Téma - Nadčasová práca (prípadová štúdia)

Zdôvodnenie názoru - polemika

V pracovnom poriadku by mali mať školy stanovený začiatok a koniec pracovného času. Pracovný čas pedagogického zamestnanca je 37,5 hodiny týždenne v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva: priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou (zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Pracovná doba pedagogického zamestnanca nepozostáva len z učenia.

Otázka: Prečo pedagogický zamestnanec potrebuje len toľko hodín náhradného voľna, koľko podľa rozvrhu učí a nie na celý pracovný čas, resp. na čas, ktorý mu zamestnávateľ určil, že musí byť na pracovisku?

Riaditeľ môže pedagogickému zamestnancovi povoliť vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj mimo pracoviska za podmienok ustanoveným v pracovnom poriadku školy. Usmernenie MŠVVaŠ SR by, podľa nás, malo význam v prípade, ak má škola stanovený pracovný čas tak, že pedagogický zamestnanec po absolvovaní priamej výchovno-vzdelávacej činnosti môže opustiť pracovisko a začína mu práca na doma. Toto ale naráža na ustanovenie Zákonníka práce, ktoré určuje ako povinnosť zamestnávateľovi určiť začiatok a koniec pracovného času. Každý pedagogický zamestnane má iný rozvrh a vyučovacia povinnosť mu končí v inú dobu. Je to nespravodlivé hlavne pre učiteľov sekundárneho vzdelávania, pretože učiteľky primárneho vzdelávania si rozvrh vedia prispôsobiť a môžu byť doma skôr, ako učitelia sekundárneho vzdelávania, kde do tvorby rozvrhu hodín vstupuje viac faktorov. Druhou možnosťou je, že pedagogický zamestnanec potrebuje toľko hodín náhradného voľna, koľko v ten deň učí (napr. 4 hodiny). Následne príde na pracovisko a bude tam do konca denného pracovného času. Túto možnosť ale väčšina pedagogických zamestnancov odmieta. Náhradné voľno si chcú čerpať tak, aby nemuseli byť na pracovisku. Pri lekárskych vyšetreniach, sprievodoch k lekárovi pedagogickému zamestnancovi odpisujeme 7,5 hod., ak nepríde v ten deň na pracovisko, lebo má pracovnú dobu 7,5 hod. Podľa usmernenia MŠVVaŠ SR by sme mu mali odpisovať len jeho priamu vyučovaciu povinnosť.

Príklad z praxe:

V pondelok majú dve pani učiteľky priamu výchovno-vzdelávaciu  povinnosť 3 hodiny. Jedna potrebuje 3 hodiny náhradného voľna a môže ostať celý deň doma. Druhá si 3 hodiny odučí, končí o 10.30 hod. a chce ísť domov. Pracovný čas, dokedy majú byť pedagogickí zamestnanci na pracovisku, je od 7.30 hod. do 14.00 hod. Spomínaná pani učiteľka potrebuje 3,5 hodiny. Toľko jej chýba do 14.00 hod. Keby sme postupovali podľa usmernenia MŠVVaŠ SR, koľko hodín náhradného voľna potrebuje, aby mohla ísť domov? Keďže už nevykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, tak predpokladáme, že nula. Počuli sme o prípade, keď zástupkyňa riaditeľa školy mala v rozvrhu jednu vyučovaciu hodinu. Vybrala si jednu hodinu náhradného voľna a bola celý deň doma. Považujeme to za nespravodlivé. V našej škole je pracovný čas pre pedagogických zamestnancov stanovený od 7.30 hod. do 14.00 hod. Budeme mať tzv. delenú smenu (§ 90 ods. 6 Zákonníka práce), kde bude určená aj práca na doma. Preto naši pedagogickí zamestnanci budú potrebovať 6 hodín náhradného voľna na celý deň (0,5 hod. je prestávka na odpočinok a stravovanie). Riadi