Poradné orgány v škole - predmetové komisie

Metodické orgány školy vznikajú na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Riaditeľ školy zaradí pedagogického zamestnanca do metodického orgánu na začiatku školského roka.

Zloženie metodického orgánu ovplyvňuje veľkosť školy, počet učiteľov jednotlivých predmetov, úväzky učiteľov a pod. Činnosť metodických orgánov je orientovaná na riadenie, organizáciu, kontrolu, hodnotenie a vzdelávanie. Na poradné orgány myslí aj vyhláška č. 223/2022 Z. z. o základnej škole účinná od 1. 7. 2022. Podľa § 1 ods. 2 až 5 vyhlášky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole poradným orgánom riaditeľa, ktorý prerokúva pedagogicko-organizačné otázky výchovno-vzdelávacej činnosti, je pedagogická rada. Jej členmi sú všetci pedagogickí a odborní zamestnanci základnej školy.

Riaditeľ školy môže ako svoj poradný orgán, ktorý prerokúva pedagogicko-didaktické a organizačné otázky výchovno-vzdelávacej činnosti, zriadiť: metodické združenie, predmetovú komisiu alebo koordinačný tím. Členmi predmetovej komisie sú spravidla všetci pedagogickí zamestnanci príslušného predmetu alebo príbuzných predmetov. Ak predmetová komisia nie je zriadená, poradným orgánom riaditeľa, ktorý prerokúva pedagogicko-didaktické a organizačné otázky výchovno-vzdelávacej činnosti, je pedagogická rada.

Príklad:

Riaditeľ školy môže zriadiť napríklad: predmetovú komisiu cudzích jazykov, predmetovú komisiu slovenského jazyka a literatúry, predmetovú komisiu matematiky, predmetovú komisiu prírodovedných predmetov a podobne.

Vedením predmetovej komisie poveruje riaditeľ školy vybraného učiteľa na základe odporúčania členov príslušnej predmetovej komisie, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. O činnosti predmetovej komisie sa vedie zápisnica v zmysle § 4 vyhlášky č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii.

Vedúci metodického orgánu

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že v prípade vedúcich predmetových komisií a vedúcich metodických združení ide o výkon špecializovaných činností (§ 36 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.). Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec vykonáva špecializované činnosti v týchto kariérových pozíciách: 

• uvádzajúci pedagogický zamestnanec, triedny učiteľ, zodpovedný vychovávateľ, vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti alebo vedúci oddelenia, výchovný poradca, kariérový poradca, školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, supervízor, koordinátor školského podporného tímu, školský digitálny koordinátor.

Vedúci metodického orgánu riadi skupinu pedagogických zamestnancov za účelom dosahovania plánovaných cieľov. Jasne vymedzené kompetencie prispievajú nielen k dobrej klíme, ale i k efektívnej spolupráci medzi metodickými orgánmi a vedením školy.

Riaditeľ by pri výbere vedúceho metodického orgánu mal zohľadňovať nielen kvalifikáciu, prax, dosiahnuté výsledky, ale aj osobnostné predpoklady.

V § 37 ods. 5 zákon č. 138/2019 Z. z. definuje, že vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti alebo vedúci oddelenia:

• koordinuje prípravu pedagogickej dokumentácie,
• podieľa sa na vypracovaní návrhu plánu profesijného rozvoja,
• podieľa sa na organizovaní rozvoja profesijných kompetencií,
• vykonáva poradenskú činnosť zameranú na kvalitu výchovy a vzdelávania v príslušnej oblasti.

Profesijné štandardy (podľa § 41 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z.) v nadväznosti na stupeň vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície vydáva a zverejňuje na webovom sídle Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Tam nájdeme aj Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Kompetenčný profil vedúceho predmetovej komisie nájdeme v Prílohe č. 24 uvedeného pokynu. Definuje požadované vedomosti, spôsobilosti a preukázanie kompetencií v štyroch oblastiach: normatívna a organizačná oblasť, koordinácia procesov výchovy a vzdelávania v predmetovej komisii/metodickom združení, personálna oblasť, profesijný rozvoj.

Zdroj: Pokyn ministra č. 39/2017 príloha č. 24

Normatívna a organizačná oblasť

Vedúci predmetovej komisie musí poznať platné právne predpisy súvisiace s výkonom jeho práce. Požaduje sa, aby sledoval zmeny predpisov a metodických usmernení v relevantnej oblasti, inicioval a spolupracoval pri tvorbe interných školských noriem, sledoval a zabezpečoval spracovanie dokumentov v súlade s platnými predpismi. Organizačná činnosť komisie spočíva v spolupráci pri tvorbe Plánu práce školy na školský rok, formulácii cieľov a indikátorov ich plnenia, tvorbe plánov práce predmetovej komisie, organizovaní jej činností a v jej hodnotení. Dôležité je poznať zásady a princípy plánovania, organizovania, kontroly hodnotenia činnosti poradných orgánov a poznať kritéria formulácie cieľov a ich rozpracovania do úloh činností. Vedúci predmetovej komisie musí vedieť formulovať ciele práce, vytvárať plán práce v súlade so školským vzdelávacím programom (ďalej len „ŠkVP“), metodickými usmerneniami, plánom práce školy, individuálnymi a skupinovými vzdelávacími potrebami členov predmetovej komisie, koordinovať jej činnosť v súlade s jej plánom a aktuálnymi potrebami školy, posudzovať podmienky pre prácu a podávať návrhy vedeniu školy, kontrolovať plnenie úloh a vyhodnocovať činnosť predmetovej komisie.

Koordinácia procesov výchovy
a vzdelávania

Úlohou je podieľať sa na tvorbe a aktualizácii ŠkVP, koordinovať jeho realizáciu a autoevalváciu v oblasti svojho pôsobenia. Predpokladom pre správne formulovanie pedagogických cieľov v predmetoch, spoluprácu pri tvorbe ŠkVP a navrhovaní zdrojov na jeho realizáciu je poznať:

• model dvojúrovňového kurikula,
• metodiku tvorby ŠkVP,
• možnosti spolupráce s inými odborníkmi a inštitúciami, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výchove a vzdelávaní žiakov,
• príslušný štátny vzdelávací program (ďalej len „ŠVP“),
• trendy rozvoja odboru, potreby praxe na kompetencie absolventa študijného, učebného odboru, umeleckého odboru.

Vedúci predmetovej komisie sa podieľa na tvorbe profilu absolventa školy, odboru, definuje pedagogické ciele predmetov v súlade s profilom absolventa a taxonómiou, podieľa sa na tvorbe a aktualizácii učebných plánov, učebných osnov, riadi procesy výberu výchovných a vzdelávacích stratégií zabezpečujúcich rozvoj kompetencií žiaka, zabezpečuje súlad medzi cieľmi a výchovnými a vzdelávacími stratégiami v učebných osnovách, navrhuje úpravy ŠkVP na základe výsledkov autoevalvácie, zmenených podmienok a dostupných zdrojov, navrhuje inovácie v ŠkVP v súlade s rozvojom odboru a potrebami žiakov aj škôl vyššieho typu, zamestnávateľov (odberateľov) a pod.

Poznať metódy a nástroje analýzy výchovno-vzdelávacej činnosti, teoretické východiská poskytovania spätnej väzby a poradenstva pomáha koordinovať realizáciu ŠkVP v oblasti pôsobenia. Pri koordinácii treba:

• monitorovať priebeh realizácie ŠkVP,
• poskytovať konzultácie a poradenstvo členom predmetovej komisie,
• spolupracovať s odborníkmi a inštitúciami v oblasti výchovy a vzdelávania,
• monitorovať podmienky a reálne zdroje na realizáciu ŠkVP.

Vedúci predmetovej komisie potom vie koordinovať tvorbu tematických výchovno-vzdelávacích plánov, pedagogickej dokumentácie, monitorovať procesy realizácie ŠkVP, koordinovať prípravu žiakov na súťaže a predmetové olympiády, projekty a mimovyučovacie aktivity, riešiť aktuálne pedagogické situácie, poskytovať konzultácie a poradenstvo, iniciovať a viesť ich odbornú diskusiu, koordinovať spoluprácu, priebežne vyhodnocovať podmienky potrebné na realizáciu ŠkVP v predmetoch.

Poznanie teoretických východísk evalvácie a autoevalvácie a metód a nástrojov analýzy výchovno-vzdelávacej činnosti je predpokladom pre koordináciu autoevalvácie ŠkVP. Úlohou vedúceho predmetovej komisie je podieľať sa na tvorbe cieľov a kritérií hodnotenia kvality procesov a výsledkov výchovy a vzdelávania, na tvorbe plánu autoevalvácie školy, zhromažďovať a analyzovať zozbierané údaje, vyhodnocovať stav procesov a výsledkov výchovy a vzdelávania vo vzťahu k cieľom, navrhnúť korekcie a zmeny v ŠkVP. Vedúci predmetovej komisie v spolupráci s jej členmi navrhuje oblasti a ciele autoevalvácie, spolupracuje pri tvorbe autoevalvačného plánu v určených oblastiach, vyberá a využíva vhodné metódy autoevalvácie vo vzťahu k cieľom a indikátorom, využíva, tvorí nástroje autoevalvácie, spolupracuje pri tvorbe autoevalvačnej správy, navrhuje opatrenia vo vzťahu k cieľom autoevalvácie, vyhodnocuje efektívnosť a účelnosť opatrení (intervencií) na úrovni predmetovej komisie.

Personálna oblasť

Pre koordináciu profesijného rozvoja členov predmetovej komisie je dôležité poznať trendy rozvoja pedagogiky, pedagogickej psychológie, didaktiky a príbuzných disciplín, trendy rozvoja odboru (odborného a umeleckého zamerania) vrátane interdisciplinárnych väzieb, poznať východiská profesijného a osobnostného rozvoja pedagogických zamestnancov, profesijné štandardy, možnosti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov, metódy a nástroje identifikácie vzdelávacích potrieb zamestnancov. To umožňuje identifikovať vzdelávacie potreby, hodnotiť efektívnosť a prínos rozvojových aktivít, poskytovať poradenstvo v oblasti individuálneho rozvoja, rešpektovať vzdelávacie potreby každého člena predmetovej komisie.

Vedúci predmetovej komisie v rámci profesijného rozvoja členov identifikuje vzdelávacie potreby na základe trendov rozvoja pedagogiky a odboru, nových technológií, analýzy výchovno-vzdelávacích výsledkov v predmetoch, spätnej väzby, potrieb rozvoja školy. Navrhuje oblasti profesijného rozvoja členov, spolupracuje pri tvorbe plánu kontinuálneho vzdelávania, podporuje rozvoj teoretických vedomostí a praktických zručností členov predmetovej komisie, ich odbornú sebareflexiu, spätnú väzbu, iniciuje a podporuje efektívnu výmenu skúseností a vzájomné učenie sa, navrhuje priority realizácie rozvojových aktivít v rámci predmetovej komisie, oceňuje dobrú prax a dosiahnuté výsledky vo výchove a vzdelávaní, spolupracuje pri budovaní učiteľskej knižnice, informačného centra v škole, podporuje tvorbu a zdieľanie metodických materiálov a učebných pomôcok a zbierok.

Profesijný rozvoj

Ak vedúci predmetovej komisie pozná teoretické východiská vedenia ľudí a zásady efektívnej komunikácie a zvládania konfliktov, vie zostaviť a viesť skupiny a tímy, motivovať členov, kriticky hodnotiť a riešiť problémové a záťažové situácie na úrovni predmetovej komisie, vytvárať vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a dôvere, poskytovať členom konštruktívnu spätnú väzbu. Jeho náplňou je aj podporovať aktivity, ktoré rozvíjajú vzťahy v kolektíve, neprehliadať a včas riešiť konflikty a záťažové situácie, využívať rôzne druhy motivácie členov, primerane využívať rôzne štýly vedenia ľudí, podporovať vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a dôvere, poskytovať individuálnu podporu členom, iniciovať, podporovať a vyhodnocovať tímovú prácu, podieľať sa na hodnotení výsledkov a kvality práce členov predmetovej komisie.

Plánovať a realizovať profesijný rast a sebarozvoj môže vtedy, ak pozná osobné dispozície, silné a slabé stránky, trendy vývoja v spoločnosti v oblasti výchovy a vzdelávania a v manažmente škôl, vie reflektovať a hodnotiť vlastnú činnosť, stanoviť si ciele profesijného rozvoja, aktívne počúvať, prijímať spätnú väzbu od iných, reflektovať a priebežne vyhodnocovať úroveň svojich profesijných a osobnostných kompetencií vo vzťahu k profesijnému štandardu a potrebám rozvoja školy, využíva reflexiu, hodnotenie a spätnú väzbu od iných pre svoj ďalší profesijný rast a sebarozvoj špecialistu, stanovuje si ciele profesijného rozvoja, tvorí a realizuje plán osobného a profesijného rozvoja (rastu).

Vedúci predmetovej komisie by sa mal stotožniť s rolou špecialistu a školou, preto je vhodné poznať poslanie a ciele pedagogickej profesie a školy, poznať a rešpektovať východiská, princípy a prax profesijnej etiky.

Vedúci predmetovej komisie by sa mal stotožniť s poslaním, víziou, deklarovanými hodnotami školy. Mal by vystupovať ako reprezentant školy, správať sa v súlade s profesijnou etikou, spolupracovať pri tvorbe projektov školy. Očakáva sa spolupráca s členmi predmetovej komisie pri plnení cieľov školy, komunikácia a spolupráca s vedením školy a členmi ostatných metodických orgánov, vyhľadávanie možností zapájania sa školy do medzinárodnej spolupráce, stáži žiakov a pod., spolupracuje pri tvorbe, realizácii a hodnotení projektov školy, vystupuje ako reprezentant profesie a školy vo vzťahu k školskej komunite, partnerom a verejnosti.

Metodické orgány ako menšie skupiny vytvárajú priestor pre komunikáciu a tímovú spoluprácu zamestnancov z rovnakej alebo podobnej aprobácie/oblasti. Pri podpore zo strany vedenia školy môžu metodické orgány výrazne prispieť k rozvoju školy.