Konštruktivizmus zastrešuje široké spektrum vlastností myslenia a poznávania, ktoré sa následne prejavujú v témach metakognitívnej regulácie, autoregulácie, učebných stratégiách, nelineárnych a lineárnych reprezentáciách učiva, detských naivných teóriách, tvorbe pojmového mapovania. V kognitívnych teóriách má konštruktivizmus mnoho foriem, ide o špecifickú teóriu kognitívneho vývoja (Piaget, 1970), spôsob myslenia o ľudskom fungovaní poznávania v kontexte reálneho sveta (Barlett, 1932), teóriu poznatkov o spracovávaní informácií (Neisser, 1967), perspektívy biologického poznania (Iran-Nejad, 1992).

Konštruktivizmus vo vyučovaní vnímame ako reflektovanú vzdelávaciu činnosť, konštrukciu a rekonštrukciu vnútorného poznatkového systému žiakov, zameranie pozornosti na podporu žiakovho aktívneho porozumenia a stimuláciu vyšších kognitívnych funkcií. Konštruktivistické vyučovanie nie je prenos a následné osvojovanie si „hotových“ poznatkov, ale konštruovanie vlastných významov jednotlivých poznatkov a ich následná systemizácia do vnútornej poznatkovej štruktúry. Konštruktivistické požiadavky a ich aplikovanie v edukačnej praxi predstavujú dôraz kladený na individuálnu interpretačnú schému žiakov, keďže žiak svojou aktívnou konštrukciou poznávania (jej organizovaním a systemizovaním) rozvíja svoje mechanizmy učenia sa.

Gagnon a Collay (2005) vytýčili hlavné piliere konštruktivisticky orientovaného učenia sa a vyučovania:

• Žiak konštruuje svoje poznanie na základe analyzovania a sprostredkovávania zmyslu získaných poznatkov.
• Poznanie je konštruované teoreticky tým spôsobom, že učiaci sa subjekt analyzuje a vysvetľuje si veci, ktorým nerozumie.
• Poznanie je konštruované fyzicky tým spôsobom, že učiaci sa subjekt je počas nadobúdania vedomostí aktívnym a plne sústreďuje svoju pozornosť.
• Poznanie je konštruované symbolicky tým spôsobom, že učiaci sa subjekt vytvára schémy a modely o získaným poznatkoch.

V texte uvádzame schému procesu učenia sa. Hoci sa môže zdať, že ide o jednoduchú schému, nie každý žiak je schopný prejsť všetkými stupňami. Žiaľ, väčšina žiakov zostáva v počiatočných fázach schémy učenia sa, napr. si prečítajú učebný text bez akýchkoľvek ďalších činností, čím proces učenia sa nie je dokončený.

Považujeme za nevyhnutné, aby boli žiaci v škole oboznámení s danou schémou učenia sa a vedení k tomu, aby postupne prechádzali uvedenými krokmi v nasledovnom poradí:

1. Naučiť sa porozumieť – žiak si preštuduje učivo z materiálov, uistí sa, že rozumie všetkým pojmom a informáciám, s ktorými sa v učive stretol.
2. Zakódovať informácie – žiak si učivo zakóduje do jednoduchšie zapamätateľnej podoby, napr. si vytvorí zápis kľúčových slov, pojmovú mapu a pod.
3. Zopakovať informácie – žiak sa po určitom čase k učivu vráti, zopakuje si, čo sa naučil – počas toho je študijný materiál zatvorený, ale môže použiť kľúčové slová, príp. pojmovú mapu, ktorú vytvoril.
4. Skontrolovať správnosť porozumenia – žiak si skontroluje správnosť učenia sa podľa študijného materiálu, z ktorého sa učil. Analyzuje, či nezabudol na žiadnu dôležitú informáciu a naučil sa učivo správne.
5. Aplikovať informácie – žiak sa snaží detegovať praktické príklady, na základe ktorých bude schopný demonštrovať uplatnenie informácií z učiva v bežnom živote.
6. Položiť doplňujúce otázky/analyzovať doplňujúce informácie – pokiaľ žiak pociťuje potrebu doplniť si informácie, príp. považuje za nutné, aby mu učiteľ vysvetlil časti učiva, ktorému nerozumel, pripraví si doplňujúce otázky.

Asociácie a asociačné stratégie

Predpokladom efektívneho učenia sa a zapamätávania si informácií je v prvom rade flexibilný a ľahko modifikovateľný vnútorný poznatkový systém žiakov. Objektívnu realitu v mysli človeka reprezentujú pojmy, navzájom tvoriace väzby na základe asociácií. Kahneman (2012) definuje asociácie ako sady mentálnych udalostí, ktorých hlavným atribútom je ich koherencia, teda každý prvok nejakým spôsobom súvisí s ostatnými.

Asociácie a asociačný proces spájajú udalosti, myšlienky, výsledky, okolnosti, ktoré sa opakujú v relatívne krátkom intervale alebo pravidelne. Ide o vybavovanie si kognitívnych spojení.

Podľa viacerých autorov (napr. Thiele a Treagust, 1995; Chiu a Lin, 2002) sú asociácie nevyhnutné aj v edukačnom procese, pretože podporujú konceptuálnu zmenu žiakov a napomáhajú im lepšiemu porozumeniu ťažko pochopiteľných pojmov. Vplyvom informačnej hypersaturácie môže vzniknúť zmes izolovaných, chaoticky roztrúsených informácií, ktoré nie sú vzájomne prepájané asociačnými väzbami. Preto je dôležité, aby sme žiakom počas edukačného procesu dopriali dostatok času na to, aby si vytvorili asociačné väzby medzi novými informáciami a tými, ktoré majú v ich vnútornom poznatkovom systéme stabilné miesto. Žiaci vo svojej primárnej asociačnej štruktúre vytvárajú zo spracovaných poznatkov schémy, ktoré vznikajú na základe kódovania poznatkov a sú v kontexte všetkých skôr osvojených informácií a situácií.

Primárna asociačná štruktúra má zásadný význam pri všetkých procesoch učenia sa (asociatívne zakódovanie nových informácií), ako aj usporadúvaní a zapamätávaní informácií.

Je všeobecne známe, že lepšie sa zapamätávajú nové informácie vtedy, keď ich dokážeme asociačnou väzbou spojiť s poznatkami, ktoré máme skôr osvojené a uložené v pamäti.

Pokiaľ nie je nová informácia spojená vhodnou asociačnou väzbou, príp. táto väzba neexistuje, nie je ďalej kódovaná. Asociačné stratégie vychádzajú z myšlienkového procesu, ktorý v mozgu podvedome spája informácie, vzťahy, obrazy, poukazuje na prepojenosť medzi pojmami. Tieto stratégie podporujú kreatívne a kritické myslenie, ktoré žiakom pomáha myslieť v súvislostiach a podporuje schopnosť riešiť problémy.

BRAINSTORMING (BURZA NÁPADOV) je jednoduchá stratégia, ktorej cieľom je vyprodukovať adekvátne a novátorské nápady. Brainstorming vyvinul v 50. rokoch 20. storočia Alex F. Osborn (1888 – 1966). Stratégia má dve fázy, ktoré prebiehajú nezávisle na sebe (fáza zbierania nápadov a fáza posudzovania). Stratégia práce je použiteľná vo všetkých typoch a stupňoch škôl. Prostredníctvom nej sú rozvíjané kompetencie ako riešenie problémov, sústredenie sa na tému, tvorba asociácií, návrhy riešenia problémov, vyvodzovanie súvislostí.

Použitie je skutočne širokospektrálne:

• na začiatku hodiny ako úvodná motivácia, príp. ako metóda na zistenie poznatkov žiakov,
• v expozičnej fáze na zistenie názorov a postojov k predmetnej problematike,
• na konci vyučovacej hodiny ako metóda opakovania a pod. (v priemere trvá 5 – 15 minút).

Brainstorming je špeciálna stratégia pre hľadanie nápadov v skupine. Všetci účastníci sa zhromaždia, každý má papier a pero, príp. je určená osoba, ktorá všetky nápady zapisuje. Na začiatku je predstavený problém, následne môže každý k problému spontánne vyjadriť čo najviac nápadov. Všetky nápady (originálne, normálne, ale aj zdanlivo nesúvisiace s témou) sa zapíšu. Zostaví sa protokol, na základe ktorého sa rozlíšia dobré nápady od zlých, prípadne sa niektoré nápady spoja.

METÓDA 635 ide o zvláštnu formu brainstormingu, no pre danú stratégiu sú stanovené presné pravidlá. Každý zo 6 ľudí má za úlohu prísť s 3 nápadmi a k dispozícii má 5 minút. Dôraz sa kladie na rozvíjanie nápadov všetkých členov skupiny, pretože každý dostane prázdny papier, na ktorý napíše číslo listu a mená ľudí v skupine. Vedúci skupiny definuje tému, ktorú si všetci zapíšu na očíslované listy papiera. Každý následne napíše k téme 3 nápady (na čo má presne 5 minút). Po uplynutí doby sa papier s poznámkami posúva k susedovi po pravej ruke. Každý má pred sebou formulár niekoho iného a na ňom tri nápady, alebo prístupy k riešeniu. Následne majú všetci za úlohu v priebehu ďalších 5 minút pripísať ďalšie 3 nápady. Tie môžu uvedené poznámky dopĺňať, alebo môžu napísať vlastné nové nápady. Po 5 minútach sa papiere opäť posunú o miesto ďalej.

Záverečnou prácou je skupinové vyhodnotenie nápadov. Až do danej chvíle je akákoľvek kritika neprípustná. Čo sa týka hodnotenia aktivity, papiere sa pošlú ešte raz dokola. Každý má za úlohu označiť na každom papieri tri nápady, ktoré mu pripadajú najlepšie. Môže vybrať aj tie, ktoré už zakrúžkoval niekto pred ním. Vedúci skupiny na záver predstaví nápady, ktoré boli najčastejšie označené, pričom je možné následne o týchto návrhoch v skupine diskutovať.

ASOCIAČNÁ EVOKÁCIA UČIVA – ide o stratégiu, ktorá využíva prednosti vzájomného učenia sa. Počas evokácie učiteľ zisťuje, aké poznatky majú žiaci o preberanom učive. Opravuje chybné prekoncepty pojmov, upevňuje pojmy a vzťahy medzi nimi. Realizácia aktivity funguje tým spôsobom, že učiteľ vyzve žiakov, aby napísali 5 prvých pojmov, ktoré im napadnú, keď sa povie tzv. terčové slovo, ktoré evokuje a navodzuje tému učiva. Žiaci potom svoje slová čítajú a učiteľ ich píše na tabuľu. Takto zistí, aké vedomosti o téme žiaci majú. Neskôr samotní žiaci vysvetľujú, čo vybrané slová znamenajú (operacionalizujú pojmy). Učiteľ upevňuje a spresňuje pojmy žiakov, snaží sa s nimi čo najviac komunikovať. Pointa aktivity spočíva v tom, že keď sú všetky pojmy na tabuli vysvetlené, učiteľ môže formou hlasovania alebo vyraďovania nechať žiakov rozhodnúť, ktoré pojmy sú pre terčové slovo najcharakteristickejšie. Touto technikou učiteľ zabezpečí, že keď pojem neskôr použije (v rámci vysvetľovania učiva), bude celá trieda vedieť, čo znamená.

CLUSTERING znamená zhlukovanie, ide o asociačnú stratégiu, kedy žiaci v prvej minúte píšu voľné asociácie na vybranú/zadanú tému. Keď sa prvé nápady vyčerpajú, mali by byť žiaci schopní začať vytvárať súvislý text, v ktorom budú zachytávať súvislosti medzi použitými pojmami. V tejto časti (trvá 10 – 15 minút) žiak prepracováva myšlienky z prvej, úvodnej fázy. Túto stratégiu môžeme obohatiť tak, že bude zameraná na triedenie poznatkov, kedy budú žiaci zaznamenané pojmy triediť do vybraných kategórií, ktoré ešte môžeme rozdeliť na nadradené a podradené.

Postupy pre zapamätávanie

Pre zapamätanie učiva a jeho trvalé upevnenie je dôležité opakovanie predchádzajúcich informácií a následné vyhľadávanie súvislostí, ako aj vytváranie konceptuálnych rámcov medzi novými faktami a skôr osvojenými. Vďaka tomu si žiaci zapamätajú viac informácií z učiva, majú možnosť vnímať ich celistvosť, súvislosti a spoločné rysy. Nie je reálne, aby si žiaci zapamätali absolútne všetky fakty, ktoré na vyučovacej hodine zaznejú. To, čomu ale musia všetci porozumieť, sú kľúčové (základné, hlavné) fakty a súvislosti medzi nimi.

Fisher (1997) uvádza, že pamäť je procesom vytvárania väzieb, spojov a asociácií medzi novou informáciou a už existujúcimi štruktúrami vedomostí. Ak sú pojmy správne zapamätané, prechádzajú z krátkodobej pamäte do dlhodobej.

My medzi základné techniky opakovania zaraďujeme:

• priebežné opakovanie,
• opakovacie otázky,
• zhrnutie,
• mapovanie prehľadov (používa asociácie a predkladá informácie spôsobom, ktorý napodobňuje princíp fungovania ľudskej pamäte),
• opakovacie testy.

Naša pamäť je akousi kartotékou, ktorá si vyžaduje, aby boli informácie rozdelené do „zásuviek”. Zmyslové vnemy filtruje krátkodobá pamäť, ktorá je významným predpokladom pre prijímanie informácií a komunikáciu s okolím. Pokiaľ informácia prešla do krátkodobej pamäti, nebude ťažké spomenúť si na ňu aj po troch, či piatich minútach.

Počas učenia sa je potrebné zapamätať si viac pojmov naraz, no práve vtedy sa stáva krátkodobá pamäť náchylnou na chybenie. Preto je vhodné jednotlivé pojmy kategorizovať a usporadúvať do skupín, ktoré spolu logicky súvisia.

Krátkodobú pamäť môžeme trénovať tým spôsobom, že napíšeme zoznamy s rôznymi pojmami, ktoré si budeme zapamätávať. Pojmy na každom zozname si následne roztriedime do skupín a ku každej z nich priradíme nadpis, ktorý zjednoduší učenie sa a zapamätanie pojmov.

Informácie, ktoré si chce jednotlivec zapamätať natrvalo, sa ukladajú do dlhodobej pamäti. Niekedy nie je veľmi náročné zapamätať si informácie dlhodobo, ťažším sa stáva naučené informácie nájsť vo vnútornej poznatkovej štruktúre. Akoby nám chýbalo heslo/kód, pod ktorým sme si informáciu uložili. Aby sme tomu dokázali zabrániť, môžeme si pomôcť asociačným reťazcom – teda prepájaním jednotlivých informácií, ich reťazením, zaraďovaním do kategórií a opakovaním pochopeného, osvojeného a zapamätaného učiva.

ÚLOHA: 45 sekúnd sa pozerajte na nasledujúcich dvanásť slov. Potom napíšte všetky slová, na ktoré si spomeniete. Pri danom cvičení si môžete pomôcť tak, že si nadpíšete nad pojmy ich nadradené pojmy, ktoré budú nápomocné pri osvojovaní a zapamätávaní.

ÚLOHA: Z nasledujúcich desiatich slov vytvorte dvojice, medzi ktorými je, podľa vás, logická súvislosť.

MNEMOTECHNIKU považujeme za jednu z najstarších stratégií napomáhajúcich pri zapamätávaní informácií. Princíp je založený na zámernom vyvolávaní spomienok inými spomienkami alebo spontánnymi udalosťami. Znamená to, že všetko, čo máme v našej vnútornej poznatkovej štruktúre uložené, dokážeme prostredníctvom istých spúšťačov aktivovať.

Tieto spúšťače môžu byť napríklad:

• protiklady (napr. malý – veľký, čierny – biely),
• prípadne asociácie (voda – mokrá, obloha – modrá).

V mysli si prepojíme dve veci, ktoré spolu síce nemusia súvisieť, ale my dokážeme prepojiť informácie tým spôsobom, aby jedna vec automaticky vybavila druhú. Mnemotechnika neorientuje svoju pozornosť len na porozumenie učivu. Niekedy totiž nezostáva iná možnosť, iba sa naučiť učivo naspamäť (slovíčka, matematické vzorce). Mnemotechnika pomáha zapamätať si dlhodobo abstraktné informácie bez veľkej námahy a neskôr si ich vybaviť. Pri stratégií mnemotechniky hovoríme o tzv. kotvách, ktoré implementujeme do mozgu, aby sme určité informácie ukotvili na konkrétne miesto. Najskôr si vytvoríme základnú štruktúru, do ktorej budeme tieto kotvy upevňovať a pripojíme na ne vybrané informácie. Takto vytvorený systém môžeme ďalej rozširovať a modifikovať, nakoľko zodpovedá prirodzenému usporiadaniu mozgu.

METÓDA LOCI sa nazýva aj technika miesta, ktorá funguje veľmi jednoduchým spôsobom. Predstavte si dobre známu cestu (napr. do školy, do práce, na prechádzku). Dôležité je, aby ste si na ceste vybrali výrazné miesta, tzv. záchytné body, okolo ktorých prechádzate. Následne si v mysli spojte kľúčové pojmy učiva s výraznými miestami. Týmto spôsobom si budete môcť pojmy a miesta vybaviť vždy, keď budete v mysli po danej ceste prechádzať. Technika miesta využíva asociačne obrazný spôsob, akým si mozog ukladá informácie.

Úloha: Predstavte si krátku cestu, ktorú dobre poznáte čo možno najdetailnejšie. Na tejto ceste si vyberte 7 významných miest, okolo ktorých musíte prejsť. Cestu si v mysli niekoľkokrát prejdite a nahlas zvýraznite záchytné body. S týmito bodmi spojte nasledovných 7 slov. Cestu si skúste prejsť aj spätne, nezabudnite však na všetky dôležité miesta.

NACVIČOVACIE STRATÉGIE – Počas premýšľania o základnom spôsobe učenia sa, si mnoho ľudí najčastejšie predstaví dlhodobé a nudné drilovanie, nikdy nekončiaci proces. Keď sa učíme používať veľké písmená alebo vybrané slová, dostaneme radu od učiteľa, že musíme cvičiť, cvičiť, cvičiť. Horšie je, že sa nedozvieme, ako konkrétne môže nacvičovať a hlavne efektívne. Nacvičovacie stratégie môžu byť veľmi efektívne pri niektorých typoch učenia sa.

Ide predovšetkým o:

• kopírovanie, prepisovanie informácií,
• doslovné prerozprávanie definícií,
• podčiarkovanie učiva v materiáloch,
• používanie vlastných symbolov na analýzu a zapamätávanie textu/učiva.

Na druhej strane majú vymenované stratégie svoje limity, pretože sa týmto spôsobom vytvorí len veľmi malé spojenie medzi novými informáciami a skôr osvojenými, ktoré majú stabilné miesto vo vnútornej poznatkovej štruktúre jednotlivca.

ÚLOHA: V nasledujúcej časti si ukážeme, ako neznámy materiál spracovať tak, aby sme si ho dokázali čo najlepšie zapamätať. Zapamätajte si slová z nasledujúcich 4 stĺpcov. Po 5 minútach sa pokúste spomenúť si čo najviac z nich. Všetky slová môžete zapísať a na záver spočítať.

 Je pravdepodobné, že po ukončení úlohy potvrdíte jeden z nasledovných predpokladov:

• Často ste si zapamätali podobne znejúce slová.
• Pri zapisovaní sa vedľa seba nájdu slová s podobným významom.
• Väčšinou si vybavíme slová s rovnakým počtom písmen.
• Často sme zapisovali slová vo vymenovanom poradí.

V druhej časti úlohy skúste vytvoriť z prezentovaných slov systém a potom opäť skúste, koľko slov si zapamätáte. Možno ste si už pri prvej časti úlohy všimli (prípadne analýzou typológie chýb), že mozog si automaticky začal pripravovať usporiadaný systém, do ktorého sémanticky (podľa významu) zaraďoval slová, pričom nebola dôležitá forma (dĺžka), ani štruktúra či fonetická (zvuk) stránka slova. 

1. BARTLETT, F. C. (1932). Remembering: A study in experimental and social psychology. England: Cambridge University Press. 1932.
2. BLOOM, P. (2015). Jak se děti učí významu slov. Praha: Univerzita Karlova- Karolinum, 2015. 294 s. ISBN 978-80-246-3095-3.
3. CHIU, M. H., – LIN, W. J. (2002). Using multiple analogies for investigating fourth graders´conceptual change in electricity. In Chinese Journal of Research in Science Education, 2002, vol.10, no.1, p. 109 – 134.
4. FISHER, R. (1997). Učíme děti myslet a učit se. 1. Vyd. Praha: Portál, 1997. 172 s. ISBN 978-80-262-0043-7.
5. GAGNON, G. W., – COLLAY, M. (2005).Constructivist Learning Design: Key Questions for Teaching to Standards. London: Corwin Press. 2005. 217 s. ISBN 978-1412909556.
6. IRAN – NEJAD, A. (1992). Contributions of active and dynamic self-regulation to learning. In Innovative Higher Education, vol. 17, p. 125 – 136.
7. KAHNEMAN, D. (2012). Myšlení rychlé a pomalé. Brno: Jan Melvil Publishing, s.r.o. 2012. 542s. ISBN 978-80-87270-42-4.
8. NEISSER, U. (1967). Cognitive psychology. New York: Appleton-Century-Crofts.
9. PIAGET, J. (1970). Psychologie dítěte. 1 vydanie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1970. 115 s.
10. THIELE, R. B., – TREAGUST, D. F. (1995). Analogies in chemistry textbook. In International Journal of Science Education, 1995, vol.17, no. 6, p. 783 – 795.