Etická dilema v praxi riaditeľa školy

Vedúci pracovníci v školách bývajú v každodennej práci konfrontovaní s problémovými situáciami etického charakteru, ktoré sa týkajú študentov, ale aj zamestnancov školy, príp. rodičov. Stretávame sa s prípadmi nežiadúceho správania sa žiakov, učiteľmi narúšajúcimi práva žiakov, žiakmi narúšajúcimi práva učiteľov, problémovým správaním rodičov. Riešime incidenty, ktoré sa odohrali v prostredí mimo školy, ale nejakým spôsobom ho negatívne ovplyvňujú. Vymenované situácie sú len niekoľkými príkladmi faktorov, ktoré do práce riaditeľa školy a jeho rozhodovania prinášajú etické problémy, etické dilemy a nútia ho budovať si isté mechanizmy a postupy ich riešenia.

Etika a manažérska etika

V širšom slova zmysle pod pojmom etika rozumieme „náuku, vedu o mravnosti, respektíve vedu o morálke“ (Žilínek, 1997). V ponímaní väčšiny autorov je potom morálka chápaná ako akýsi praktický prejav etiky v konkrétnom správaní sa jedinca v konkrétnej životnej situácii. Pisoňová (2014) napríklad konštatuje, že „hlavný význam morálky spočíva v morálnom správaní sa človeka v dôležitých životných situáciách. Aj preto ju chápeme ako praktickú filozofiu.“ Keďže riaditeľ školy je v pozícii manažéra organizácie, pristavíme sa aj pri pojme manažérska etika, ktorú Majtán (2003) charakterizuje ako „kriticko-normatívnu reflexiu riadenia organizácie zo strany manažmentu.“ Manažérska etika stojí na troch prepojených pilieroch (Bláha, Dytr, 2003, obr. č. 1).

Obr. 1: Tri piliere manažérskej etiky (Bláha, Dytr, 2003)

Etické minimom riaditeľa školy (Štrauchová, 2011) hovorí o nasledujúcich kvalitách vedúceho pracovníka školy:

• Mal by byť morálne zodpovedný vo vzťahu k všetkým zainteresovaným osobám.
• Mal by rozpoznať dobro od zla, morálne od nemorálneho.
• Mal by konať čestne.
• Nemal by škodiť iným ľuďom.
• Nemal by zneužívať ľudí, ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov.
• Mal by zostať sám sebou a neštylizovať sa do pózy niekoho iného.
• Mal by byť zodpovedný voči životnému prostrediu.

Etické minimum riaditeľa školy spolu s vyššie uvedenými troma piliermi manažérskej etiky považujeme z pohľadu osobnej skúsenosti vedúceho pracovníka za absolútny základ pri rozhodovaní o etických problémoch a etických dilemách v školskom prostredí.

Etický problém, etická dilema

Podľa Nečasovej (2001) vzniká etický problém vtedy, keď je evidentné, ako by sa mala dotyčná osoba rozhodnúť, aj keď sa jej toto rozhodnutie z nejakého dôvodu osobne prieči. Naproti tomu etická dilema (podľa Banks, 1995, in: Holá, 2011) vyplýva zo situácie, keď je „nutné zvoliť si medzi viacerými možnosťami, pričom všetky pre človeka znamenajú konflikt morálnych princípov, záujmov a hodnôt viacerých strán. Nie je pritom jasné, ktorá z možností bude najvhodnejšia, najprijateľnejšia.“ Ide teda o stav, kedy sa žiadna z daných alternatív nezdá ako uspokojivé riešenie a nastáva pocit bezvýchodiskovej situácie.

Z pohľadu praxe riadiaceho pracovníka školy považujeme etickú dilemu za konflikt hlbšieho charakteru ako etický problém. A to najmä s prihliadnutím na to, že rozhodnutie v oblasti etickej dilemy bude mať dopad na viacero subjektov, ľudí.

Kto alebo čo je subjektom etickej dilemy?

V školskom prostredí sú činiteľmi zohrávajúcimi úlohu pri riešení etickej dilemy (nie nevyhnutne v tomto poradí): žiaci školy, zamestnanci školy, učitelia, komunita ako taká (vrátane rodičov), škola ako inštitúcia, vedúci pracovník, resp. pracovníci školy. Pri takomto množstve zúčastnených strán, ktoré môžu byť rozhodnutím vyplývajúcim z etickej dilemy ovplyvnené, je pre každodennú prax riaditeľa školy prospešné, ba priam nevyhnutné, osvojiť si určitú stratégiu riešenia týchto situácií.

Stratégia riešenia etickej dilemy

V odbornej literatúre nájdeme niekoľko stratégií, postupov pre riešenie situácií nesúcich so sebou etické dilemy. Pre účely manažérskej praxe som zvolil tzv. Stratégiu piatich P.[1] Sú to:

• PROBLÉMY – je nutné si stanoviť, v čom spočíva problém, resp. dilema.
• PRÍLEŽITOSTI – je nutné si stanoviť príležitosti, možnosti riešenia dilemy, a to analýzou rôznych alternatív riešenia.
• PERSÓNY – je nutné si stanoviť, kto a čo sú zainteresované strany a aké sú ich záujmy.
• PRINCÍPY – je nutné si stanoviť princípy, ktoré sú v danom prípade dôležité, napr. etické zásady, právne regule, kultúra organizácie a pod.
• PRIORITY – je nutné si zostaviť zoznam možných riešení danej etickej dilemy, na jeho čelo postaviť riešenie, ktoré považujeme za najprijateľnejšie (i keď nie úplne vyhovujúce).

Etická dilema v praxi riaditeľa školy - prípadová štúdia

Prípadovú štúdiu začneme opisom tzv. kritickej udalosti, incidentu, ktorý proces vzniku etickej dilemy následne naštartoval. Mená aktérov boli z dôvodu ochrany súkromia a zachovania anonymity zmenené.

Kritická udalosť a jej hlavný aktér

Naša základná škola má prísnu politiku týkajúcu sa fajčenia, alkoholu a drog u žiakov. Učitelia, žiaci i rodičia sú s pravidlami danými internou smernicou oboznámení. Pravidlá sú zo strany rodičov i učiteľov silno podporované. Triedna učiteľka žiakov šiesteho ročníka sa od svojich žiakov dozvedela, že Peter, jeden zo starších študentov školy, po vyučovaní, ale na území areálu školy fajčil tabakové cigarety a ponúkal nimi aj šiestakov. Podľa ich slov sa tak nestalo prvý raz. Triedna učiteľka celú udalosť nahlásila riaditeľovi školy. Pri osobnom rozhovore sa Peter k celému incidentu priznal. Uviedol, že cigarety si sám kúpil v jednom z miestnych pohostinstiev, kde mu ich napriek nízkemu veku bez otázok predali.

Pätnásťročný Peter bol žiakom deviateho ročníka. Hoci v predchádzajúcich rokoch Peter nebol pre školu vždy „jednoduchým“ študentom, v poslednom období začal na sebe pracovať a zlepšil sa mu prospech, aj správanie. Už nemal problémy s učiteľmi a podľa jeho vlastných slov motiváciou k tejto zmene bola jeho ambícia dosiahnuť dostatočne dobrý výsledok v Testovaní 9, ako aj na vysvedčení a pri prijímacích skúškach, aby sa mohol dostať na svoju vysnívanú strednú školu so zameraním na informatiku a neskôr v tejto oblasti pracovať. Povolanie informatika, podľa jeho vlastných slov, si vybral pre dobré finančné ohodnotenie tejto profesie. To bolo pre Petra dôležité. Peter sa snažil hľadať si rôzne brigády. Ako riaditeľ školy som bol oboznámený s jeho rodinnými pomermi a domácim prostredím, a vedel som, že tak robí, aby si získal nejaké peniaze navyše. Peter žil iba s matkou a starším bratom, jeho otec pred niekoľkými rokmi podľahol chorobe. Ich rodina bola v pomerne zlej sociálno-finančnej situácii.

Ako riaditeľ školy som si bol vedomý toho, že som konečným rozhodovateľom a zároveň osobou zodpovednou za rozhodnutia prijaté v škole. Samozrejme, praxou je, že iní členovia pedagogického zboru, potenciálne aj ďalší ľudia, pre túto situáciu významní, môžu byť do určitej miery zapojení do rozhodovania, zdieľania informácií a pod. Riaditeľ školy je však tým človekom, ktorý má konečné slovo.

Jednotlivé rozporuplné sily a faktory, ktoré som ako riaditeľ v súvislosti s týmto kritickým incidentom zvažoval, uvádzam v ďalšej časti.

Činitele spoluutvárajúce etickú dilemu

V nasledujúcich riadkov uvediem jednotlivé faktory – často protichodné, ale zároveň sa aj prekrývajúce – spolutvoriace mnou popisovanú etickú dilemu. Pod každým bodom uvádzam kurzívou otázky, ktoré som si v daných súvislostiach kládol.

PROFESIONÁLNA ETIKA – Od pedagógov (riaditeľov, učiteľov) sa očakáva, že budú konať podľa určitých zavedených kódexov správania v rámci konkrétnych etických rámcov. Tie môžu byť formálne spísané (napr. už spomínané etické minimum riaditeľa školy), ale patria k nim aj všeobecné očakávania, ktoré komunita kladie na učiteľov a očakáva, aby konali určitým spôsobom.

? Má prevládnuť prospech jedného konkrétneho žiaka? Mám konať podľa toho, čo odo mňa očakáva okolie, čo „sa“ odo mňa očakáva?

PRÁVNE OTÁZKY, ZÁKONN0 NORMY – Petrov konkrétny priestupok niesol v sebe aj právny aspekt. Predaj cigariet osobám mladším ako osemnásť rokov je na Slovensku zakázaný. On ich navyše ponúkal aj výrazne mladším žiakom. Bolo treba zvážiť bezpečnosť a blaho študentov (Petra ako jednotlivca, študentov školy vo všeobecnosti).

? Mám pohostinstvo, kde Petrovi cigarety predali, nahlásiť na polícii? Zvláda Petrova matka dostatočne jeho výchovu? Nemal by pomery v ich rodine prešetriť sociálny odbor?

KULTÚRA ŠKOLY AKO INŠTITÚCIE – Celková kultúra školy tiež hrá dôležitú úlohu v reakcii riaditeľa. Väčšina škôl má zavedenú „politiku“, pravidlá a postupy, podľa ktorých bude riešiť problémy so zakázanými látkami v škole. Sú isté očakávania na správanie študentov v tejto súvislosti a tresty za nedodržanie týchto očakávaní, ktoré môžu byť oficiálne spísané (napr. školský poriadok, interné školské smernice), alebo sú jednoducho len rokmi zaužívané.

? Ako som rozhodol pri podobných incidentoch v minulosti? Ako zmení, resp. nezmení moje rozhodnutie celkovú kultúru školy v tejto oblasti?

VEREJNÝ ZÁUJEM – je v záujme širokej verejnosti, aby sa v podobných prípadoch postupovalo nekompromisne, čo by mohlo prispieť k odradeniu mladých ľudí od experimentovania s cigaretami.

? Má prevládnuť záujem jednotlivca alebo širšieho spoločenstva?

SPOLOČNOSŤ A KOMUNITA - školská komunita, žiaci, rodičia zohrávajú v tomto incidente tiež kľúčovú úlohu.

? Ako budú reagovať rodičia šiestakov, ktorým Peter ponúkal cigarety, ak ho patrične nepotrestám? Mám jeho záujmy postaviť nad záujmy týchto detí? Aký signál by jeho nepotrestanie vyslalo týmto mladším žiakom i všetkým ostatným žiakom?

GLOBÁLNY A POLITICKÝ KONTEXT – širší spoločenský vývoj a vplyvy.

? Mám v spoločnosti, ktorá uvažuje o legalizácii niektorých ľahkých drog, robiť takú „vedu“ z fajčenia cigariet u pätnásťročného chlapca, keď mu to môže pokaziť život?

EKONOMICKÉ A FINANČNÉ SÚVISLOSTI – pri tomto bode mám na mysli tak finančnú situáciu jednotlivca - študenta, ktorý spáchal daný priestupok, ale aj prípadný vplyv na celú školu.

? Aký negatívny vplyv na povesť školy môže mať moje rozhodnutie Petra nepotrestať vôbec, prípadne iba mierne? Môže to viesť k rozhodnutiu rodičov zapísať svoje deti v budúcnosti na inú školu? Môžeme stratiť sponzorov školy – či už súčasných alebo budúcich? Na druhej strane môže moje rozhodnutie exemplárne ho potrestať viesť k situácii, v ktorej sú Peter a jeho rodina finančne ohrození (najmä pokiaľ ide o Danielove dlhodobé vzdelávacie ciele a krátkodobo o stratu brigády)?

OSOBNÝ KONTEXT – konečné rozhodnutie je na riaditeľovi, ktorý je ľudskou bytosťou s určitou vlastnou minulosťou, osobnými skúsenosťami a zásadami, hodnotami a presvedčeniami, súčasným osobným životom, osobnostnými vlastnosťami.

? Ako sa prijaté rozhodnutie bude zhodovať, resp. nezhodovať s etickým minimom riaditeľa školy (vymenovaným v predchádzajúcich častiach tejto práce), ktorým sa snažím riadiť? Ako by som chcel ja ako otec, aby sa zaobchádzalo s mojím dieťaťom, keby sa ocitlo v podobnej situácii? Dopúšťal, resp. nedopúšťal som sa ja v podobnom veku podobných priestupkov? Ako bolo so mnou v takom prípade zaobchádzané?

Rozhodovanie etickej dilemy, alternatívy

Pri rozhodovaní opisovanej etickej dilemy išlo pre mňa o snahu vybrať a racionalizovať si takú alternatívu, ktorá bude „prijateľná“ pre žiaka Petra, školu a jej zamestnancov, školskú komunitu (ostatní žiaci, rodičia), širšiu komunitu a aj mňa samého. Subjekty, ktoré v tomto prípade, resp. aj v iných podobných prípadoch, mohlo moje rozhodnutie ovplyvniť, by som zaradil do troch kategórií:

1. JEDNOTLIVCI – samozrejme, tu sú účinky na Petra. Tými môže byť dopad na jeho budúce študijné vyhliadky a finančnú situáciu, príp. dopad na jeho rodinu, matku. Ovplyvnená však môže byť aj povesť, reputácia riaditeľa ako vedúceho pracovníka školy.
2. ORGANIZÁCIA – podobne ako povesť riaditeľa aj dobré meno školy môže byť ovplyvnené v širšej komunite. Okrem toho sú tu vnútorné dôsledky pre školu - medzi učiteľmi, rodičovskou komunitou. A v neposlednom rade aj dopad tohto prípadu na súčasnú politiku školy v oblasti zakázaných látok.
3. KOMUNITA – už som uviedol, že môže byť ovplyvnené širšie vnímanie školy komunitou vo všeobecnosti, jej úlohy a zodpovednosti v sociálnom rozvoji a v starostlivosti o mladých ľudí. Do širšej komunity by som však v tomto prípade zaradil aj podnikateľský subjekt, resp. subjekty, ktoré v našom meste predávajú tabakové výrobky mladistvým.

Všetci vyššie menovaní mohli potom moje rozhodnutie vnímať ako pre seba prospešné alebo naopak škodlivé. Jednotlivé alternatívy riešení sa pri tom pre mňa pohybovali v intenciách dvoch protipólov:

1. externé opatrenia ↔ interné opatrenia,.
2. formálne opatrenia ↔ neformálne opatrenia

Externé opatrenia sú také, ktoré smerujú von zo školy, mimo školy.

Príklad: Ak riaditeľ kontaktuje políciu a nahlási pohostinstvo, ktoré nezákonne predáva cigarety mladistvým. Alebo ak riaditeľ kontaktuje sociálny odbor a požiada o prešetrenie pomerov v rodine Petra.

Interné opatrenia zostávajú vnútri školy.

Príklad: Môžu zahŕňať nejaký interný školský trest nižšieho stupňa, napr. napomenutie triednym učiteľom, pokarhanie triednym učiteľom, či v našom prípade pokarhanie riaditeľom školy.

Formálne opatrenia znamenajú dodržiavanie postupov a noriem vytvorených školou (napr. školský poriadok), ale aj vyžadovaných zákonom.

Príklad: V našom prípade bol Petrov priestupok hrubým porušením školského poriadku, čo by znamenalo prerokovanie pedagogickou radou a následne prípadné udelenie zníženej známky zo správania stupňa 2, resp. 3. Táto známka by sa dostala s Petrovými dokumentami aj na ním vybranú strednú školu a mohla by ovplyvniť jeho prijatie.

Neformálny krok som v tomto prípade považoval od začiatku za veľmi nepravdepodobný.

Príklad: Ústne varovanie študenta bez akéhokoľvek formálneho zaznamenania incidentu.

Mnou zvolená konečná alternatíva riešenia mohla spočívať v rôznych kombináciách vyššie uvedeného. Zložitých a vzájomne prepojených. Ako možnosť sa ponúkalo aj úplné ignorovanie situácie, čiže žiadna reakcia z mojej strany, čo však samé o sebe tiež je istou formou reakcie. Táto alternatíva však pre mňa od začiatku vôbec neprichádzala do úvahy aj z dôvodu tlaku, očakávania okolia (triedna učiteľka šiestakov, ostatní pedagógovia, rodičia šiestakov, samotní šiestaci), že situáciu budem „nejako“ riešiť.

Pri konečnom rozhodnutí som sa po zvážení všetkých vyššie menovaných faktorov napokon rozhodol. Na osi interné - externé opatrenia a formálne – neformálne opatrenia som sa v danom prípade vybral cestou prevažne interných opatrení a neformálnych opatrení. Spolu s Petrovou triednou učiteľkou sme s ním uskutočnili osobný pohovor, pri ktorom som mu vysvetlil závažnosť jeho priestupku. Predostrel som mu celú škálu riešení, ktoré som mohol zvoliť vrátane následkov, ktoré by to pre neho malo. Na osobný rozhovor som si pozval jeho matku. Rovnako jej som vysvetlil, aké následky mohol mať Petrov priestupok, ak by som konal výlučne v súlade s formálnymi normami školy. Z formálnych opatrení som sa rozhodol napokon pre pokarhanie riaditeľom školy. Toto opatrenie som považoval za akýsi kompromis s vedomím, že takéto pokarhanie sa neobjaví na jeho prihláške na strednú školu, a teda nijako nezníži jeho šance na prijatie. Zároveň som to považoval za dostatočný signál pre ostatných žiakov školy, že podobné priestupky nebudú u nás tolerované. Jednoznačne odmietavá politika školy voči návykovým látkam teda ostala zachovaná. Ďalej som považoval za nevyhnuté kontaktovať pohostinstvo, ktoré Petrovi cigarety nezákonne predalo. Dohodol som si osobné stretnutie s majiteľom, na ktorom som ho upozornil, že ak sa takýto priestupok ich prevádzky bude opakovať, budem nútený konať formálnou cestou. Vo vzťahu k pohostinstvu išlo o externé, ale neformálne opatrenie.

Záver

Prípadová štúdia, ktorú som v mojej práci predostrel, je príkladom, ako potenciálne protichodné hodnoty a zodpovednosť medzi školskou politikou a osobnými hodnotami, medzi najlepšími záujmami študenta a školskou politikou, medzi hodnotami a presvedčeniami rôznych častí školskej komunity a zákonom, môžu vytvárať vážnu etickú dilemu pre vedúceho pracovníka školy. Zámerne používam termín etická dilema a nie etický problém. Vychádzam zo skúsenosti, že pri rozhodovaní podobných situácií veľmi pravdepodobne bude musieť dôjsť ku kompromisom. Riaditeľ školy sa často pohybuje vo vysoko komplexnom dynamickom prostredí síl, v ktorom jednoznačné a jediné správne riešenie neexistuje.