Využívanie mediačných zručností žiakmi v konfliktných situáciách

Aktívni mediátori sa vo svojej práci stretávajú skoro výlučne iba s konfliktom a emóciami ľudí. Môžeme povedať, že množstvo nezhôd a konfliktov pramení:

• z nedostatočného vnímania toho druhého,
• z (ne) počúvania sa aktérov konfliktu,
• z nedostatočnej komunikačnej schopnosti a 
• z neschopnosti pozrieť sa na vec z iného uhla.

Príčinou konfliktov sú prevažne nespracované emócie a nenaplnené očakávania (spracovať vlastné emócie a frustráciu z nenaplnených očakávaní je náročné), ako aj nezohľadnené záujmy a potreby.

Od detí často očakávame to, čo nedokážeme zvládnuť ani my, dospelí. Tak ako v mediácii nepriamo učíme klientov pracovať s emóciami a komunikáciou, tak to vieme a môžeme realizovať aj so žiakmi v triedach škôl a školských zariadení. Vstup mediátora do školského prostredia preto nemusí znamenať výlučne riešenie konfliktov formou mediácie podľa zákona o mediácii, ale aj využívanie mediácie ako odbornej metódy riešenia konfliktov a využívanie mediačných zručností na pomoc zmiernenia napätia v triede pomocou tretej osoby, ktorá nie je na konflikte zainteresovaná priamo, a ktorou môže byť aj dieťa. Mediačné zručnosti sú využiteľné v širšom prostredí a pre rôzne situácie. V prípade tried, kde dochádza medzi žiakmi k rôznym verbálnym ale aj fyzickým stretom, prípadne k narúšaniu vyučovacieho procesu, je vstup mediátora z pozície lektora dobrou voľbou.

Cieľom práce mediátora so žiakmi je prevencia negatívnych javov a podpora zdravých vzťahov v triede, rozvoj mediačných zručností v oblasti aktívneho počúvania, sebapoznania, empatie, schopnosti argumentácie z pohľadu mediácie.

Metódy práce a formy sú zamerané na zážitkové učenie, individuálnu a skupinovú prácu, diskusiu, analýzu prípadových štúdii, hry zamerané na sebapoznanie, emócie, empatiu, spoluprácu, rešpekt a toleranciu.

Porozumieť druhému neznamená hneď, že s ním musíme súhlasiť, ale vyjadruje to mieru rešpektu a tolerancie. Vo svete detí to často znamená „porážku“, a preto prirodzene robia veci tak, aby „vyhrali“. Naučiť ich prijať a spracovať aj nepríjemné situácie, pracovať so sebou samým a s vlastnými emóciami, zastať sa sám seba, príp. iného spolužiaka preto považujeme za jednu z najdôležitejších vecí, ktoré by škola alebo prostredie školy malo deťom do ich života odovzdať. Ak na to škola nemá dostatočný priestor alebo kvalifikovanú osobu, stále má možnosť siahnuť po externom subjekte.

Príklady aktivít z praxe

Cieľ: Upevniť vzájomné vzťahy v kolektíve, zmierňovanie napätia v triede.

Zameranie aktivít: spolupráca, budovanie dôvery, pravidlá, pozorovanie a vnímanie, stratégie rozhodovania, diskusie, emócie, aktívne počúvanie.

Aktivita – CHAOS vs. PORIADOK

Cieľ: Podporiť vnímanie a pozorovacie schopnosti žiakov. Upriamiť pozornosť žiakov na stav v chaose a stav v poriadku v triede, podporiť ich v schopnosti porovnávať a vnímať situácie, v potrebe a tvorbe pravidiel, v hľadaní dôvodov a spôsobov, ktoré z chaosu urobia poriadok.
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ, žiaci S