktívne médiá, kde dieťa/žiak nie je len recipientom mediálnych obsahov, ale aj ich spolutvorcom.

Mediálna výchova sa realizuje v dvoch prístupoch, ktoré sa navzájom prelínajú (Brestovanský, M., 2010):

• Learning by doing – pri ktorom nejde o klasický štýl učenia, ale o