Intelektuálna integrita sa v súčasnej spoločnosti neraz mení na formu intelektuálneho pokrytectva. Laicky by sa dalo skonštatovať, že nastavujeme iné kritériá pre ľudí, ktorí sú nám nesympatickí, než pre seba; nekonáme v súlade s tým, čo hlásame; odmietame priznať negatívne vlastnosti tým, ktorých obdivujeme a pod. V psychológii sa v tejto súvislosti používa termín kognitívne skreslenia. Intelektuálna integrita však súvisí s uplatňovaním rovnakých kritérií a štandardov pri posudzovaní seba i druhých ľudí.

Intelektuálna integrita a opačná tendencia – pokrytectvo

Intelektuálnou integritou disponuje ten, kto neustále skúma vlastné myslenie s cieľom vedome ho zlepšovať. Intelektuálnu integritu vystihuje citát: „Robiť to, čo je správne, aj keď sa nikto nepozerá.“ (Autorstvo je otázne, prisudzuje sa C. S. Lewisovi alebo Ch. W. Marshallovi.) Intelektuálna integrita zároveň znamená veriť svojmu racionálnemu mysleniu a dodržiavať také štandardy, aké očakávame od ostatných. Ide o to, uplatňovať rovnako prísne normy a štandardy voči sebe aj druhým. Treba praktizovať to, čo obhajujeme a úprimne si vedieť priznať prípadné nezrovnalosti alebo nesúlad vo vlastnom myslení a konaní. Opakom intelektuálnej integrity je intelektuálne pokrytectvo ako stav mysle, ktorý sa nezaujíma o skutočnú integritu. Vyznačuje sa hlbokými rozpormi a nezrovnalosťami v myslení. Miera integrity myslenia ovplyvňuje náš vzťah s ostatnými. Príkladom je práve pokrytectvo ako súčasť ľudského myslenia a konania; ide o prejav prirodzeného egocentrického myslenia. Naše pokrytectvo zostáva pred nami skryté. Hoci očakávame, že ostatní budú dodržiavať požadované štandardy, my ich dodržiavať odmietame, hoci sa považujeme za spravodlivých. Je realitou, že aj keď vyznávame určité presvedčenie, často sa podľa neho nesprávame.

Naše presvedčenia a činy sú konzistentné len do takej miery, do akej sa usilujeme o intelektuálnu integritu, t. j. do akej aj praktizujeme to, čo kážeme.

Obr. 1: Intelektuálna integrita & intelektuálne pokrytectvo, zdroj: Paul R. W. a Elder, L. 2014, s. 37

 Z uvedeného vyplýva, že ako ľudia nemôžeme byť féroví, ak myslíme a konáme rozporuplne. Pokrytectvo je vo svojej podstate formou nespravodlivosti. Ak nie sme citliví na protirečenia a nezrovnalosti vo vlastnom myslení a správaní, nemôžeme dobre premýšľať ani o etických otázkach, ktoré sa nás týkajú. Pokrytecké správanie sa dá pokladať za nedostatok rozumnosti z našej strany, resp. za neschopnosť myslieť dostatočne dobre, a tak chápať vnútorné rozpory v našej mysli, v našom živote. (Aj) preto sme mnohokrát svedkami situácií, z ktorých je zjavné, že sa ľudia nedokážu správať v súlade s rozumnými normami. Našu integritu narúšajú aj vlastné kognitívne skratky, o ktorých sme pojednávali v príspevkoch (Kosturková, M., 2021, 2022).

Tab. č. 1: Vybrané atribúty intelektuálnej integrity, zdroj: https://www.thehealthyjournal.com/faq/what-is-intellectual-integrity