Voľnočasové aktivity – prostriedok eliminácie šikanovania detí a mládeže (1.)

Voľný čas

Voľný čas je „čas, s ktorým človek môže nakladať podľa vlastného uváženia a na základe svojich záujmov. Je to doba, ktorá zostane z 24 hodín bežného dňa, po odčítaní času venovaného práci, starostlivosti o rodinu a domácnosť, starostlivosti o vlastné fyzické potreby, vrátane spánku“ (Průcha a kol., 2003).

„Voľný čas chápeme ako čas, ktorý má človek k dispozícii pre seba, mimo svojich povinností, na sebavyjadrenie, sebarealizáciu i rozvoj osobnosti podľa vlastných potrieb a záujmov. Teória nedisponuje jednotným vymedzením voľného času. Voľný čas je mnohodimenzionálny fenomén a vyžaduje komplexný prístup aj komplexné riešenie v spoločenskej praxi“ (Kratochvílová (2010).

Aj keď existuje mnoho definícii voľného času, môžeme v nich vyčleniť dva základné smery: negatívne chápanie voľného času a pozitívne chápanie voľného času. „Negatívna definícia ho charakterizuje ako čas, ktorý ostal po študijne, alebo pracovne podmienenom čase, povinnostiach v domácnosti a uspokojení základných biologických potrieb“ (Kominarec, 2003).

Voľný čas treba vnímať ako „čas, počas ktorého človek nevykonáva činnosti pod tlakom záväzkov, ktoré vyplývajú z jeho sociálnej roli, zvlášť z deľby práce a nutnosti zachovať a rozvíjať svoj život“. Vymedzuje sa ako čas, ktorý ostáva po splnení pracovných aj nepracovných povinností, ako činnosť, do ktorej človek vstupuje s očakávaniami, zúčastňuje sa jej na základe svojho slobodného rozhodnutia a ktorá mu prináša príjemné zážitky a uspokojenia (Hofbauer, 2004). Je to „čas, v ktorom sa človek slobodne rozhoduje a vykonáva také činnosti, ktoré mu prinášajú potešenia, zábavu, odpočinok a ktoré rozvíjajú jeho osobnosť.“

Prístupy k skúmaniu voľného času možno v odbornej literatúre rozčleniť na dva hlavné smery (Križanová, 2005):

• Kvantitatívny prístup – voľný čas chápe ako čas, ktorý zostane z celkových 24 hodín dňa po odpočítaní času venovaného pracovným a študijným povinnostiam, starostlivosti o domácnosť a uspokojení fyziologických potrieb. Ide teda o skúmanie voľného času z pohľadu jeho kvantity (množstva) v rámci jedného dňa, respektíve celkového času, ktorý má človek k dispozícii.
• Kvalitatívny prístup – voľný čas skúma ako priestor pre slobodnú voľbu činností, zaoberá sa kvalitou prežívania voľného času, akými činnosťami sa človek zaoberá (množstvo a rôznosť), aké motívy má pre tieto činnosti a aké záujmy a potreby nimi uspokojuje. 

Murphy (1987, In: Slepičková, 2005) uvádza subjektívny a objektívny pohľad na voľný čas a syntézu obidvoch z nich t.j. celostný alebo holistický pohľad, na základe ktorých sa dá vysvetliť voľný čas, jeho podstata a význam. Objektívny prístup je najčastejšie založený na kvantifikácii a na teóriách vysvetľujúcich a predvídajúcich ľudské správanie. Subjektívne ponímanie zase vychádza z aristotelovského pohľadu na svet a spoločnosť a z pohľadu psychologického a psycho-sociálneho. Celostný prístup sa potom snaží pozerať na otázky voľného času súhrne, teda zo všetkých aspektov.

Pedagogika voľného času

Pedagogika voľného času je pedagogická disciplína, ktorej predmetom sú  otázky výchovy detí a mládeže vo voľnom čase, teda výchovy mimo školy a mimo rodiny (Kratochvílová, 2008). V súčasnosti podľa autorky naberá na význame kvôli voľnočasovej „kultúre“, typickej pre moderný životný štýl:

• Rastie množstvo voľného času ako času, s ktorým môže človek nakladať podľa svojej vôle a tento priestor sa snažia využiť masmédiá pre rôzne formy manipulácie, zbavujúc ho práve jeho charakteristického znaku – slobodného využívania.
• Rastie výskyt nežiaducich foriem správania (agresia, delikvencia, zneužívanie návykových látok, šikanovanie) spôsobených nudou.
• Relatívne častý je aj chorobný návyk na prácu (workoholizmus) a únik pred voľným časom (Průcha a kol., 2003).
• Zvyšuje sa požiadavka detí na predĺženie voľného času. Deti a mládež sú preťažované študijnými, alebo pracovnými povinnosťami.
• Zvyšuje sa finančná náročnosť využívania voľného času, z dôvodu jeho komercionalizácie (Kominarec, 2003).

"Cieľom pedagogiky voľného času je podporovať „zmysluplné využívanie voľného času, vy