Efektívne nástroje zvládania stresu z pandémie

Proklamované tézy, ktoré predikovali, že od súčasného učiteľa sa očakáva komplexné spĺňanie požiadaviek erudovanosti modernej doby v oblasti informačných technológií, sa v plnom rozsahu naplnili. Dnes učitelia čelia novej výzve a okamžitej adaptácii na nové vyučovacie podmienky, ktoré vystriedali prezenčnú formu vyučovania za dištančnú. Školy, ktoré tieto modely mali vyskúšané, sú krok pred tými, ktoré za pochodu musia na tento typ interakcie učiteľa so žiakom zareagovať. To predstavuje pre obe strany záťaž. Treba si uvedomiť, že ak vyučovací proces prebieha z domácnosti, všetky deti nemajú rovnaké podmienky. Internetové videá a televízne spravodajstvá zatiaľ informujú o bohatej kreativite, ako tento stav zvládať, ale zároveň si musíme otvorene priznať, že eufória nemusí mať dlhodobé trvanie. Treba sa na daný problém pozrieť koncepčne aj z hľadiska dlhodobejšieho riešenia. 

Stresory a salutory ako ich nepoznáme

V bežnej situácii podmienky v školách a rodinách, ktoré sme zvládali čiastočne úspešne a čiastočne s problémami, v súčasnej dobe ovláda sila zmeny. Dochádza k mobilizácii energie, ktorá bola stereotypizovaná istotami a predpokladanými problémami s primeraným riešením. Doba riešenia bola predvídateľná a vedeli sme, že každý problém je riešiteľný, že závisí od nás, ako dlho budeme pracovať na jeho eliminácii.

Aktuálna situácia prináša obrovskú zmenu, reťaz stresorov, výrazne negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú fungovanie našich domácnosti suplujúc školské prostredie. Vo väčšine domácnosti sa ocitli viacerí členovia rodiny, ktorí musia spolu a vo výraznej  fyzickej blízkosti zvládnuť plnenie svojich úloh. Rodičia kladú na deti požiadavky, ktoré doteraz vyžadovali v laxnejšej, informatívnej alebo odmeňujúcej podobe. Musia kontrolovať dieťa celý deň a zabezpečiť, aby jeho fungovanie bolo zmysluplné, aby neupadlo do prokrastinácie, lenivosti a v neposlednom rade do prejedania, čo bude mať ďalšie neblahé dôsledky.

Dieťa veľmi ľahko môže skĺznuť do infodémie, kde si samo prostredníctvom internetových portálov naordinujeveľké množstvo informácií, ktoré ak nie sú selektívne správne namierené, majú kontra produktívny význam. Zahltiť sa množstvom videí a informácii môže priniesť závislosť. Dieťa, ktoré má doma k dispozícii neobmedzený čas a podmienky k tejto aktivite, je hnané túžbou získať nové podnety, pričom sa pri nich baví. Tieto podnety nie vždy korešpondujú s etickými normami a nemajú žiaden filter, ktorý by zohľadňoval prístupnosť správneho porozumenia z hľadiska veku dieťaťa. A tak dieťa v súčasnom stave kolektívnej izolácie sa veľmi ľahko stane absolútne závislé na internetových portáloch. Negatívny dosah v podobe finančnej existencie rodiny, ochorenia blízkeho, dlhej a možno aj neúspešnej terapie musia byť vysvetlené deťom primeranou formou, aby neprepadli úzkosti, strachu, ale aby ani nepodceňovali nariadenia, ktoré majú celoštátnu platnosť a v rámci tréningu osobnej disciplíny tieto nariadenia dodržiavali.

Náboj optimistickej sebazáchovy predstavujú salutory – pozitívne faktory, ktoré povzbudzujú a dodávajú energiu, výkonnosť a zdatnosť zvládnuť záťaž, ktorá je práve aktuálna. V súčasných podmienkach je veľmi dôležité, aby každá rodina dokázala nájsť optimálny model fungovania. Príkladom je aktívny prístup k riešeniu situácie či už hrou alebo zhotovovaním vlastných videí, aby deti neboli len pasívnymi prijímateľmi, ale aby sami dokázali vytvoriť niečo kreatívne a v technickej rovine.

Praktické rady a odporúčania:

• Treba si vytvoriť denný režim, ktorý musí každý člen domácnosti dodržiavať, čas rozdeliť na spoločný a osobný.Spoločne trávime čas prípravy jedla. Dieťa má participovať na príprave obeda alebo večere, na stolovaní a uprataní aspoň 1x denne. Rodič nesmie dieťa odmietať, malo by ho naučiť napr. pripraviť si jedlo, variť, poznať vitamínové, bielkovinové, tukové, minerálové zloženie, aby sa čas využil na edukáciu v smere správneho stravovania a stolovania. Treba dbať na kultúru stolovania, v žiadnom prípade nepripustiť jedenie v posteli.
• Treba dokázať v praktickej rovine, čo znamenajú pojmy disciplína a tolerantnosť, dodržiavať osobnú hygienu a čistotu priestorov v domácnosti. Vyčistiť po sebe umývadlo, WC, sprchu, hrebeň, zubnú kefku, pretrieť podlahu, urobiť poriadok vo svojich veciach. Treba kontrolovať či nesvieti svetlo niekde zbytočne, či nie sú zbytočne zapnuté spotrebiče, nezabúdať na environmentálny rozmer.
• Treba poskytnúť priestor a čas pre seba a iných. Disciplína znamená, že dieťa musíme naučiť, že nemôže prichádzať so svojimi požiadavkami a potrebami kedykoľvek. Treba stanoviť čas, kedy sa tieto témy riešia. Naučiť dieťa zapisovať si dôležité veci a sumarizovať ich podľa dôležitosti.

Pohľad na psychologicko-fyziologické reakcie a odpovede organizmu

Je dôležité, aby si rodič uvedomil, že ako bude pôsobiť na dieťa, tak dieťa bude vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Ak rodič podporí a zdôrazní dodržiavanie súhrnu opatrení proti pandémii, aj dieťa zaujme rovnaký postoj. Ak rodič zdôrazní disciplínu a vzájomnú podporu, pomoc medzi ľuďmi, aj dieťa prijme tieto tézy za správne. Pozitívne vzory sú nesmierne dôležité.

? Čo sa odohráva v našom tele v čase krízy?

V tele sa aktivujú určité hormonálne procesy - aktivácia hypotalamo-hypofyzárno-nadobličkovej osi. Ak sa stretneme s niečím, čo náš mozog vyhodnocuje ako nebezpečenstvo, spustí naše telo poplachovú reakciu, ktorá kombináciou nervových a hormonálnych signálov ďalej stimuluje nadobličky, malý orgán na vrchnej strane obličiek a uvoľňuje celý rad hormónov, vrátane adrenalínu a kortizolu. Adrenalín zvyšuje tepovú frekvenciu aj krvný tlak. Kortizol zvyšuje uvoľňovanie glukózy do cievneho riečiska, zvyšuje využitie glukózy v mozgu, zvyšuje dostupnosť látok, ktoré organizmus používa na regeneráciu tkanív. Kortizol potláča funkcie, ktoré nepotrebuje v reakcii boj - útek - zmrznutie. Dochádza k negatívnym zmenám imunitného systému a k utlmeniu napr. aj reprodukčného systému. Tento zložitý poplachový systém ďalej komunikuje s mozgovými oblasťami, ktoré riadia náladu, motiváciu a strach.

Takéto fyziologické zmeny prinášajú konflikty, podráždenia, nedorozumenia i zlyhávanie v riešení situácií, ktoré by v bežnej situácii nemali takú intenzitu i rozsah. Dané fyziologické zmeny v organizme nabádajú jedincov prehodnotiť doterajšie rozhodnutia a prispievajú k tomu, že jedinci začínajú uvažovať o razantných prístupoch k budúcnosti. Dôkazom prehodnocovania sú skúsenosti z Číny i Južnej Kórey, kde enormne stúpol počet rozvodov. Tento aspekt má svoje opodstatnenie aj u nás, nakoľko v mnohých rodinách aj partneri ostávajú kontinuálne 24 hodín spolu a bez možnosti filtrácie vonkajším prostredím. Zvyšuje sa domáce násilie, alkoholizmus, neurasténia a nervozita s prvkami verbálnej i fyzickej agresivity.

?Ako ponorkový fenomén zvládnuť, ak pracujeme z domu?

Na pracovné činnosti si treba striktne vytvoriť čas a priestor. Platí to pre učiteľov aj rodičov, ktorí pracujú z domu. Je dôležité, aby sme pri pracovnej aktivite vyzerali približne tak ako v práci. Ak priamo komunikujeme cez Skype, WhatsApp buďme upravení, skontrolujme, prostredie okolo seba, aby sme sa nediskreditovali neporiadkom alebo predmetmi, ktoré nepatria na obrazovku. Je to funkčná stratégia. Keďže ide o dlhodobú záležitosť, home office si musí zachovať prvky určitej kultúry. Učiteľ nemôže byť pred žiakmi v nevhodnom oblečení, lebo aj cez média je stále autoritou i vzorom. Treba dbať na kultúru pracovného prostredia, ktorá je prezentovaná zamestnancom online. Je dôležité nebyť negativistickí, sarkastickí, negatívni a nepriateľskí. Neničiť negatívnym prežívaním sociálne prostredie, v ktorom pôsobíme. Treba si zvnútorniť pojmy well being, hygge a psychohygiénu ako súčasť pozitívneho prístupu k okolnostiam i ľudom okolo seba.

Stres nás motivuje i demotivuje

Stres po určitej dobe prerastie do neistoty a strachu. O to viac, keď vieme, že má aj ekonomicko-existenčný rozmer. Existujú mnohé stratégie, ako organizmus na stres reaguje. Najčastejšie ide o princíp dvoch B - bojuj alebo bež. Boj je spájaný s hnevom, agresiou. Strach je spájaný s tendenciami úteku, snahou vyhnúť sa podnetu, nepriaznivej situácii. Nie vždy je to možné. V súvislosti s koronavírusom môže strach z neblahej ekonomickej existencie, z ochorenia a zo svojej smrti i smrti blízkych spôsobovať veľmi silné negatívne pocity, až silné úzkostné stavy. 

Stres v prirodzenej podobe je nevyhnutný pre našu existenciu. Vďaka nemu dokážeme rozpoznať mieru nebezpečia a primerane naň reagovať. Aktivácie stresových hormónov má význam pre správnu činnosť imunitného systému.

Problém nastáva, keď strach sa mení na paniku. Silná emócia a tenzia blokuje racionálne a analytické myslenie. Vplyvom tenzie a zmätenosti meníme názory, postoje, môžeme zažívať až paralyzujúce stavy a bezmocnosť.

„Dlhodobo prežívaný strach je spájaný so stresom, postupným vyčerpávaním energetických zásob, vitamínov a minerálov. Výsledkom je oslabovanie funkcionality a adaptability organizmu. Dochádza k výraznému poklesu činnosti imunitného systému, poklesu psychickej pohody a vyčerpaniu. V stave vyčerpania je komplikované mať emócie pod kontrolou, čo sa môže následne odzrkadľovať v nie úplne vhodnom spracovaní a vyhodnocovaní situácií, tvorbe úsudkov a postojov“ (Kováč, K., 2020). Podľa K. Kováča zásadným poznatkom vyplývajúcim z výskumných štúdií je, že dlhodobo prežívaný stres navodzovaný silnými emóciami znižuje odolnosť organizmu a zvyšuje zápalové procesy v organizme. Oslabené telo je vždy oveľa náchylnejšie na vírusové a bakteriálne ochorenia. Zvládanie životných situácií má zásadný vplyv na prežívanie, psychickú pohodu, funkčnosť organizmu. Nové a nepredvídané okolnosti vyvolávajú vyššiu mieru stresu, strachu a ostražitosti.

Dnes je imperatívom ochorenie COVID-19. Pri funkčnej imunite ide o zvládnuteľný stav s nepríjemnými symptomatickými príznakmi, napr. horúčka, kašeľ, únava, triaška. Terapeutický postup predpokladá režim s dostatkom vitamínov, tekutín a pokoja na lôžku, aby sa organizmus mohol vysporiadať s vírusovým ochorením. Nový koronavírus v súčasnosti ešte stále nie je dostatočne prebádaný, neexistuje zaručená vakcína, nový vírus nereaguje na antibiotiká. Jeho príznaky sa podobajú chrípke, či iným bežným sezónnym ochoreniam. S určitosťou vieme, že medzi rizikové kategórie patria ľudia vyšších vekových skupín a ľudia s oslabeným imunitným systémom. Treba vychádzať z poznatkov imunológov a prísne dodržiavať všetky hygienické pokyny. Epidémia jednoznačne preverí našu kolektívnu zodpovednosť disciplinovanosť a vytrvalosť.

Záver

Koronavírus zasiahol krajiny sveta nepripravené. Zo skúseností krajín sa treba poučiť. Prísnosť, precíznosť a disciplinovanosť v dodržiavaní nariadení viedla v každej nákazou zasiahnutej krajine k stabilizácii situácie. Preto dôsledne robme veci, ktoré vieme ovplyvniť. Treba si zachovať pozitívny prístup k situácii, vedieť sa usmievať očami a o to úprimnejšie. Jemný humor je potrebný, pomôže aktivizovať imunitný systém.