Vybrané zdravotné riziká online prostredia a možnosti prevencie

Množstvo času na internete spôsobuje u žiakov zníženú výkonnosť a zanedbávanie povinností, zmenu životného štýlu, zníženie fyzickej aktivity, nárast hmotnosti, únavu, bolesti očí a hlavy, problémy s chrbticou, zápästím a pod. Z pedagogického hľadiska nemožno hodnotiť pozitívne ani nadmerné trávenie voľného času pri počítači na úkor iných vhodnejších voľnočasových aktivít alebo na úkor školských povinností. Masívne využívanie IKT žiakmi základných a stredných škôl ich silne ovplyvňuje a prináša množstvo rizík. Poláková a Čonková (2021) pri rizikách poukazujú na možnosť čerpať informácie z rôznych zdrojov, často však neoverených, vyberať si zábavné programy (a nie vzdelávať sa), ohrozenie vznikom závislosti, nadmerné používanie modernej techniky mení povahu, znižuje sa koncentrácia a negatívnym dopadom je aj pasivita v myslení i rozhodovaní. Vanková a Henželová (2022) medzi najvýraznejšie negatívne javy zaraďujú internetovú závislosť, šikanovanie, sledovanie stránok s toxickým obsahom, hanlivé prejavy, netoleranciu, nepravdivé podvodné správy a konšpirácie, radikalizáciu, komunikáciu s neznámymi ľuďmi cez internet, šírenie detskej pornografie, sexting a kybergrooming.

Prieskumy o správaní, ktoré súvisí so zdravím, u 11, 13 a 15-ročných školákov v rámci projektu Health Behavior in School-aged Children za roky 2010, 2014 a 2018 poukazujú na silný vplyv internetu na život žiakov. Približne pätina 15-ročných (18 - 20 %) a 16 % 13-ročných školákov a školáčok súhlasilo s tvrdením, že na internete ľahšie hovoria o svojich tajomstvách, vnútorných pocitoch a obavách. 8 % chlapcov vo veku 11 a 13 rokov a 13 % vo veku 15 rokov priznalo, že sa im často alebo veľmi často stalo, že nejedli alebo nespali kvôli internetu za posledných 12 mesiacov. Približne 6 % dievčat často alebo veľmi často nejedlo alebo nespalo kvôli internetu za posledných 12 mesiacov. Často alebo veľmi často sa v uplynulom roku cítilo nepríjemne kvôli tomu, že nemohli byť na internete 7 % dievčat vo veku 11 rokov, 11 % chlapcov vo veku 11 a 13 rokov, 12 % dievčat vo veku 13 a 15 rokov a až 18 % chlapcov vo veku 15 rokov (Madarasová Gecková a kol., 2019).

Na internete sú zverejnené nevhodné informácie ohrozujúce zdravie. Žiaci sa dostávajú k obsahom, ktoré môžu negatívne pôsobiť na psychický či morálny vývin, ale aj ohroziť ich zdravie. Dostáva sa k nim obrovské množstvo informácií, ktoré nevedia adekvátne vyhodnocovať či overovať.

Príklad:

Kopecký a kol. (2020) poukazujú na riziká online výziev (challenges) prostredníctvom internetu. Môžu byť pozitívne zamerané, napr. rôzne kampane. Veľké množstvo výziev môže osobám (často v detskom veku), ak sa do nich zapoja, spôsobiť vážnu fyzickú či psychickú ujmu. Nebezpečné výzvy v online prostredí nabádajú užívateľa internetu k nebezpečnému správaniu, ktoré môže spôsobiť aj vážnu zdravotnú ujmu.

Žiaci vyhľadávajú nielen vzrušenie, ale chcú sa aj predvádzať. Sprievodným javom je natáčanie a zverejňovanie rizikových „športových“ výkonov na internete. V túžbe za napätím a adrenalínom dávajú prednosť rizikovým aktivitám bez adekvátneho zabezpečenia (napr. prilby, ďalších ochranných pomôcok, istenia), hazardujú napr. prebiehaním cez frekventovanú cestu, vyskakujú a naskakujú na idúci vlak, pretekajú sa na motocykloch, autách v bežnej premávke a pod. Jakubovská (2021) upozorňuje na úzky vzťah s hedonistickým životným štýlom a na skutočnosť, že túžba po nevšedných a adrenalínových zážitkoch sa dostáva vysoko v rebríčku priorít. Rizikové športy a rizikové správanie v doprave Miovský (2010) definuje ako relatívne novú formu rizikového správania. Ide o zámerné vystavovanie seba alebo druhých neprimerane v