Vzdelávanie pedagógov v téme prevencia

Pri zmienke o prevencii šikanovania si zväčša predstavíme učiteľa alebo preventistu, ako hovorí so žiakmi o šikanovaní a jeho negatívnych dôsledkoch. Môžeme to považovať za prevenciu, avšak len za jej časť.

Preventívne aktivity pre žiakov musia ísť ruka v ruke s prevenciou smerovanou k pedagógom, rodičom, ale aj k samotnému systému v škole, ktorý vytvára neviditeľné brzdy a akcelerátory násilia medzi deťmi.

Desiatky vzdelávacích aktivít s pedagógmi v uplynulom školskom roku nám priniesli veľmi zaujímavé informácie o tom, kde sa školy v téme prevencie šikanovania nachádzajú. Zároveň tieto vzdelávania dali odpovede na to, čomu by sme sa mali zo strany zriaďovateľov a vedení škôl v podpore pedagógov oveľa viac venovať.

Veľa „školení“, málo tréningov

Zo skúseností si dovolíme skonštatovať, že dnes väčšina pedagógov vie o šikanovaní a má o rovesníckom násilí dostatok základných informácií. V dnešnej dobe existuje dostatočné množstvo literárnych prác a vzdelávacích zdrojov zameraných na túto problematiku. Možno dokonca konštatovať, že téma je takmer všadeprítomná. Napriek tomu sa nám ju nedarí celkom úspešne zvládať. Jedným z dôvodov môžu byť chýbajúce tréningy.

Predpokladáme, že ak učiteľovi dáme informáciu, bude ju vedieť využiť. No prax hovorí niečo iné. Napríklad vieme, že po incidente násilia medzi deťmi máme kontaktovať rodiča, resp. zákonného zástupcu žiaka, ale mnohí učitelia nevedia, ako mu citlivo a vecne vysvetliť, čo sa stalo. Zvlášť v situáciách, ak je o incidente ešte málo informácií.

Práve nezvládnutá počiatočná komunikácia vedie k emotívnym reakciám rodičov.

Emotívne reakcie vnesú do riešeného prípadu ďalšiu agresiu, nepremyslené gestá a konanie, ktoré je v neprospech obete aj ďalších účastníkov šikanovania. Je nevyhnutné, aby učitelia pravidelne a často trénovali náročné komunikačné situácie a vedenie školy im k tomu vytváralo dostatok príležitostí.