Vysielanie zamestnancov škôl a školských zariadení na pracovné cesty

Manažment škôl a školských zariadení musí vedieť organizačne a finančne zabezpečiť vysielanie svojich zamestnancov na pracovné cesty a následne im poskytnúť vyplatenie zákonných cestovných náhrad, ktoré im patria v súvislosti s realizovanými pracovnými cestami.

Čo je to pracovná cesta?

Definíciu pracovnej cesty budeme hľadať v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), ktorý, okrem iného, upravuje poskytovanie cestovných náhrad pri pracovných cestách zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ako aj fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.

Pracovnou cestou podľa § 2 ods. 1 prvej vety a ods. 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Pravidelné pracovisko zamestnanca podľa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne aj pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

!  UPOZORNENIE

Miesto pravidelného pracoviska je dôležité a rozhodujúce pre určenie výšky cestovných náhrad, a preto by malo byť individuálne dohodnuté s každým zamestnancom a malo by byť určené konkrétnou adresou alebo názvom obce.

Za pracovnú cestu zamestnanca nemožno považovať cestu z miesta bydliska zamestnanca do miesta pravidelného pracoviska. V prípade súhlasu zamestnávateľa môže byť miesto bydliska určené ako miesto začiatku pracovnej cesty.

Oprávnenie vyslať zamestnanca na pracovnú cestu

Oprávnenie školy a školského zariadenia vyslať zamestnanca na pracovnú cestu je legislatívne upravené v § 57 Zákonníka práce.

Podľa § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca:

• len na nevyhnutne potrebné obdobie,
• len s jeho súhlasom.

Súhlas nie je potrebný:

• a) ak potreba uskutočnenia pracovnej cesty priamo vyplýva z povahy povolania, alebo sa na tom obe strany dohodli v rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy,
• b) ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu v rámci obvodu obce, kde sa miesto výkonu práce nachádza alebo miesta jeho bydliska.

Odporúčame, aby pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu bolo písomné vyjadrenie súhlasu zamestnanca s pracovnou cestou súčasťou cestovného príkazu.

Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Zákonné podmienky pracovnej cesty

Podľa § 3 ods.