Wellbeing

Ingrid Konečná Veverková v príspevku upozorní na povinnosti spojené so stanovením a vyberaním príspevkov od žiakov, rodičov alebo iných osôb, ktoré majú voči dieťaťu a žiakovi vyživovaciu povinnosť. V príspevku sa zameriava na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl a školských zariadení zriadených regionálnym školským úradom.

Zdenka Matulová Juríková sa venujeme kategórii odborného zamestnanca – školský psychológ. Pripomenie, ako odborného zamestnanca definuje zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a uvedie, ako psychologické poradenstvo definuje školský zákon. Zároveň priblíži kompetenčný profil školského psychológa.

Martina Sajková sa v príspevku zaoberá témou vysokej citlivosti detí v školskom prostredí. Predstaví výzvy spojené s ich tranzíciou z domáceho do školského prostredia. Prináša pohľad na štyri kľúčové oblasti podpory vysoko citlivých detí vrátane argumentácie potreby rozvoja ich osobnosti v týchto oblastiach.

Martina Kosturková sa venuje kontrafaktovému mysleniu, ktoré sa týka mentálnych konštrukcií alternatív k minulým udalostiam. Tieto myšlienky ovplyvňujú emócie a prinášajú výhody v každodennom správaní.

Ľudmila Húsková sa venuje náročnej téme samovražednosti detí a mládeže. Opíše vývoj samovražedného správania u adolescentov, definuje varovné príznaky takéhoto správania. Informuje aj o možnej pomoci a podpore.

Soňa Kollárová a Zuzana Majerčáková píšu o rizikových výzvach vo virtuálnom priestore. Autorky príspevku upozorňujú, že v rámci prevencie o nebezpečenstvách na internete zohráva dôležitú úlohu práve škola, kde by sa so žiakmi mali rozprávať najmä učitelia, psychológ a sociálny pedagóg.

Dagmar Tragalová sa v príspevku venuje negatívnym emóciám v konflikte a spôsobom, ako s nimi pracovať. Dôležité je uvedomiť si, že emócie sú prirodzenou súčasťou nášho života a majú aj dôležitú ochrannú, motivačnú a informačnú funkciu.

Adam Bielesz sa v rubrike Z histórie školstva tentokrát venoval zákonu o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov. V príspevku pripomína, že školstvo si po roku 1948 prešlo ideovými a organizačnými zmenami s cieľom presadiť tzv. jednotnú školu a produkovať lojálnych žiakov pre komunistický režim.

Milí naši čitatelia, kolegyne, kolegovia, škola je miestom, kde sa stretávajú rôzne osobnosti, každá so svojimi vlastnými výzvami a potrebami. Úspešný manažment wellbeingu si preto vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa nielen štúdium literatúry, ale aj spoluprácu medzi vedením školy, vedúcimi metodických orgánov školy, učiteľmi, žiakmi, rodičmi a širšou komunitou. Najväčšou výhodou wellbeingu je vytvorenie lepšej kvality života pre všetkých zainteresovaných. Wellbeing zlepšuje duševné zdravie, posilňuje vzťahy a podporuje sociálne interakcie. Navyše efektívny manažment wellbeingu môže viesť k lepšiemu dosahovaniu cieľov, čo je kľúčom k napĺňaniu našich spoločných vízií.

/redakcia/