Štyri rozmery vzdelávania ako východisko k tvorbe kurikula

Slovenská vláda schválila v lete 2021 novelu školského zákona zameranú na pripravované zmeny v obsahu a formách vzdelávania. Tie majú slovenské školstvo priblížiť potrebám 21. storočia. Štátny pedagogický ústav (2021) za ťažiskové súčasti kurikulárnej reformy vymedzuje vlastné ciele a obsah vzdelávania, štruktúru kurikula, formy vzdelávania, manažment kurikula, učiteľov a ich profesijný profil. Reforma nadväzuje na odporúčania výzvy definovanej v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania a jeho sprievodnom dokumente Učiace sa Slovensko a ako sa konštatuje, je v súlade so skúsenosťami európskych krajín pri transformácii národných vzdelávacích programov. Jej výsledkom má byť moderná úprava štátnych vzdelávacích programov, ktoré po zohľadnení domácich a zahraničných skúseností budú porovnateľné s kurikulami iných krajín v Európe i vo svete. Z pohľadu základnej školy majú byť ciele a obsah vzdelávania usporiadané do troch nadväzujúcich vzdelávacích cyklov. Z analýzy publikovaných dokumentov vidieť, že prístupy k zmenám v kurikulách sa budú opierať predovšetkým o vedomosti a zručnosti odborníkov na národnej úrovni. Ich odbornosť vychádza z dlhoročného pôsobenia vo vzdelávaní, príprave budúcich učiteľov, neformálnom vzdelávaní či práci s talentovanou mládežou. Na Slovensku, žiaľ, nemáme profesionálne zameranú skupinu odborníkov, ktorí by sa systematicky venovali analýze a návrhu kurikúl.

V príspevku upriamujeme pozornosť na prístup k tvorbe kurikúl vypracovaný Centrom pre inováciu kurikula (CCR – Center for Curicullum Redesign, 2021). CCR združuje odborníkov z mimovládnych organizácií, akademických inštitúcií, korporácií a neziskových organizácií vrátane nadácií pôsobiacich v rôznych sektoroch. Východiskom modelu je pohľad na vzdelávanie v štyroch rozmeroch: vedomosti (čo vedieť a čomu porozumieť), zručnosti (ako použiť to, čo vieme), charakter (ako sa správať a angažovať vo svete) a meta-učenie (ako reflektovať a prispôsobovať sa) (Fadel et al., 2015). Prístup obsahuje premyslenú vnútornú previazanosť kurikula s orientáciou na budúce potreby žiaka a jeho úspešné prosperovanie. Patrí medzi uznávané stratégie a vo väzbe na európsky referenčný rámec pre tvorbu kurikúl Vzdelávanie do roku 2030 (OECD, 2019a) by mohol poslúžiť aj v našich podmienkach pedagógom a didaktikom pri hlbšom porozumení východísk pri zmenách národného kurikula.

Prečo potrebujeme zmenu kurikula

Žijeme vo svete, ktorý je označovaný ako svet VUCA (volatility, uncertainty, complexity, and ambiguity), z angl. nestálosť, neistota (neurčitosť), komplexnosť a nejednoznačnosť. VUCA prístup vo všeobecnosti varuje, že náš svet je čoraz ťažšie predvídať a riadiť (Nandram & Bindlish, 2017). V 21. storočí si uvedomujeme navzájom prepojenú nestabilitu globálnej ekonomiky, ktorá súvisí s rýchlo sa meniacimi kľúčovými odvetviami priemyslu, novými technológiami, kultúrou, demografiou, ktoré čiastočne aj kvôli zahraničným a domácim konfliktom túto nestabilitu naďalej ohrozujú. Každý z nás dnes čelí tomuto veľmi komplexnému, rýchlo sa meniacemu svetu, ktorý ovplyvňuje náš život aj na lokálnej úrovni (Fadel & Groff, 2019). Iba vizionársky sa pokúšame predpovedať potreby a výzvy, ktorým budeme čeliť o 20 rokov. Na ne sú viazané vedomosti a zručnosti jednotlivca, ako aj pracovné profesie budúcnosti. My už ale dnes potrebujeme pripravovať žiakov na pracovné pozície a technológie, ktoré ešte neexistujú, aby boli schopní riešiť problémy, o ktorých ešte ani nevieme. Svetové ekonomické fórum (WEF, 2020) v správe z 22. 1. 2020 o povolaniach budúcnosti mapuje príležitosti pre novú ekonomiku, kde predpovedá očakávané zručnosti a najviac žiadané profesie. Postupne sa udomácňujú označenia profesií v oblastiach ako umelá inteligencia, dátová veda, zdieľané výpočty, zelená ekonómia, marketing, kybernetická bezpečnosť a mnohé iné.

Medzi najviac očakávanými zručnosťami sú tie, ktoré súvisia:                       

• s ukladaním, vyhľadávaním a analýzou dát, vývojom aplikácií, strojovým učením, neurónovými sieťami, digitálnym marketingom, ľudskými zdrojmi a náborom pracovníkov, sociálnymi médiami a marketingom, analýzou správania sa zákazníkov.

Na druhej strane potrebujeme vážne prehodnotiť dnešnú prípravu na profesie, ktoré sú ľahko nahraditeľné a nie sú perspektívne z pohľadu priemyslu 4.0. Štúdia OECD Skills Strategy 2019: Skills to Shape a Better Future (OECD, 2019b) poukazuje na fakt, že kým predchádzajúcim generáciám vystačili získané zručnosti v škole na 26 rokov, v súčasnosti je to len 4,5 roka. Asi 65 % detí nastupujúcich dnes do základných škôl, bude mať pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú.

Výraznou mierou by pri zmenách kurikula mala rezonovať orientácia na aktuálne osobitosti žiaka a uspôsobenie vzdelávania jeho prirodzenému zázemiu. Sociológovia na základe identifikácie mnohých faktorov poukazujú na špecifiká detí generácie alfa (nar. 2010 – 2025). Charakteristickým znakom tejto generácie (McCrindle & Fell, 2020) je: