Rodičovské práva pri rozhodovaní riaditeľov škôl

Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, resp. žiaka vo vzťahu k rozhodovaniu rodičov. Rozhodnutím o výbere školy rodičia maloletého dieťaťa realizujú svoje rodičovské práva a povinnosti. Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov. V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Tieto rozpory môžu súvisieť aj s nesprávnym chápaním postavenia rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a rodiča, ktorému bol určený styk s dieťaťom.

Rozhodovanie rodičov o podstatných záležitostiach maloletého dieťaťa

Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom. Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov (napr. z dôvodu, že rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života) súdom obmedzené rodičovské práva.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „Zákon o rodine“) v úvodnom ustanovení v rámci Základných zásad ustanovuje, že „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom“. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov. U rozvedených rodičov často nesprávne dochádza k situácií, že rezidentný rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v chybnej domnienke výlučnosti rodičovského práva z titulu súdom určenej starostlivosti o dieťa vykoná rozhodnutie bez vedomia, resp. bez dohody s nerezidentným rodičom.

Rozhodnutie súdu  o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, neznamená pre druhého rodiča stratu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností.

Práve naopak, rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dochádza len k úprave realizácie rodičovských práv a povinností bez toho, aby sa do nich negatívne zasiahlo.

Ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine môže v prípade izolovaného výkladu pôsobiť zavádzajúco, keď ustanovuje:

• „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“

Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade aplikácie tohto reštriktívneho výkladu by došlo k situácií, že žiaden rozvedený rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal právo zastupovať svoje dieťa. To by znamenalo obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov, ktoré je možné iba v situáciách uvedených v § 38 Zákona o rodine. Pri výklade právnych predpisov nemožno vykladať právnu normu izolovane bez kontextu ďalšieho právneho textu a ostatných právnych noriem. V prípade úpravy rodičovských práv treba vziať do úvahy ustanovenia § 28 a § 38 Zákona o rodine.

Rozvod manželov a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže predstavovať dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani medzi samotnými manželmi a rovnako ani zo strany tretích subjektov, napr. riaditeľa školy.

V oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí je nesprávna domnienka, že právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie a preto už pri zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o výbere základnej školy. Ak u druhého rodiča nedošlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. k pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, má právo vyjadriť sa k výberu školy a následne má voči škole právo na informácie o svojom dieťati.

Nerezidentný rodič má bezvýhradné právo na informácie o školských výsledkoch, dochádzke a prospechu dieťaťa, a to bez ohľadu na súhlas druhého rodiča, pretože práva a povinnosti mu prináležia v rovnakej miere ako rezidentnému rodičovi.

Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom. Takú možnosť má výlučne iba súd.

Dva režimy rozhodovacích procesov

V otázke  práva rodičov vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu riaditeľov škôl treba rozlišovať dva režimy rozhodovacích procesov:

1. rozhodnutia riaditeľov škôl vydaných v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. ( ďalej len „správny poriadok“),
2. rozhodnutia riaditeľov škôl v konaniach vyňatých spod režimu správneho poriadku.

Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p.  V rámci tohto ustanovenia je explicitne určené, na ktoré typy rozhodnutí riaditeľa škôl sa správny poriadok aplikuje.

V rámci § 5 ods. 3 sa správny poriadok aplikuje napríklad rozhodnutia:

• o prijatí žiaka do školy,
• o odklade začiatku povinnej školskej dochádzky,
• o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka,
• o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
• o oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí,
• povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky a iné.

Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania. Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach. V praxi dochádza k prípadom, kedy riaditeľ školy vydá rozhodnutie na základe podnetu jedného spravidla rezidentného rodiča, pričom druhý rodič nemá vedomosť napríklad o podaní prihlášky na zápis dieťaťa do školy.

V rámci úplných rodinných zázemí by sa mala dohoda dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí. Pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak teda jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, t. j. na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov.

V školskej praxi k takému stretu záujmov rodičov dochádza napr. vo vzťahu k žiadosti o prijatie do školy. Ak túto žiadosť podá jeden z rodičov bez vedomia druhého rodiča, môže nastať situácia, že tento druhý rodič sa bude domáhať zrušenia rozhodnutia o prijatí do školy argumentujúc, že nebol pribratý ako účastníkdo konania podľa správneho poriadku, čím škola konala protiprávne.

Všeobecné kritériá účastníka konania v správnom konaní sú definované tak, že:

• a) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu.
• b) Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím.
• c) Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý. Takýto účastník sa považuje za účastníka do času, kým sa na základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo, že účastníkom nie je.

Výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati. Teda aj nerezidentný rodič má právo vyjadriť sa a spolurozhodnúť o výbere školy maloletého dieťaťa.

K nezákonnému konaniu zo strany školy, ktorá pri rozvedených rodičoch spravidla kooperuje len s rodičom rezidentným, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže zvádzať aj pojmoslovie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „školský zákon“ ), ktorýv rámci svojho znenia pracuje s pojmom „zákonný zástupca“ v jednotnom čísle. Dikcia zákona explicitne nepojednáva o prítomnosti alebo o súhlase oboch zákonných zástupcov, keďže je používaná skratka jednotného čísla. Uvedené je však prekonané prístupom súdov a právnou interpretáciou. Pri interpretácií legislatívneho pojmu použitého v školskom zákone aj v Zákone o rodine totiž zo žiadneho ustanovenia nevyplýva negatívne vymedzenie alebo ustálenie, že ide len o jedného z rodičov, a to toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva rozlíšenie postavenia rodičov dieťaťa, či už z hľadiska určenej starostlivosti alebo na základe iného kritéria, pretože obaja rodičia predstavujú rovnocenných zákonných zástupcov.

Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku „O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.“ Účastníkmi konania sú v tomto prípade obaja rodičia.

Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n. p.

Treba predchádzať možnému napadnutiu rozhodnutí riaditeľov škôl o prijatí dieťaťa do školy, odložení povinnej školskej dochádzky a iných rozhodnutí riaditeľa školy zo strany opomenutého rodiča, ktorý nie je pozbavený ani inak obmedzený súdom vo výkone svojich rodičovských práv.

Pre tento účel je vhodné z dôvodu opatrnosti vyžiadať si v rámci rozhodovacieho procesu vyjadrenie súhlasu oboch rodičov s výberom školy dieťa, s odkladom povinnej školskej dochádzky alebo s iným rozhodnutím riaditeľa školy, ktoré sa vyznačuje závažnejším charakterom.

Zo žiadneho právneho predpisu síce výslovne nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlasné stanovisko oboch rodičov pri zápise, resp. pri výbere základnej školy, napriek tomu je disponovanie týmto výslovným zhodným prejavom vôle oboch zákonných zástupcov vhodné s ohľadom na výskyt mnohých mimosporových konaní podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, teda vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ani povinnosť úradného overenia takých dokumentov. 

Hoci sa nevyžaduje súčasný súhlas oboch rodičov (čo by v konečnom dôsledku ani nebolo možné vždy zrealizovať), každý z rodičov predstavuje nezastupiteľného zákonného zástupcu s totožným právom zastupovať dieťa v rovnakom rozsahu.

Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. novembra 2015:

„Zo znenia ustanovenia § 19 školského zákona vyplýva, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní. Uvedené situácie nesúladných názorov v otázke prípravy dieťaťa na budúce povolanie sú dôsledkom rastúceho počtu rozvodov manželstiev, ktorých dôsledkom sú aj vyhrotené vzťahy medzi rodičmi, a ktorých dopad na deti nie je ničím neobvyklým. Právo rodiča rozhodovať spolu s druhým rodičom predstavuje právnu možnosť. K využitiu tohto práva pasívneho rodiča nemožno nijakým spôsobom nútiť, a teda pri jednostrannom rozhodnutí jedného rodiča bez interakcie rodiča druhého, je rozhodnutie riaditeľa školy na podnet len jedného rodiča plne v súlade so zákonom.“

Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je dôležitá dohoda. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť napr. o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. V nadväznosti na uvedené preto súd usúdil, že zákonný zástupca má právo a teda aj možnosť rozhodovať o ďalšom školskom živote dieťaťa, pri pasivite jedného z rodičov však nemožno rodiča do uplatnenia tohto práva nútiť.

Podľa rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3P 41/2016 z 9. marca 2017:

• „Pri rozdielnych stanoviskách rodičov je v konaní pred súdom potrebné zistiť a zohľadniť záujem maloletých detí danej veci, nakoľko záujem maloletých detí je pri rozhodovaní súdu prioritným kritériom.“

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov pri nezhodách rodičov je prvoradá ochrana záujmov dieťaťa.

Osobitné druhy konania s vylúčením aplikácie správneho poriadku

Zákon o štátnej správe v školstve pozná aj osobitné druhy konania riaditeľov škôl, pri ktorých je vylúčená aplikácia správneho poriadku.

Správny poriadok sa nepoužije pri rozhodovaní riaditeľa školy:

• o uložení pokarhania riaditeľom školy,
• o podmienečnom  vylúčení (s výnimkou žiakov plniacich povinnú školskú dochádzku) a
• o udelení pochvaly riaditeľom školy.

Tieto rozhodnutia riaditeľa školy spadajú do kategórie výchovných opatrení podľa § 58 školského zákona, a teda budú realizované osobitným procesným spôsobom. Pri ukladaní výchovných opatrení triednym učiteľom nie je v rámci základných škôl ustanovený konkrétny postup pre ich uloženie. Vo vzťahu ku hodnoteniu správania žiaka má triedny učiteľ len návrhové oprávnenie, o ktorého konečnom schválení rozhoduje po prerokovaní s učiteľmi v pedagogickej rade riaditeľ. Riaditeľ základnej (aj strednej) školy ukladá opatrenie vo výchove po prerokovaní v pedagogickej rade. Uloženie výchovného opatrenia riaditeľom školy nie je vylúčenévprípade, ak je pedagogická rada iného názoru.

Keďže sa na proces ukladania výchovných opatrení neaplikuje správny poriadok, jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov škôl, napr. v rámci školského poriadku alebo v rámci samostatnej smernice, ktorá podrobnejšie upraví jednotlivé aspekty tohto procesu. Správny poriadok sa na túto oblasť neaplikuje z dôvodu, že výchovné opatrenia sa vyznačujú disciplinárnym charakterom a majú slúžiť predovšetkým na dodržiavanie vnútorných predpisov školy. Prostredníctvom ukladania výchovných opatrení sa školy snažia o naplnenie cieľov stanovených v školskom zákone, školskom vzdelávacom poriadku a vo vlastných vnútorných poriadkoch.

Pri rozhodovaní nesmie riaditeľ školy prekročiť právomoci riaditeľa ako správneho orgánu v školstve.

Tieto jeho oprávnenia sú taxatívnym spôsobom stanovené v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Uvedené vyplýva z článku 2 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ To znamená, že otázky, ktoré sú mimo obsahového rámca § 5 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ školy nie je oprávnený rozhodovať. Môže ísť napríklad o situácie súvisiace s úpravou styku rozvedených rodičov s maloletými deťmi, ktoré zasahujú do školskej oblasti dieťaťa, napr. riaditeľ školy nesmie rozhodovať o prípustnosti styku niektorého z rodičov s dieťaťom.

Opravné prostriedky zákonných zástupcov

V prípade nesúhlasu alebo nezákonnosti rozhodnutia riaditeľa školy, či už z hľadiska nedodržania zákonom ustanoveného procesu alebo materiálnej nezákonnosti rozhodnutia, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravné prostriedky.

Rozhodnutia, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve.

• „Obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa tohto odseku a činnosti podľa odseku 8 písm. a), c) a d) zabezpečuje pre ňu okresný úrad v sídle kraja.“

Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa školy, ktoré bolo vydané v rámci postupu podľa správneho poriadku, sa podáva na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, teda riaditeľovi školy.

Tento môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou. Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Rozhodnutia, na prijímanie ktorých sa správny poriadok nevzťahuje

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa správny poriadok nevzťahuje, najmä pokarhania riaditeľom školy, pochvaly riaditeľom školy a podmienečného vylúčenia (v prípade strednej školy) sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku nepoužijú. Najmä nebude možné využiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku. V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p.

Podľa § 3 zákona o sťažnostiach:

• „Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:
• a)  sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,
• b)  poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.“

Podľa § 11 zákona o sťažnostiach:

• „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej samosprávy pri výkone štátnej správy je príslušný najbližší orgán štátnej správy, ktorému zákon zveril kontrolnú pôsobnosť podľa osobitného predpisu.“

Záver

Právo podieľať sa na výchove a živote dieťaťa majú obaja rodičia. Uvedené právo tvorí aj súčasť práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súčasne aj právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi. Na zabezpečenie adekvátneho a účinného vzdelávacieho procesu a najmä prístupu k dieťaťu počas školského života je dôležitá spolupráca medzi orgánmi školy a medzi oboma rodičmi nielen z hľadiska vývoja a budúceho pôsobenia dieťaťa, ale aj z hľadiska práv rodičov zasahovať a rozhodovať o maloletom dieťati. Pre efektívne fungovanie tejto spolupráce a pre dosiahnutie čo najlepšieho výučbového výsledku vo vzťahu k maloletému je dôležitá nielen aktívna účasť zo strany rodičov, ale aj rovnocenný prístup a dodržiavanie požiadaviek stanovených právnymi predpismi zo strany školy.

Pri aplikácií zákonnej úpravy ohľadom školského života maloletých je dôležité vykladať ustanovenia v zákone nie izolovanie a striktne gramaticky, ale v kontexte celkového sledovaného účelu a zámeru zákonodarcu za súčasnej pozitívnej spolupráce rodičov a orgánu školy na výchove dieťaťa. Tak budú zachované jednak práva rodičov, zároveň budú správne aplikované právomoci riaditeľa ako orgánu verejnej správy, a to všetko s cieľom zastupovania  najlepších záujmov dieťaťa.