„Zlé veci nie sú to najhoršie, čo sa nám môže stať. Tá najhoršia vec, ktorá sa nám môže stať, je NIČ.“ (Richard Bach)

Emócie sú úzko spojené s konfliktom a tiež s uspokojovaním našich potrieb. Každý z nás má právo na prežívanie svojich emócií tak, ako ich cíti. Ak niekto začne hodnotiť naše emócie a nie sme to my sami, môže to vyvolať v nás vnútorný konflikt. Začneme pochybovať o sebe a hodnotiť, či sú naše emócie správne. Emócie sú však prirodzené a v našom živote plnia dôležitú ochrannú, motivačnú a informačnú úlohu. Ako teda pracovať s emóciami v konflikte?

Emócie a pocity

Všetko, čo sa odohráva v nás, je reakciou na vonkajšie podnety. Nie je deň bez úsmevu, hnevu, sklamania, radosti, očakávania, znechutenia, vášne, lásky, hanby, smútku, chamtivosti, žiarlivosti, prekvapenia či zvedavosti. Naše emócie nás sprevádzajú každý deň, každú sekundu nášho života. To, čo cítime, sa navonok prejaví emóciou, ktorou vnímame sami na sebe, alebo ju na nás vidia iní. Emócie sú reakciou na osoby, prostredie, situácie, nebezpečenstvo, prekážku, úspech, konflikt. Nedá sa nič necítiť. Môžeme potlačiť pozitívne alebo negatívne emócie, aby naša konečná reakcia nebola prehnaná, avšak úplne vylúčiť ich nemôžeme. Emócie aktivizujú naše správanie, ktoré sa následne môže prejaviť útekom, strnutím, príp. únikom.

Emócie sú psychologické procesy, ktoré sa prejavujú:

• fyziologickými zmenami, napr. zrýchlený tlkot srdca, potenia sa, zmena v dýchaní, vyschnutie v hrdle ...,
• zmenami pozornosti, koncentrácie a vnímania, napr. „nevidí a nepočuje“,
• motorickými prejavmi, napr. gestikulácia, mimika, celkový neverbálny prejav.

Emócie aktivizujú ľudské správanie, čím pripravujú organizmus na dôležité správanie.

Na jednotlivé správanie môže jednotlivec reagovať rôznymi emóciami s rôznou intenzitou. Spontánna reakcia nie je ovplyvnená rozumom a samých nás neraz prekvapí. Vzniká bez nášho chcenia. To, ako dlho bude trvať nejaká emócia, záleží od temperamentu, postoja k situácii, človeka, ktorý vyvolal túto emóciu, reakcie vonkajšieho okolia.

Emócie môžeme deliť na pozitívne a negatívne. Znamená to, že každá pozitívna emócia má svoj protipól v negatívnej emócii, napr. radosť – smútok, strach – hnev, láska – nenávisť atď. Silná emócia nám pomáha vybaviť si určitú situáciu, ktorú sme už predtým zažili. Emócie sa ľahko prenášajú z človeka na človeka. Smiech je nákazlivý rovnako ako hnev, a tak záleží len na nás, či sa necháme emóciou nakaziť a nasadneme do „vlaku“ alebo sa im ubránime.

Ak vyjadríme súhlas s pocitom iného človeka v konflikte, neznamená to ešte, že súhlasíme s jeho správaním.

Dávame mu však najavo, že akceptujeme, ako sa cíti. Nehodnotíme, či to, čo prežíva v danej situácii, je správne alebo nesprávne.

Koľkokrát sme povedali vetu „viem ako sa cítiš“. Naozaj rozum