Integrácia charakterového vzdelávania a kritického myslenia

Aktuálne výzvy prestížnej vzdelávacej spoločnosti Centre for curriculum redesign (CCR) sú orientované na definovanie 4 dimenzií pre vzdelávanie v 21. storočí:

1. vedomosti – čo vieme a rozumieme (interdisciplinarita, tradičné a moderné disciplíny, globálna gramotnosť);
2. zručnosti – ako používame to, čo vieme (kreativita, kritické myslenie, komunikácia a spolupráca);
3. charakter – ako sa správame a angažujeme v spoločnosti (sebauvedomenie, zvedavosť, odvaha, odolnosť, etika, líderstvo);
4. meta-vzdelávanie – ako reflektujeme a prispôsobujeme sa (metakognícia, myslenie rastu).

CH. Fadel, M. Bialik a B. Trilling(2020) používajú akronym VUCA. Varujú pred budúcnosťou, ktorá bude pozostávať z väčšej nestálosti, neistoty, zložitosti a nejednoznačnosti. Použitie skratky VUCA sa začalo koncom 90. rokov vo vojenskom kontexte a ovplyvnilo vznikajúce myšlienky strategického vedenia v širokej škále organizácií, od neziskových spoločností po vzdelávacie inštitúcie a vládne systémy. Vo všeobecnosti varuje, že náš svet je čoraz ťažšie predvídať a riadiť. Naša budúcnosť čiastočne závisí od našich hodnôt. Trendy konzumizmu a materializmu sú síce z dlhodobého hľadiska neudržateľné, ale sú do značnej miery sociálne a kultúrne determinované, a preto sa môžu meniť v dôsledku zmeny kultúrnych hodnôt. Spoločenské hodnoty tiež určujú, kde konkrétna kultúra leží; na rôznych kontinuálnych hodnotách, ako je antagonizmus a tolerancia, individualizmus, sociálna súdržnosť a materializmus a hľadá hlbší význam. To je priestor, kde treba zvažovať, ktorým smerom sa uberajú súčasné hodnoty.

Lepší spoločenský systém má byť založený na stálych hodnotách. Vzdelávanie ako jedna z priorít spoločnosti by mala reagovať na potrebu integrácie charakterového vzdelávania a kritického myslenia.

Na Slovensku nachádzame absenciu v oblasti integrity charakterového vzdelávania a kritického myslenia. Dôkazom je nedostatočnosť vedeckej a publikačnej aktivity a aplikácia cieleného rozvoja integrity morálneho a kritického indivídua. V zahraničí je táto integrácia bežnou edukačnou praxou už niekoľko desaťročí. Napriek tomu, že na Slovensku aktuálny školský zákon a oficiálne národné a medzinárodné dokumenty (Národný kvalifikačný rámec SR, Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, Dublinské deskriptory, výzvy World Economic Forum) vytvorili priestor pre podporu oboch v edukačnej praxi, skúmanie problematiky ako celku absentuje. Zaznamenávame riešenie buď len kritického myslenia alebo len aspektov týkajúcich sa charakteru. Aby sa budúci učitelia naučili kriticky myslieť, musia mať (alebo rozvíjať) charakter.

Kritické myslenie umožňuje človeku morálne uvažovať a ďalej rozvíjať charakter. Z toho vyplýva, že nemožno vynechať jedno, pretože to druhé sa posilňovať samo nedá. Cieľom integrity je aplikovať intelektuálne normy v procese kritického myslenia s cieľom rozvíjať charakterové črty budúceho kriticky mysliaceho učiteľa, známe ako cnosti mysle.

Charakterové vzdelávanie a kritické myslenie

Dôvod, prečo treba skúmať kritické myslenie a charakter ako integrujúce zložky, je ten, že charakterové vlastnosti, ako čestnosť, obetavosť, pracovitosť, odvaha, lojalita, pokora a pod. definujú ľudí a vo veľkej miere ovplyvňujú ich rozhodnutia v živote. V psychológii má pojem charakter špecifický význam. Definovať ho nie je jednoduché, preto sme použili poznatky V. Kubániho (2010). V pojme charakter (z gréčtiny črta, znak, zvláštnosť) je vyjadrené isté hodnotenie človeka. Pojem charakter používal už Theophrastos (3. stor. pr. K.), ale do psychológie ho zaviedol nemecký filozof J. Bahnsen až v roku 1876. Vo všeobecnosti možno charakter chápať trojakým spôsobom, akookolím podmienenú podstatu akejkoľvek entity, ako bipolárnu hodnotiacu schému človeka (dobrý – zlý, silný – slabý); akojadro osobnosti, ktoré je zdrojom jej prejavenia sa vo vôľových aktoch, štýle myslenia i emocionálnych stavoch;akoetické hľadisko pri posudzovaní jedinca.

Charakter možno chápať ako integrovanú štruktúru vlastnosti osobnosti, ktorými sa prejavuje diferencovaný vzťah človeka k hodnotám a zovšeobecnený spôsob vôľového konania príznačný pre indivíduum. Pojmom označujeme vlastnosti osobnosti súvisiace s morálkou jednotlivca. Ide o súhrn relatívne stálych psychických vlastností osobností, ktoré sa zakladajú na jej morálnom presvedčení, prejavujú sa v mravnej stránke jej správania a konania. Charakter vyjadruje vzťah človeka ku skutočnosti a prejavuje sa výrazne v jeho správaní.

Charakterové vlastnosti osobnosti sú výsledkom hlavne spoločenského pôsobenia na rozdiel od temperamentu, ktorý má viac genetický základ. Mravné zdroje ľudského konania (princípy, zásady, presvedčenie) sú naučené. Dieťa sa s nimi stretáva v podobe prístupu rodičov k nemu vyjadrujúcich, aké má byť, ako sa má správať, čo nemá robiť atď. Dieťa požiadavky rodičov postupne prijíma a zvnútorňuje (interiorizuje) do podoby osobných morálnych postojov a zásad, ktorými sa riadi na základe vnútornej potreby, a nie pod vonkajším tlakom (Helus, Z., 1999).

Predpokladom vzniku charakteru je proces zvnútorňovania mravných noriem dieťaťom. Začiatok tohto procesu lokalizujeme medzi 3. a 4. rokom vývinu dieťaťa. Prijatím mravných noriem za svoje stanú sa mravným