Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Štandardy kritického a morálneho myslenia
Dátum: Rubrika: Kultúra školy
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Kritické myslenie a morálne usudzovanie je náročný proces, v ktorom sa sami rozhodujeme, či niečo je alebo nie je správne. Kritický mysliteľ prechádza mentálnym procesom hodnotenia, ktorému majú pomáhať morálne normy. Odborníci z centra pre kritické myslenie upozorňujú, že samotné kritické myslenie bez etiky sa používa na racionalizáciu vlastných predsudkov a „iba mať dobré srdce“ je náchylné na rôzne manipulácie. Kritické myslenie aplikované na morálnu štandardnú analýzu je niečo, čo je nevyhnutné pre osobný úspech. Ak sa neuplatňuje správnym spôsobom, zlé rozhodnutia môžu viesť k negatívnym dôsledkom.
Osvojiť si nástroje kritického myslenia, ako sú schopnosť rozlíšiť dobré argumenty od zlých, silné od slabých, vyhodnotiť rôzne zdroje informácií, identifikovať falošné úmysly či spôsoby, ktoré bránia v dobrom uvažovaní, a pod., ešte automaticky neznamená stať sa spravodlivým kritickým mysliteľom.
Ten, kto používa kritické myslenie na manipuláciu, sa nazýva kritickým mysliteľom so slabým zmyslom. Pôvod tohto typu kritického myslenia nachádzame už u sofistov – sofia, umenie získavať argumenty na nižšej úrovni, umožňovala dosiahnuť, že zlé myslenie vyzeralo dobre bez ohľadu na fakt, že nešlo o spravodlivé myslenie. S týmto myslením sa často stretávame doteraz, a to u neetických osobností. Emocionalizmus a rétoricko-logické triky používajú intelektuálne zručným spôsobom. Keď čelia dôkladnejšiemu uvažovaniu, svoje názory menia (Sumner, 1990). Darí sa im uspieť iba za predpokladu, že nenarazia na spravodlivého kritického mysliteľa. Spravodlivý kritický mysliteľ je ten, kto ovláda nástroje kritického myslenia; je vybavený dispozíciami kritického myslenia (etikou kritického mysliteľa); vie, ako ich používať a dostatočne sa stará o to, aby ich používal dobre a spravodlivo. Platí, že má rozvinuté intelektuálne cnosti a vďaka tomu ho možno považovať za kritického mysliteľa so silným zmyslom.
Kultivácia intelektuálnej mysle
Základným zdrojom argumentácie sú poznatky R. W. Paula a L. Elderovej, odborníkov z Centra pre kritické myslenie (The Foundation for Critical Thinking – FCT) so sídlom v Kalifornii (USA). Ridenour (2021) považuje intelektuálne cnosti za osobnostné kvality, ktoré sa zameriavajú na také kategórie/fenomény, akými sú pravda, znalosti, porozumenie či múdrosť. Intelektuálne cnostný človek po nich túži, je motivovaný dosiahnuť ich a má vlastnosti, ktoré mu umožňujú spoľahlivo to urobiť. Cvičenie každej cnosti si vyžaduje určité schopnosti, a treba vedieť, ako jej správne porozumieť. Baehr (2015) intelektuálne cnosti charakterizuje ako výrazné osobnostné vlastnosti alebo silné stránky charakteru dobrého mysliteľa. Sú potrebné na dobré myslenie a učenie sa; líšia sa od kognitívnych schopností, medzi ktoré patrí aj inteligencia. Množstvo inšpiratívnych podnetov a odporúčaných titulov k problematike výchovy k intelektuálnym cnostiam možno nájsť na webovej stránke Nadácie Johna Templetona. Baehr (2015) intelektuálne cnosti rozdelil do troch kategórií (Tabuľka 1).
Tab. 1: Kultivácia dobrej intelektuálnej mysle podľa Baehra
|
Intelektuálne cnosti |
Kategórie cností |
Jednotlivé cnosti |
Charakteristika |
|
Motivačné učenie |
Zvedavosť | Človek, ktorý je zvedavý, chce prirodzene získavať znalosti, učiť sa nové veci a hľadať pravdu. Skutočne zvedavá osoba nechce iba vedieť, že je niečo pravda, ale chce pochopiť, prečo je to pravda. Človek s touto cnosťou sa usiluje nielen o poznanie maličkostí, ale aj o získanie všetkých znalostí, ktoré si zaslúžia pozornosť. | |
| Autonómia | Byť autonómny znamená byť nezávislý alebo samostatný. Byť intelektuálne autonómny znamená myslieť na seba. Intelektuálne autonómny človek nepodľahne klamu, t. j. neuverí niečomu len preto, že tomu veria iní, ani nezmení názor iba preto, lebo s ním druhý nesúhlasí. Sám skúma dôkazy a rozhoduje sa, či sú tvrdenia, ktoré mu ponúkajú iní, dobre argumentačne podporené alebo nie. | ||
| Pokora | Pokorný človek rozpoznáva vlastné intelektuálne slabosti a chyby. Intelektuálne pokorný človek si uvedomuje, čo nevie, resp. eviduje, aké si jeho myslenie vyžaduje zlepšenie, príp. kedy je náchylné na robenie chýb. | ||
|
Vedenie učenia |
Pozornosť | Pozorný človek je vždy prítomný v danej situácii (nejde len o fyzickú prítomnosť). Aktívne a starostlivo počúva – počúva, aby porozumel, nie aby premýšľal, ako reagovať. Rozpoznáva dôležité detaily a dokáže ich odlíšiť od nepodstatného. | |
| Opatrnosť | Starostlivý človek sa vyhýba chybám v zdôvodňovaní aj kognitívnym predpojatostiam. (Predpokladom je, že vie, čo sa považuje za omyl alebo kognitívnu predpojatosť.) | ||
| Dôkladnosť | Dôkladný človek nie je spokojný s tým, čo je povrchné. Chce veciam a problémom naozaj porozumieť. Dôkladnosť si vyžaduje i niečo viac, nie iba opis faktov. Dôkladný človek túži po ich vysvetlení a porozumení tomu, ako tieto fakty navzájom súvisia. | ||
|
Prekonávanie prekážok |
Otvorená myseľ | Uzavretý človek nie je ochotný zvážiť alternatívne názory či presvedčenia. Otvorený človek je ochotný zvážiť ich a nebojí sa byť kritický k vlastnému presvedčeniu. Môže byť otvorený, a napriek tomu pevný vo svojom presvedčení. Ak je jeho presvedčenie pravdivé, malo by obstáť v konfrontácii s dôkazmi. | |
| Odvaha | Intelektuálne odvážny človek je ochotný utrpieť potenciálnu stratu alebo ujmu na svojej ceste za pravdou. Intelektuálne odvážny študent je napr. ochotný odpovedať na otázky v triede aj vtedy, keď sa ostatní boja, že odpovedia nesprávne. Intelektuálne odvážny človek je ochotný postaviť sa za svoje presvedčenia a názory, hoci môžu byť nepopulárne. | ||
| Húževnatosť | Učenie je ťažké a neexistujú žiadne zázračné nástroje, ktoré by ho uľahčili. Intelektuálne húževnatý človek má potrebnú výdrž a nevzdáva sa, keď niečomu nerozumie. Intelektuálne vytrvalý človek sa nebojí, že zlyhá. Dokáže prehodnotiť svoj prístup a skúsiť to odznova. |
Zdroj:J. Baehr (2015).
Skutočné kritické myslenie (v silnom zmysle) si vyžaduje rozvinuté spravodlivé myslenie. Integrita kritického a morálneho myslenia spočíva práve v tom, že pri riešení akýchkoľvek problémov (úloh, aktivít a pod.) bude človek praktizovať spravodlivé myslenie. Spochybňovanie vlastných cieľov, dôkazov, záverov či uhlov pohľadu bude realizovať s takou istou mierou energie, akú vynaloží pri spochybňovaní/hodnotení cieľov, dôkazov, záverov či uhlov pohľadu ostatných ľudí.
R. W. Paul a L. Elder (2014) predstavili súbor intelektuálnych cností ako vlastností mysle, ktorých vrcholom a integrujúcou cnosťou je rozumnosť (praktická múdrosť); mravná cnosť spravodlivosť pritom tiež zohráva nesmierne dôležitú úlohu. Spravodliví kritickí myslitelia sa pokúšajú vidieť skutočné silné a slabé stránky akéhokoľvek uvažovania, ktoré hodnotia. Kritický mysliteľ so slabým zmyslom zasa používa kritické myslenie na manipuláciu.
Tab. 2: Neetický (slabý) a etický (silný) kritický mysliteľ
|
Kritickí myslitelia v slabom zmysle |
Kritickí myslitelia v silnom zmysle |
|
Využívajú schopnosti, zručnosti a do určitej miery aj vlastnosti kritického myslenia, ale len preto, aby slúžili ich sebeckým záujmom. Ide o nespravodlivých a neetických mysliteľov. |
Vyznačujú sa spravodlivým myslením a majú dispozície eticky zmýšľajúcich ľudí. |
|
|
Zdroj: R. W. Paul a L. Elder (2014, s. 22, 24).
Základné intelektuálne schopnosti možno použiť na rozlíšenie dvoch nezlučiteľných cieľov, ktorými sú egocentrickosť a ohľaduplnosť. Kritické myslenie človek dokáže používať sebecky alebo ohľaduplne.
Štandardy kritického a morálneho myslenia
Pri rozvoji základných intelektuálnych cností, ktoré zahŕňajú tiež kritické a morálne myslenie, vystupuje do popredia základná mravná cnosť - spravodlivosť ako cnosť vzájomne súvisiacich a závislých stavov mysle, pričom rozumnosť (intelektuálna cnosť) sa stáva integrujúcou cnosťou. Konštitutívnou funkciou rozumnosti je rozvíjať sieť vzájomne prepojených čŕt mysle. Človek sa potom na základe nej môže vyvíjať tak, že sa naučí vidieť chyby vo vlastnom myslení aj v myslení druhých. Morálne uvažovanie musí spĺňať rovnaké intelektuálne štandardy, aké platia pre ostatné oblasti znalostí. Ak má byť morálne zdôvodnenie zdravé, musí byť jasné, presné, precízne, relevantné, hlboké, široké, logické a netriviálne.
Aplikácia týchto štandardov by sa mala realizovať v rámci celého akademického vzdelávania:
- JASNOSŤ – nutné je pochopiť význam problému/otázky. Nemôžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť s morálnymi dôvodmi, ktoré nám nie sú jasné.
- PRESNOSŤ – uvažovanie, ktoré je bez chýb alebo skreslení. Ak morálne uvažovanie obsahuje nepresné informácie, je nesprávne.
- KONKRÉTNOSŤ – zacielená je na potrebnú úroveň, resp. detail. Nemôžeme argumentovať morálnymi problémami, keď nám chýbajú konkrétnosti a detaily.
- RELEVANTNOSŤ – vzťahuje sa na danú záležitosť. Morálne uvažovanie je skreslené, ak používa irelevantné pojmy alebo skutočnosti.
- HĹBKA – eviduje zložitosti aj vzájomné vzťahy. Povrchné úvahy, ktoré neriešia zložitosti morálnych otázok, sú chybné (napr. časté zjednodušovanie problému).
- ŠÍRKA – zahŕňa viacero hľadísk. Morálne uvažovanie je chybné, ak sa pri zdôvodňovaní ignorujú relevantné uhly pohľadu.
- LOGICKOSŤ – jednotlivé časti problému majú zmysel a neobsahujú žiadne rozpory. Ide o spôsob myslenia, ktorý si neprotirečí, napr. nepoužíva dvojaké štandardy pri hodnotení sympatických/nesympatických, známych/neznámych ľudí.
- VÝZNAM – orientuje sa na dôležité. Zanedbateľným veciam sa nepripisuje vysoký morálny význam a dôležité otázky sa nebagatelizujú.
Každú intelektuálnu črtu treba predstaviť vo vzťahu k spravodlivosti a poukázať na jej význam pri podpore všeobecného rozvoja vysokej úrovne myslenia. Spravodlivosť ako mravná cnosť znamená uvedomovať si, že treba so všetkými názormi zaobchádzať rovnako, a to bez ohľadu na vlastné pocity a sebecké záujmy, resp. sebecké záujmy našich priateľov, komunity a pod. Spravodlivosťnie je egocentrická. Egocentrizmus a sebecký záujem, vedúci k sebaklamu, patria k prekážkam zdravého uvažovania (Paul, R. W. & Elder, L., 2014).
Intelektuálne cnosti (intelektuálna dôvera v rozum, nestrannosť, odvaha, pokora, integrita, autonómia, empatia) ako rôzne črty, ktoré vedú k spravodlivej mysli, prispievajú k hĺbke a kvalite myslenia. Pri dôkladnom rozvoji kritického myslenia v silnom zmysle sa cnosti mysle jedinca internalizujú (takto získava množstvo zručností a postrehov, ktoré u kritického mysliteľa v slabom zmysle chýbajú); vzájomné prepojenie intelektuálnych návykov vedie k disciplinovanému sebaovládaniu. Intelektuálne neresti ako protiklady intelektuálnych cností sa v porovnaní s tým v mysli vyskytujú prirodzene; vstupuje sa do nich práve kultivovaním intelektuálnych cností (Paul, R. W. & Elder, L. 2006, 2014; Paul, R. W. 2020). Znamená to dodržiavať intelektuálne štandardy a elementy, ktoré nie sú ovplyvnené túžbou po výhodách pre nás samých či našich blízkych. Všeobecne platí, že máme tendenciu prikladať menšiu váhu opačným názorom/názorom druhých, ako tým svojim. Spravodlivo kriticky myslieť znamená myslieť objektívne a nezaujato. Dosiahnuť takýto spravodlivý stav mysle je náročné a môžu ho dosiahnuť iba skutočne múdri ľudia.
Príspevok je súčasťou riešenia projektu KEGA č. 025PU-4/2020 s názvom Rozvoj morálneho a kritického myslenia študentov v učiteľských študijných programoch.
LITERATÚRA:
- Baehr, J. 2015. Cultivating Good Minds: A Philosophical & Practical Guide to Educating for Intellectual Virtues. [online]. [2021-10-10]. Retrieved from: https://intellectualvirtues.org/why-should-we-educate-for-intellectual-virtues-2-2/.
- Paul, R. W. 2020. Critical Thinking, Moral Integritiy and Citizenship. Thomales [CA]: Foundation for Critical Thinking, 2020 [online]. [cit. 2021-09-20]. Retrieved from: http://www.criticalthinking.org/pages/critical-thinking-moral-integrity-and-citizenship-teaching-for-the-intellectual-virtues/487.
- Paul, R., Elder, L. 2006. The Thinker's Guide to Understanding the Foundations of Ethical Reasoning. Dillon Beach [CA]: Fondation for Critical Thinking, 2006. 56 p. ISBN 978-0944583173.
- Paul, R. W., & Elder, L. 2013. The Thinker´s Guide to Ethical Reasoning. New York: Rowman & Littlefield. 56. s. ISBn 978-0-944583-17-3.
- Paul, R. W., & Elder, L. 2014. Critical Thinking: Tools for Taking Charge of Your professional and Personal Life. London: Rowman & Littlefield. 476 s.
- Ridenour, R. 2021. Intellectual Virtues. In Pursuing Truth: A Guide to Critical Thinking. [online]. [2021-10-19]. Retrieved from: https://bookdown.org/rlridenour/ct-text/intellectual-virtues.html.
- Sumner, W. G. 1906. Folkways: A Study of the Sociological Importance of Usages, Manners, Customs, Mores, and Morals. New York: Ginn and Company. 692 p.
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Manažment školy v praxi 1/2022
