Stres, osobnostné vlastnosti a copingové stratégie v pedagogickej praxi

V živote pedagóga sa často stáva, že po období plného elánu a pracovnej zanietenosti sa objaví celá plejáda negatívnych blokácií, ktoré sa zdajú byť neprekonateľné. To, čo doteraz učiteľ zvládal bez problémov, odrazu zvláda s vypätím síl. Dochádza k situácii, kedy mobilizuje zvyšok energie, dostáva sa do stresu. Pod týmto pojmom najčastejšie vnímame zaťažujúce faktory vonkajšieho sveta, ako aj zlyhanie adaptívnych mechanizmov, ktorých úlohou je udržať homeostázu organizmu. V mnohých psychologických literatúrach nájdeme rôzne definície a pohľady na záťaž, stres, frustráciu. Odrážajú neutešenú psychickú pohodu práce pedagóga.

V teórii stresu autori uvádzajú stresory − negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú prácu pedagóga. Pomenej sa hovorí o salutoroch − pozitívnych faktoroch, ktoré v pedagogickej praxi učiteľov povzbudzujú a dodávajú im silu vykonávať dané povolanie.

Vnútorné stresory predstavujú celý rad ukazovateľov, ktoré sprevádzajú prácu učiteľa nielen v priebehu pracovnej doby, ale aj mimo nej.

Vonkajšie stresory sú posilňované nedostatočnou sociálnou oporou jednak zo strany širšieho sociálneho prostredia, ako aj priamo od nadriadených, dokonca kolegov navzájom, nevynímajúc stereotypné hodnotenie negatívnych vlastností v kruhu rodiny, či partnerov navzájom.

Profesia pedagóga sa dostáva do neutešenej pozície. Napriek tomu, že učiteľ na rôznom stupni vzdelávania dennodenne rozdáva svoje poznatky a skúsenosti, nielenže nie je dostatočne ohodnotený, ale aj podlieha rôznym typom časovo-pracovného stresu. Kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky záťaže poukazujú, že záťaž je určovaná nielen expozíciou záťažových faktorov, ale aj tým, ako sa konkrétny jedinec so záťažou vyrovnáva, ako ju dokáže premienať na salutory, resp. aké používa mechanizmy, ktoré mu umožňujú záťaži odolávať.

Dlhotrvajúci stres je pre človeka vážnym ohrozením, nakoľko zapríčiňuje vznik rôznych ochorení, a to od bežných viróz a nachladnutí až po alergie rôzneho druhu, kožné choroby a zhubné nádory.

Existuje jediný spôsob ako obmedziť, resp. eliminovať negatívne pôsobenie stresorov na organizmus, a to je uplatnenie princípu dvoch „B“, t. j. bojuj alebo bež, resp. dvoch „U“, t. j. útoč alebo unikaj.

Druhy stresu

Stres môže byť aj pozitívny. Ide o eustres – stres, ktorý v živote sprevádza vzrušujúce udalosti, ako sú výhra či rôzne druhy športových, pracovných, súťažných školských víťaztiev. Táto pozitívna forma stresu by v živote rozhodne nemala chýbať. Opakom je under-stres − stres, ktorý sprevádza pocity nudy, beznádeje a telesnej únavy. Jeho vplyv je výrazne negatívny a mnohokrát je predzvesťou syndrómu burn-out. Over-stres prichádza vo chvíľach, keď jedinec prekročí svoje možnosti, v oblasti pracovnej alebo osobnostnej dimenzie, napr. zvládne niečo, v naplnenie čoho ani nedúfal, pričom to môže mať aj negatívne dôsledky. Distres predstavuje negatívnu a veľmi nebezpečnú formu stresu. Jeho sprievodným javom je celý rad kompenzačných mechanizmov.

Z  prieskumov (Bahutková a kol., 2011) vyplynulo, že v problematike duševného zdravia najvyšší koeficient stresovosti bol udaný časový stres a časová tieseň, ktoré sú vnímané ako nedostatok osobného voľna, nakoľko ak učiteľ odchádza z interiérov pracoviska, neznamená, že skončil prácu, ale naopak, mnoho času z osobného voľna venuje príprave a kontrole ďalších aktivít súvisiacich so školskou prácou.

Učitelia sú neprimerane zaťažení administratívnou prácou, ktorej množstvo,