Pozitívna edukácia a súčasná škola

Pedagogicko-didaktická transformácia práce učiteľa sa pomaly posúva od direktívneho, transmisívneho prístupu k žiakom k aktivizujúcemu, podnecujúcemu a motivujúcemu vyučovaniu. Existencia alternatívnych prístupov k tradičnému edukačnému prístupu sa len pomaly implementuje do prostredia škôl. Mnoho učiteľov vo svojej didaktickej práci aplikuje len vybrané prvky alternatívnych prístupov, nových filozofií, ktoré sa snažia o aktivizujúce vyučovanie a maximálnu aktivitu a zapojenie žiakov do školských procesov.

Jednou z možností ako zatraktívniť a zefektívniť život všetkých aktérov edukačného procesu predstavuje hnutie pozitívnej psychológie. V súčasnej dobe vedci, ktorí sa zaoberajú pozitívnou psychológiou, vedecky študujú:

• rôzne emocionálne, intelektuálne a sociálne oblasti mladého ľudského žitia,
• vplyv na spokojné prežívanie v súlade s túžbou po poznávaní, po láske, po múdrosti, po pravde, po šťastí, po úspechu, po určovaní a dosahovaní osobných životných cieľov.

Na základe uvedených zámerov možno považovať pozitívnu psychológiu za prospešnú predovšetkým pre mladú generáciu, ktorá chce dospieť k emocionálnej spokojnosti v plnohodnotnom živote (Valjentová, 2020).

Pozitívna psychológia pristupuje vedecky k skúmaniu ľudského myslenia, prežívania emócií a správania, zdôrazňuje silné stránky, miesto zamerania na tie slabé a budovanie toho dobrého v živote, miesto naprávanie toho zlého.

Cieľom pozitívnej psychológie je, aby sme dokázali život bežných ľudí pozdvihnúť na vyššiu kvalitu, miesto toho, aby sme tých, čo trpia dostali iba na ,,normálnu úroveň“ (Peterson, 2004). Vedecké a odborné hnutia pozitívnej psychológie vzniklo ako reakcia na skutočnosť všeobecného uprednostňovania negatívnych javov života a problémových oblastí psychiky. Seligman (2014) charakterizuje prvotné a nosné ciele pozitívnej psychológie v zmysle porozumieť psychickej spokojnosti človeka v živote, utlmiť preferovanie skúmania negatívnych javov života, vyváženie predmetu výskumov o kladné stránky života, aby život nebol len obyčajné prežívanie, ale kvalitné žitie.

Vo svojich výskumných šetreniach apeloval na diagnostiku a zabezpečenie podporných optimálnych existenčných podmienok pre aktívnu zmysluplnú psychickú pohodu. Východiskom je aplikovanie kladných prvkov do všetkých sfér života spoločnosti ľudí, nielen jednotlivca.

Kladné pocity ako radosť, humor, optimizmus, podpora silných stránok osobnosti, záujem o činnosť ako takú identifikuje úspech a rozvíja ľudskú potencionalitu a rozmanitosť, sebarealizáciu, pozitívne sociálne vzťahy, spoločnosť charakterizovanú láskou, úprimnosťou, spolupatričnosťou, nádejou, vďačnosťou tvoria možnosti obsahu potrebného pre zdravú ľudskú prosperitu (Seligman, 2014).

Pozitívna psychológia sa sústreďuje na duševnú pohodu počas žitia, nielen na pochopenie duševného strádania a odstraňovania vplyvov, ktoré daný stav spôsobujú. Pozitívna psychológia robí ľudí šťastnejšími, a tým eliminuje negatívne vplyvy na duševné zdravie človeka. Jedná sa o vedu študujúcu rozvoj potenciálu a superdispozícií osobnosti človeka, spolu s budovaním najlepších životných vlastností pre kvalitné žitie (Seligman, 2012).

Obsah pojmu pozitívna psychológia tvoria subkategórie: šťastie, láska, vďačnosť, optimizmus, nádej, charakter, životná činorodosť, zmysluplnosť okamžikov žitia, obohacujúce vzťahy medzi ľuďmi, čo predstavuje základ pre optimálny ľudský rozvoj v súčasnej modernej dobe.

Pozitívna edukácia a jej didaktický kontext

V kontexte pozitívnej psychológie možno pozitívnu edukáciu definovať ako vzdelávanie pre tradičné životné zručnosti a edukácia k šťastnému človeku. Pozitívne vzdelávanie je založené na najlepších výučbových stratégiách s cieľom pomôcť žiakom dosiahnuť najlepšie vzdelávacie výsledky, spárované s aspektmi pozitívnej psychológie, ktoré podporujú bezpečnosť a blaho žiakov.

Pozitívna edukácia nadväzuje na teórie a výskumy odborníkov hnutia pozitívnej psychológie, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú: Seligman, Czikszentmihályi, Fredricksonová, Lyubomirsky, Ed Diener a i. Ich vybrané teoretické zistenia možno implementovať do priamej edukačnej praxe. Napriek skutočnosti, že pozitívna psychológia je mladá veda, svojím vedeckým prístupom, analýzami a závermi spĺňa požiadavky súčasnej edukácie žiakov.

Dobrá škola nie je zameraná len na to, aby žiaci dosiahli akademický potenciál, ale zacieľuje sa tiež na rozvíjanie žiackych osobností ako starostlivých, zodpovedných a v konečnom dôsledku ako produktívnych a platných členov v spoločnosti a v živote.

Pozitívna edukácia sa orientuje na otázky šťastia, pohody, priateľstva, radosti, pozitívneho myslenia, spolupráce, dôvery, optimizmu, pokory, nadšenia, záujmu, tvorivosti odolnosti, altruizmu, empatie, odpúšťania, zmyslu života a i. Uvedené pojmy sa len veľmi okrajovo dostávajú v súčasnom edukačnom procese do každodennej edukačnej činnosti učiteľa a učebnej činnosti žiaka. Pozitívne vzdelávanie má svoje potencionality, ktorého hlavnou ideou je blahobyt žiakov a študentov, ktorý podporuje ich vzdelávanie a rozvíja ich ako dobrých ľudí a občanov.

Postavenie učiteľa v pozitívnej edukácii

Učitelia sú v rámci vyučovacej činnosti mnohokrát orientovaní primárne na sprostredkovanie č