Uplatňovanie stratégií v hĺbkovom vyučovaní

Ak čitateľ očakáva vymenúvanie rôznych doposiaľ nepoznaných vyučovacích metód alebo stratégií, potom bude možno aj sklamaný. V hĺbkovom vyučovaní možno využívať bežné vyučovacie metódy a koncepcie, pretože úspech a výsledok učebnej činnosti žiakov závisí od viacerých ďalších činiteľov. Predovšetkým od toho ako učiteľ riadi vyučovanie, ako v reálnom procese pristupuje k žiakom, ako dokáže v nich prebúdzať záujem o učenie, ako spája všetko, čo sa majú žiaci naučiť, s reálnym životom, ich skúsenosťami, ukážkami využitia novozískaných vedomostí a pod.V zásade nejde o nové vyučovacie metódy. Podstatnou a zásadnou inováciou je zmena názorov na vyučovanie a učenie sa žiakov, no najmä na postoje učiteľa k žiakom a k sprostredkúvaniu im nového učiva. Všetky vyučovacie metódy a koncepcie, ktoré poznáme, a ktoré sú v edukačnej práci učiteľmi využívané, sa využívajú aj v hĺbkovom vyučovaní.

V čom sa líšia úlohy učiteľa v zaužívanej edukácii od hĺbkového učenia a vyučovania? Prečo sa zdôrazňujú nové stratégie?

V publikáciách o tomto vyučovaní sa nehovorí len o metódach, ale aj o stratégiách edukácie.Vyplýva z nich, že vyučovanie a učenie nie je krátkodobý akt osvojenie si niečoho nového, ale je to istý systém vyučovania a učenia, v ktorom žiaci uvedomele získavajú nové vedomosti, ktoré sa navzájom prepájajú, osvojené vedomosti sú využívané tak, aby sa opakovali a utvrdzovali, a pritom aby boli zároveň aj „nástrojom“ pre získavanie ďalších nových vedomostí.

Záujem a uvedomelosť sú tými činiteľmi, ktoré sú mimoriadne motivačné. Práve rôzne motivačné stratégie podporujú činnosť žiakov do učenia. V súvislosti s týmto sú akcentované nielen vedomosti žiaka, ale spolu s nimi aj ďalšie aspekty, ktoré sme v bežnej edukácii donedávna nie veľmi doceňovali. Sú to predovšetkým: logické osvojovanie si učiva; učenia sa riešením rôznych životných, ale aj teoretických problémov ako jedna z možných možností rozvíjania záujmu a aj tvorivosti žiakov; komunikácia žiakov s učiteľom, ale aj žiakov navzájom; rozvoj kritického myslenia žiakov; dôsledná pozornosť samostatnému učeniu sa žiakov a pod.

V hĺbkovom vyučovaní úlohy učiteľa, v porovnaní s bežným vyučovaním, spočívajú v tom, že učiteľ je:

• tvorca silných vzdelávacích zážitkov žiakov,
• zdroj ľudského, sociálneho a rozhodovacieho kapitálu v skúsenosti s učením,
• partner v učení so žiakov, ktoré je podporované IKT technológiami (M Fullan, M. Langworthy, 2013).

S tým súvisia stratégie edukácie, ktorým hĺbkové vyučovania prikladá značný význam.

Čo rozumieme pod vyučovacou metódou a vyučovacou stratégiou?

Vyučovacia metóda je učiteľom premyslený postup zameraný na dosiahnutie cieľa (vysvetľovanie, opis, rozhovor, ale aj koncepcia vyučovania, napr. skupinové vyučovanie, diferencované vyučovanie a pod.). Stratégia je rovnako premyslený postup, avšak na rozdiel od metódy je to súbor postupov, súbor akcií, plánov zameraných na dosiahnutie cieľa (premyslená diagnostika, využívanie rôznych druhov hodnotenia ako motivujúceho činiteľa, premyslené využívanie metakognície alebo aj rozvoj slovnej zásoby žiaka, podpora logického myslenia a pod.).

Pozn.: Pedagogika a didaktika nerobí zásadné alebo striktné rozdelenie medzi týmito dvoma pojmami, chápe ich v jednote ako významné činitele edukácie, v mnohých článkoch a publikáciách sa ani nerozdeľujú na metódy alebo stratégie.

V súvislosti s opisovanými prístupmi k vyučovaniu treba zdôrazniť ich súvislosť s pripravovanými zmenami v našom školstve – Vzdelávanie pre 21. storočie. Tie sú rámcované do týchto 3 oblastí:

1. Presun ťažiska vzdelávania z odovzdávania vedomostí na rozvoj spôsobilostí žiakov.
2. Zvýšenie citlivosti a možnosti prispôsobenia školských vzdelávacích programov podľa individuálnych potrieb a možnosti