Stav kritického myslenia žiakov stredných škôl

Kritické myslenie znamená posúdiť nové informácie, tvoriť úsudky, posudzovať význam  informácií pre svoje potreby. U nás sa tejto problematike začala venovať pozornosť v 90-tých rokoch, no skutočný záujem o inovovanie edukačného procesu v súvislosti s kritickým myslením sa začal prejavovať až po medzinárodných testových previerkach OECD PISA, ktoré pre našich 15-ročných žiakov nedopadli dobre. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že chýbajú komplexné empirické výskumy v tejto oblasti. Cieľom príspevku je prezentovať stav kritického myslenia žiakov stredných škôl. Hlavnou metódou získania empirických údajov bol Watson-Glaserov test hodnotenia kritického myslenia. Jeden z dôvodov, prečo bolo potrebné začať venovať pozornosť tejto problematike je, že poznávacie kompetencie a rečové zručnosti – čítanie s porozumením (napr. hodnotiť text z hľadiska obsahu, formy, jazykových prostriedkov a pod.) sú v Štátnom vzdelávacom programe (ŠVP) zakomponované ako cieľové požiadavky.

Zameranie výskumu

Z podstaty problematiky kritického myslenia vyplýva, že ide o náročnú problematiku, ktorá v sebe zahŕňa intelektuálny proces zameraný na vyššie kognitívne procesy. V našich podmienkach absentujú empirické zistenia úrovne kritického myslenia žiakov stredných škôl. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo sa daná problematika stala predmetom  tohto výskumného zámeru.

Cieľ a formulácia výskumného problému

Hlavným cieľom výskumu bolo diagnostikovať a analyzovať úroveň kritického myslenia žiakov stredných škôl. Pre potreby výskumu sme formulovali vedecký problém: „Aká je úroveň kritického myslenia žiakov stredných škôl?“

Operačné definovanie premenných

Ústrednou premennou nášho výskumu bolo kritické myslenie. Konštitutívne sme ho chápali ako schopnosť analytického uvažovania.

Úroveň kritického myslenia sme operacionálne definovali: súhrnné skóre v Watson-Glaserovom teste hodnotenia kritického myslenia. Súhrnné skóre sme dosiahli pomocou piatich testových oblastí zameraných na úsudok, rozpoznávanie domnienok, dedukciu, interpretáciu a hodnotenie argumentov.

Charakteristika výberového súboru výskumu

Výskum úrovne kritického myslenia sme realizovali v mesiacoch september 2011 až január 2012. Zahrnuli sme doň desať gymnázií Prešovského a Košického kraja. Uprednostnili sme dostupný výber (Š. Švec, 1998), ktorý bol determinovaný možnosťami výskumníka a ochotou riaditeľov a pedagógov škôl zúčastniť sa výskumu.

Dostupný výber tvorilo 388 žiakov 1. ročníka gymnázií vo vekovej kategórii 15 až 16 rokov. Analyzovali sme odpovede 365 žiakov. Kritériom na vylúčenie z výskumu 23 žiakov bolo viac ako 30 % nevyplnených odpovedí, prípadne označenie len jednej možnosti, napr. v teste 4 označená iba možnosť áno, v teste 5 označená iba možnosť silný (argument).

Metodika výskumu úrovne kritického myslenia

Metódy zhromažďovania údajov

Na zistenie úrovne kritického myslenia žiakov stredných škôl sme použili Watson-Glaserov test hodnotenia kritického myslenia (T – 185) – Forma C (G. Watson, E. M. Glaser, 2000).

Uvedený test pozostával zo série piatich testových cvičení, z ktorých každá vyžadovala uplatnenie schopností analytického uvažovania. Cvičenia obsahovali taký typ informácií, aký bežne nachádzame v novinách, časopisoch alebo v médiách a zahrňovali komentáre a tvrdenia, ktoré by nemal človek slepo, bez kritického zhodnotenia, akceptovať. Test pozostával zo série piatich subtestov (úsudok, rozpoznávanie domnienok, dedukcia, interpretácia, hodnotenie argumentov). Boli určené na meranie rozdielnych, ale so sebou súvisiacich, aspektov kritického myslenia. Testové úlohy vyžadovali zváženie série tvrdení (úsudkov, domnienok, záverov a argumentov), vzťahujúcich sa na daný výrok. Úlohou testovanej osoby bolo preštudovať si každý výrok a zhodnotiť primeranosť alebo platnosť tvrdení. Subtesty formy C sa ukázali ako najvhodnejšie pre každodennú aplikáciu ako aj meraj