Egocentrizmus – bariéra v kritickom a morálnom uvažovaní

Prvé mesiace života je jedinec egocentrický pre jednoduchú skutočnosť, že nemá rozvinutú schopnosť myslieť v zmysle „ja“ a „iní“. S vekom sa táto kapacita zlepšuje a rozvíja, pretože sa vyvíja spolu so schopnosťou myslieť abstraktne.

V. Kubáni (2010, s. 134) opisuje základný charakter, ktorý má päť zložiek a možno ho určiť na základe psychickej a morálnej zrelosti. U väčšiny ľudí sa týchto päť zložiek kombinuje, niektoré sa môžu stať dominantné. Jednotlivé črty charakteru zodpovedajú jednotlivým úrovniam psychického vývinu: amorálny (obdobie dojčaťa), prospešný (ranné detstvo), konformný (neskoršie detstvo), iracionálne vedomý (adolescencia), racionálne altruistický (dospelosť). V. Kubáni (2010) uvádza päť hlavných motívov, ktoré sú zložkami morálneho správania. Uvádzame napr. čistý typ charakteru - vyznačuje sa absenciou sebakontroly, je typický pre obdobie dojčaťa. Ďalšie dimenzie charakteru reprezentujú znaky rozumového vzťahu k morálnym normám spoločnosti a ich uplatneniu v správaní, ktoré autor popisuje.

Nás zaujíma črta egocentrickej osobnosti, ktorá sa vyznačuje amorálnym charakterom – klinicky sa mu hovorí psychopatická osobnosť. Vyznačuje sa impulzívnosťou, nedostatočným ohľadom na správanie a potreby iných ľudí, osobnosť je egocentrická, druhých chápe len ako objekty uspokojovania vlastných potrieb, nedostatočne internalizuje morálne princípy (je to obraz dieťaťa v prvom roku života). Z hľadiska neurovied je egocentrizmus spôsobený trocha zníženou funkčnosťou určitých neuronálnych spojení, ktoré môžu byť identifikované nepriamo pozorovaním bielej hmoty, ktorá pokrýva niekoľko oblastí mozgu. To neznamená, že ide o vývojovú poruchu alebo ochorenie. Môže byť spôsobená naučeným správaním podporovaným prostredím, v ktorom sa empatia alebo spolupráca nerozvíjajú a nehodnotia.

Podľa centra pre kritické myslenie (The Fonundation for Critical Thinking, 2021) ľudská myseľ je prirodzene náchylná k nasledujúcim egocentrickým tendenciám:

• egocentrická pamäť – prirodzená tendencia zabudnúť na dôkazy a informácie, ktoré nepodporujú naše myslenie a pamätať na dôkazy a informácie, ktoré ho podporujú;
• egocentrická myopia – prirodzená tendencia myslieť absolutisticky v príliš úzkom uhle pohľadu;
• egocentrická neomylnosť – prirodzená tendencia myslieť si, že iba „ja mám pravdu“.

Kritické myslenie je sebariadené, sebadisciplinované, sebakontrolované, a sebakorekčné myslenie. Vyžaduje prísne štandardy excelentnosti a dôkladné ovládanie ich používania. Zahŕňa to efektívnu komunikáciu, schopnosť riešiť problém a odhodlanie prekonať náš rodný egocentrizmus (R. Paul).

Vo všeobecnosti existujú dve formy egocentrizmu:

1. myslenie zamerané na seba – tendencia prijímať a odmietať tvrdenia v súlade s vlastným záujmom;
2. vlastná zaujatosť (nezdravé sebavedomie) – tendencia sebavedomo preháňať, že človek sa vidí v lepšom svetle, ako v skutočnosti je.

Rodný egocentrizmus je predvoleným mechanizmom

R. Paul a L. Elder (2014, s. 331 - 338) popisujú, ako je dôležité porozumieť kľúčovej myšlienke a pracovať na stratégii. Ich zi