Prezentačné zručnosti a ich význam v kvalite riadenia

Všetky múdre komunikačno-prezentačné techniky už boli vymyslené, ostáva len jediné, vedieť ich realizovať v praxi.“ (Dale Carnegie)

Prezentácia vypovedá o ...

Na kvalitu a úroveň prezentačných schopností v poslednom desaťročí neboli kladené výrazné požiadavky. Tie boli blízke skôr diplomatickému svetu. Dnes zažívajú prakticky vo všetkých krajinách sveta nároky kladené na prezentačné zručnosti svoju renesanciu. Odkedy si človek uvedomil cenu racionálnej komunikácie a rýchlych informácií a z nich vyplývajúcich hodnôt, svet sa začal radikálne meniť. Sila informácie, komunikácie a spôsobu prezentácie je skutočne obrovská. V širšom zmysle možno komunikovať takmer všade a so všetkým – verbálne, nonverbálne, za pomoci mnohých typov technických nosičov, s ľuďmi vzdialenými na opačnom póle zemegule.

Proces virtuálneho kontaktu sa neustále zdokonaľuje a systém vopred dohodnutých kódov, signálov a pravidiel, ktorým si niekoľkí aktéri komunikácie súčasne odovzdávajú informácie sa skvalitňuje.

Pojem „sociálna komunikácia“ naznačuje, že ide o komunikáciu predovšetkým prostredníctvom používania konvenčných symbolov, ako výsledku spoločenského konsenzu. V tomto poňatí komunikovať znamená vymieňať si informácie v sociálnom kontakte. Komunikatívnosť je schopnosť rozumieť, byť zrozumiteľný, informovať včas, otvorene stáť za svojim názorom a brať ohľad na kultúrne rozdiely účastníkov komunikácie.

Schopnosť komunikovať patrí k najzložitejším „soft skills“ všeobecne. Komunikačná kompetencia v celej svojej šírke problematiky obsahuje techniky úspešného vedenia monológu, dialógu, argumentácie, vyjednávania, rétorické schopnosti, umenie dešifrácie nonverbálnych prejavov. Ide o schopnosti a zručnosti prezentácie kvality osobnosti v riadiacej pracovnej pozícii, v povolaní učiteľa, riadiaceho pracovníka školy, firmy, podniku, inštitúcie a reprezentácie krajiny, z ktorej jedinec pochádza a ktorú prostredníctvom komunikácie reprezentuje.

Proxemika

Proxemika je v rámci kvality prezentačných schopností veľmi dôležitá. Vyjadruje postoj k jedincom, k situácii a na základe fungovania ustálených kultúrnych znakov má významný komunikačný podtón. Zaoberá sa problematikou priestorových komunikačných vzdialeností prostredníctvom oddialenia, priblíženia a časovej organizácie komunikačného styku.

Rôzne kultúry majú v interpretácií časových konštánt svoje pravidlá. Tie treba poznať a v konkrétnych situá­ciách sa nimi riadiť. Z hľadiska komunikačnej úrovne riadiaceho pracovníka je dôležité, aby riadiaci činitelia boli edukovaní v oblasti komunikačných soft skills a dokázali komunikačné prejavy dešifrovať priamo v procese komunikácie.

Príklad:

V Juhoamerických krajinách dominuje časový symbol „maňana“ (zajtra, neskôr). Stretnutie napr. o 9 hod. AM ráno má svoju pôsobnosť až do obeda aj pár hodín po. Pre Severoameričanov tento čas znamená 5 minút pred deviatou.

Z hľadiska proxemiky je dôležité rešpektovanie času presného a primeraného, ktorý v sebe spája určité špecifiká.

Príklad:

Nie je vhodné ísť na návštevu v čase obeda, volať telefonicky po desiatej večer, vstúpiť do priestorov, len čo majiteľ alebo správca prišiel, prísť na stretnutie (v prípade muža) s meškaním. V našej kultúre sa žene toleruje nejaká minútka meškania. V európskom ponímaní nachádzame mnoho rozdielností. Sú dané kultúrnymi vzorcami národov. Dodržiavanie či nedodržiavanie určitých priestorových a časových konštánt vyplýva z tradícií, úcty a disciplíny v jednotlivých komunikačných situáciách, napr. vytváranie a dodržiavanie radu čakajúcich na dopravný prostriedok, dodržiavanie vzdialenosti pri okienku na pošte, v banke, pri bankomate a pod. V Kanade, v USA, v západnej Európe sú uvedené priestorové odstupy vysoko rešpektované na rozdiel od našich slovanských kultúr, kde sa týmto vzorcom priestorovej akceptácie zatiaľ len učíme.

Osoby, ktoré spolu priamo či nepriamo komunikujú, stoja alebo sedia vždy v určitej vzdialenosti od seba, signalizujú určitú selektívnosť. Výber mi