Láska - hodnota ku ktorej treba vychovávať

Americký špecialny pedagóg L. F. Buscaglia rozpovedal zážitok zo súťaže, na ktorú bol pozvaný ako porotca. Cieľom súťaže bolo nájsť najstarostlivejšie a najpozornejšie dieťa. Víťazom sa stal štvorročný chlapec. Býval v susedstve staršieho pána, ktorému nedávno zomrela manželka. Keď chlapec videl muža plakať, išiel k nemu na jeho dvor, vyliezol mu do lona a len tak sedel. Keď sa ho mama spýtala, čo povedal susedovi, chlapček odpovedal: "Nič, len som mu pomohol plakať." (Robinson, 2009).

Aj napriek tomu, že láska nemôže byť zúžená na cit, cit je jej neoddeliteľnou súčasťou. G. Chapman poukazuje na vážnosť uvedeného faktu, na veľké škody páchané na človeku, keď sa láska nespojí s citom a na to, že prejavom lásky je dopĺňanie „citovej nádoby“ druhého človeka. Uvádza, že ak má byť dieťa emocionálne stabilné, musí mať naplnené základné emocionálne potreby, a potreba lásky je jednou z nich. Tvrdí, že existuje päť jazykov lásky, ktorými človek môže komunikovať s druhým človekom a rozumieť si navzájom v citovej oblasti. Je to päť spôsobov, ako sa napĺňa „citová nádoba“.

Patria sem: slová uistenia, fyzický dotyk, pozornosť, prijímanie darov, skutky služby. 

Človek má svoj primárny jazyk lásky, ktorý je preňho prirodzený a zrozumiteľný a úlohou druhého je poznať jazyk milovanej osoby, naučiť sa mu rozumieť a hovoriť ním. Týmto tvrdením poukázal Chapman na omyl, ktorého sa človek neraz dopúšťa v úsilí o prejav lásky druhému človeku. Často sme presvedčení, že urobíme radosť druhému tým, keď lásku prejavíme spôsobom, aký sami očakávame, teda vtedy, keď hovoríme len svojím primárnym jazykom lásky.

Potrebujeme sa naučiť poznať jazyk druhého a prejavovať lásku cez jeho primárny jazyk, byť empatickým. Týka sa to tak partnerských, priateľských, ako aj rodičovských vzťahov, ale aj vzťahov medzi pedagógom a vychovávaným. Na druhej strane však potrebujeme poznávať aj vlastný jazyk, aby sme ho vedeli identifikovať a aby sme vedeli druhým o svojom jazyku povedať.

Primárne jazyky lásky (podľa Chapmana):

Slová uistenia - Ide o láskavé, pochvalné, pokorné, povzbudzujúce, priateľské, ale aj správne interpretované slová, usmernenia, ktoré živia v druhom človeku vedomie vlastnej hodnoty a pocit bezpečia.  

Fyzický kontakt - Prejavujeme ho dotykom, pohladením, objatím, bozkom. Ak človek argumentuje tým, že za mlada „bol bitý a neuškodilo mu to“, jeho primárnym jazykom lásky pravdepodobne nie je fyzický kontakt.

Jazyk pozornosti - Znamená venovať čas druhému. Človek s týmto primárnym jazykom túži po takej pozornosti, ktorá je zameraná na neho, to znamená, byť pri ňom naplno, vypočuť si ho, pochopiť ho, darovať čas a kúsok svojho života. Aj vo vzťahu učiteľ – žiak si treba nájsť čas na individuálny prístup. Žiak má potom vedomie, že aj v škole má svoje miesto. Cíti sa dôležitý a zároveň je to pre učiteľa priestor na lepšie pochopenie svojho žiaka.

Dávanie a prijímanie darov – Ide predovšetkým o hmotné dary, ktoré môžu mať akúkoľvek podobu, dôležité je, že je to dar a že je z lásky. Ak dávame dar za zásluhu, nie je to skutočný dar, ale odmena. Skutočný dar je vyjadrením lásky a darujúci ho dáva nezištne. Ak rodičia dajú dieťaťu napríklad sladkosť preto, aby im dalo pokoj, je to úplatok využitý na manipuláciu a dieťa ho ako dar ani nevníma. Ak sa necíti milované, môže dar vnímať podmienečne. Vtedy dar odmieta, ignoruje ho. Takto vyjadruje svoju bolesť a túžbu po láske. Niektorí v snahe vynahradiť svoju neprítomnosť používajú obdarúvanie ako „univerzálny liek“ na svoj životný štýl, ale aj ako úplatok, či prostriedok manipulácie.

Skutky služby – Rodičovstvo, učiteľstvo, priateľstvo patria do sféry služieb, ktoré sú fyzicky aj psychicky náročné. Je to jeden zo spôsobov, ako napĺňať „citovú nádobu“. Aby to tak skutočne bolo, aj skutky služby by sa mali prelínať s ostatnými prejavmi lásky. Aj tento jazyk lásky môže mať negatívny vplyv na dieťa, ak s ním narábame neobozretne. Keď neprimerane podľahneme túžbam a žiadostiam detí, môžu zostať detinsky zamerané na seba a môžu z nich vyrásť sebci. Skutky služby sa majú stať vzorom zodpovednosti. Tým, že lásku prejavujeme skutkami, robíme pre deti veci, ktoré samy nedokážu, dávame im príklad. Ten môže pomôcť vymaniť sa z egocentrizmu a dieťa začne pomáhať druhým.

Pri výchove sa síce sústredíme na primárny jazyk lásky dieťaťa, ale treba hovoriť aj ostatnými jazykmi. Dôvodom je to, aby sa aj ono samo naučilo hovoriť jazykmi lásky ostatných, aby lásku nielen prijímalo, ale aj dávalo (Chapman, Campbell, 2010).

Aktivita: Povzbudzujúce slová

Súčasťou tvorby záznamových hárkov je zapisovanie povzbudzujúcich slov. Žiaci majú na nástenke zoznam s výrokmi a do záznamových hárkov si zapíšu tie, ktoré použili, počuli vysloviť spolužiakov, učiteľov. Ide napríklad o tieto povzbudzujúce slová:

Príspevok je skrátený. V plnom znení je uverejnený v časti Metodika (vrátane ďalších aktivít na rozvoj lásky vo vzťahu k napĺňaniu "citovej nádoby):

• Láska - hodnota ku ktorej treba vychovávať (1.)
• Láska - hodnota ku ktorej treba vychovávať (2.)