Programy riadenia triedy a disciplíny v triede na primárnom stupni školy

 Milujem učiť deti čítať, písať, počítať – pomáhať im dešifrovať slová, napísať prvé vety o sebe... Ale začala som mať rada aj učenie k disciplíne. Začala som si vážiť úlohu naučiť deti lepšie sa starať o seba, o seba navzájom, o triedu. Nie je to strata času. Je to pravdepodobne najstálejšia vec, ktorú učím. Vo svete plnom násilia, hrozby environmentálnej devastácie, vo svete, kde čakajú na človeka rôzne nástrahy, je učenie k starostlivosti o seba a o druhých, k zodpovednosti, učenie k budovaniu spolupracujúceho spoločenstva len ťažko stratou času. Bezpečné, zomknuté a schopné triedne spoločenstvo nie je len vedľajším produktom. Musíme sa preto pripraviť na to, ako učiť deti správať sa a musíme pochopiť, že to nie je strata času (R. S. Charney, 1992).

Úvod

Začiatkom roku 2001 prebehla médiami správa o masovom odchode učiteľov v Británii, kde museli niektoré školy dokonca zrušiť vyučovanie. Učitelia uviedli ako hlavný dôvod ich odchodu nedisciplinovaných a nezvládnuteľných žiakov (Bendl, 2011). D. Chan (1998) na vzorke viac ako 400 učiteľov v Hong Kongu, zaznamenal manažment správania sa žiakov v triede ako druhý najdôležitejší faktor, ktorý vplýva na stres napádajúci a ovplyvňujúci každodenný život učiteľov. Ďalší neopomenuteľný výskumník danej oblasti R. Ingersoll (In Lewis, 2009) študoval približne 6 700 učiteľov v USA. Výsledky jeho výskumu hovoria, že približne 30 percent zo 400 alebo z tých, ktorí sa rozhodli profesiu opustiť identifikovalo práve problémy so správaním žiakov ako jeden z rozhodujúcich dôvodov ich odchodu. Učiteľov teda netrápia len problémy sociálneho statusu, či finančného ohodnotenia, ale najmä žiaci a ich správanie v triede.

Riadenie triedy ako predpoklad kvalitnej výučby

Triedny manažment charakterizuje Vališová (2007) ako „proces vytvárania priaznivých podmienok na to, aby sa žiaci zapájali do triednych aktivít, od usporiadania učebného priestoru, navodenie a udržanie učebných situácií, sledovanie žiakovho správania, až po zvládnutie nežiaduceho správania, ktoré sa odlišuje od spoločenských noriem.“ V súčasnosti však participientov výchovno-vzdelávacieho procesu znepokojujú práve problémy, týkajúce sa nedostatku disciplíny, čo vyplýva z nekvalitného riadenia triedy (Classroom Managment), ktorý je základným predpokladom pre kvalitnú výučbu. 

Úspešný triedny manažér má premyslené otázky riadenia triedy a disciplíny, pričom vychádza z poznania individuálnych potrieb svojich žiakov, systematicky a nepretržite sa venuje prevencii nevhodného správania a intervencii už existujúcich prejavov tohto správania (Doušková, 2012).

Vývoj triedneho manažmentu v spoločenských podmienkach a jeho neustála sofistikácia odborníkmi, ktorých ženie vpred volanie o pomoc učiteľov a ich dopyt po strategickom manažmente ľudského kapitálu v triede, má za cieľ skoncovať s hazardom ľudského potenciálu a smerovať k budovaniu výchovného systému k sebadisciplíne v každej jednej triede. Triedny manažment v smere, v akom sme ho charakterizovali podmieňuje aj disciplínu v triede. 

Proaktivita učiteľa a vedenie žiakov k sebakontrole

Riadenie disciplíny v triede, ktoré je ponímané ako výchova k sebakontrole a sebaovládaniu, predstavuje pre malé deti mladšieho školského veku pomoc pri odkrývaní spôsobov poznávania, ovládania vlastných emócií a svojho správania. Opiera sa o potreby detí v tomto vývinovom veku:

• Pre žiaka predstavuje spôsob nadobúdania sebadisciplíny. V správnom rozhodovaní dieťaťu často bráni jeho nezrelosť. Vhodne aplikovaná disciplína zvonka mu pomáha nadobúdať vzory správania, ktoré sa mu postupne stanú návykom. S narastajúcim vekom dieťa objavuje výhodu týchto návykov a zisťuje, že návyky nemusia prichádzať len zvonka, ale môžu byť výsledkom sebaovládania a sebakontroly. Nadobudne takú úroveň zrelosti a nezávislosti, že už disciplínu navodenú dospelým nebude potrebovať.

• Dáva žiakom pocit istoty a bezpečnosti na základe primerane vymedzených hraníc a pravidiel. Primerané karhanie, vyslovené vhodným spôsobom je súčasťou výchovnej disciplíny a naznačuje deťom, že učiteľovi záleží na ich osobnej bezpečnosti a morálnom vývoji. Ak má učiteľ plniť túto náročnú úlohu, disciplína musí byť pevná a láskavá zároveň. 

Charakteristiky reaktívneho napomínania a výchovy k disciplíne sú príkladom, že postupy učiteľov v týchto prístupoch sú odlišné. Výchova k sebakontrole a sebadisciplíne vychádza z orientácie na dieťa, na jeho potreby, je zameraná na pomoc deťom v procesoch riadenia vlastného rozhodovania, konania a preberania zodpovednosti za svoje činy. Výchova k sebadisciplíne zdôrazňuje to, čo dieťa má robiť, na rozdiel od zdôrazňovania toho, čo dieťa nesmie robiť. Dôraz sa kladie na spoločné vymedzenie a rešpektovanie pravidiel, dohôd, pozitívne stimuly. Výsledkom nie je emocionálna reakcia, ale úvaha dospelého, založená na sebakontrole učiteľa i žiaka. Tento proces rozvíja kritické myslenie žiaka, nabáda k interakcii a angažovanosti. Rozvíja emocionálne a sociálne spôsobilosti, posilňuje uvedomenie si hodnoty.

Ako teda postupovať vo výchove k sebakontrole, sebadisciplíne u detí?

Ukazuje sa, že manažment správania, ktorý je založený na slobode rozhodovania sa, u mnohých detí nefunguje. Hlavne vtedy, ak sa deťom predkladá možnosť voľby správania sa bez toho, aby si najskôr pre takúto voľbu vytvorili základy. Správny výber a voľba je vždy spojená s uvažovaním, na základe ktorého treba dávať do vzťahu rozhodnutie o konaní a výsledky konania. A práve zámerné rozširovanie schopnosti rozhodovať sa a zvažovať následky svojho konania v našich školách chýba. Deti nie sú v takomto duchu vedené ani  v domácom prostredí. U rodičov a učiteľov často dominuje reaktívne pôsobenie. Reagujú až na ukončenú aktivitu dieťaťa, jeho nevhodné konanie, činnosť, ktorá je neprimeraná danej situácii. Učitelia často riešia len dôsledky nevhodného správania žiakov, hľadajú tres