Rozvíjanie vizuálnej gramotnosti u detí na predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania (2.)

„Súčasne s tým ako pozeráme, robíme mnoho vecí: zažívame to, čo sa priamo deje, objavujeme to, čo sme si nikdy nevšimli alebo možno nikdy ani nehľadali; prostredníctvom série vizuálnych zážitkov si uvedomujeme niečo, čo nakoniec spoznáme a poznáme; pozeráme sa na vyvíjajúce sa zmeny prostredníctvom trpezlivého pozorovania.“ Donis A. Dondis

Vizuálna gramotnosť a jej relevantnosť v 21. storočí

Platformou dnešného sveta je obraz, ktorý podľa McMastera (2015) čoraz viac preniká do všetkých sfér života každej ľudskej bytosti a rozšírením do domovov, budov, ulíc, škôl, pracovísk, obchodov a i. sa stáva jeho neoddeliteľnou a simultánne nevyhnutnou súčasťou. Od najútlejšieho veku sme všetci obklopovaní rôznorodým obrazovým materiálom našej kultúry zobrazovaným v novinách, časopisoch, televízii alebo na internete. Najmenej dve tretiny poznatkov získavame zrakom, t. j. prijímaním obrazu. Feldman (1982) dopĺňa, že či chceme alebo nie, obrazy ovplyvňujú naše potreby, správanie, názory, hodnoty a jedinec, ktorý im nerozumie a ani ich nečíta, nemôže byť gramotný. Expertízny termín gramotnosť v sebe neintegruje len bazálnu schopnosť čítať a písať, ale zvyšujúcimi nárokmi i potrebami dnešného sveta sa podstatne rozširuje a zahŕňa v sebe interakciu medzi požiadavkami spoločnosti a kompetenciami jedinca. V príspevku rozoberieme gramotnosť, ktorá nesie prívlastok vizuálna.

Šupšáková (2004) sa zmieňuje, ževidenie obrazov zastáva v dnešnom svete dôležitú úlohu a každý človek je nútený byť čitateľom obrazov a symbolov. Táto gramotnosť mu pomáha porozumieť správam skrytým v obrazoch, ktorými je dnešný vizuálny svet preplnený a ich zámerom je ovplyvňovanie.

Umenie vidieť a porozumieť vizuálnym detailom, schopnosť čítať a písať vizuálny text i porozumieť významom textov Goularte (2010) charakterizuje ako vizuálnu gramotnosť. Pod vizuálny text zaraďuje mapy, grafy, obrazy, ilustrácie, fotografie, billboardy, značenia ulíc, internetové stránky, resp. akýkoľvek obraz, ktorý je nositeľom a zdrojom informácie. Ako však výstižne upozorňuje Fulková (2004), vizuálna gramotnosť je mnohostranný fenomén a neoznačuje len súbor mechanicky naučených zručností v zmysle rozpoznať funkciu ikony v počítači alebo vyznať sa v nákrese metra len pomocou náčrtov či piktogramov. Vizuálne gramotný človek je schopný nielen vytvárať relevancie, významy zo všetkého, čo prijíma zrakom, ale aj nachádza zmysel vo všetkom, čo vníma. Využíva tak čítanie a písanie nad rámec elementárnej gramotnosti, t. j. ovláda proces vysielania i prijímania posolstiev prostredníctvom obrazov (Šupšáková, Belešová, Szentesiová, 2016).

Moderné javy digitalizácie a masovej komunikácie súvisiace s rozvojom internetu i technológií dramaticky vnášajú obrazy nesúce správy do verejného priestoru. Obrazy sú všade okolo nás a schopnosť ich zmysluplnej interpretácie je životne dôležitá zručnosť, ktorej sa treba učiť. Zdieľame názor s Avgerinou a Ericsonom (1997), že každý jedinec sa potrebuje naučiť základné zručnosti vizuálnej interpretácie, ktoré ho vedú k rozhodnému určeniu platnosti informácie, ktorú vidí a strategicky posúdi jej hodnotu. V mysli je tento svet už od narodenia, nemožno ho opustiť, ale možno ho rozvíjať a zdokonaľovať.

Ak berieme do úvahy slová Robertsa (In Šupšáková, Belošová, Szentesiová, 2016), že dnešné deti sú naladené na svet obrazov a sú spôsobilé interpretovať to, čo vidia v súčinnosti so silou vizuálnej gramotnosti a jej naliehavom zdokonaľovaní, náležite akcentujeme, že dnešný svet v zhode s humanizáciou spoločnosti potrebuje stretnutie s umením, pretože umelecké dielo svojimi kvalitami dostáva prednosť pred vedou (Gero, 2004). O tom, že aj väčšina autorov literatúry má tendenciu súhlasiť s tvrdením, že vizuálna gramotnosť a jej učenie a vyučovanie by sa nemalo izolovať od umenia, resp. edukácie výtvarnej výchovy, sa dozvedáme aj zo súhlasného konštatovania McMastera (2015). Práve umelecké diela, ich vnímanie, čítanie a iné umelecké formy vytvárajú optimálne prostredie na rozvíjanie vizuality a všestranné formovanie osobnosti dieťaťa. Získavajú tak schopnosť a zručnosť porozumieť vizuálnym informáciám a používať ich pri komunikácii vo svojom okolí, čím sa stávajú vizuálne gramotnými (Pondelíková, 2018).

Eminentné komponenty vizuálnej gramotnosti

Výskumy realizované na subvenciu, podporu rozvíjania vizuálnej gramotnosti stanovujú nasledujúce fundamentálne kľúče vizuálnej gramotnosti:

• pozorovanie prvkov v komplexných obrazoch a určovanie ich vzťahu;
• tvorba otázok;
• pochopenie toho, ako rôzne vizuálne prístupy vyjadrujú rôzne významy;
• identifikácia emočného vplyvu rôznych techník na diváka;
• interpretácia zámeru autora na základe rozhodnutí prijatých na „doručenie“ hlavnej myšlienky, posolstva.

Rôzni autori diskutujú o procese interpretácie obrazov pomocou funkcie See-Scan-Analyse a poukazujú na to, že deti si tento proces nevyvinuli úplne. Viesť deti k tomu, aby „vytvorili zmysel“ pre obrázky, ktoré vidia, je úlohou dospelých (učiteľov).

Kroky analýzy sú rozpracované do troch etáp:

1. pripomienky – čo viem,
2. odkazy – čo si myslím,
3. emócie – čo cítim (Gendler, 2016).