Informačná gramotnosť v školstve

Dosiahnutie informačnej gramotnosti možno považovať za jeden z prioritných cieľov štúdia na všetkých typoch škôl a zároveň za podmienku jeho úspešného zvládnutia. Spoločnosť kladie veľký dôraz na problematiku informačnej gramotnosti predovšetkým v oblasti získavania aktuálnych kompetencií pedagogických pracovníkov, ale aj žiakov a študentov.

Život v globálnej spoločnosti, charakteristickej rýchlym vývojom informačno-komunikačných technológií v znalostnej ekonomike vyžaduje, aby súčasné vzdelanie na všetkých úrovniach školstva rozvíjalo v žiakoch aj v študentoch inovatívne kompetencie, medzi ktoré zaraďujeme predovšetkým:

• kritické vnímanie a myslenie,
• flexibilné rozhodovanie,
• zvládnutie neočakávaných situácií,
• efektívnu komunikácia,
• kooperáciu.

Koncepcie informačnej gramotnosti

V súčasnosti sa objavuje v súvislosti s pojmom informačná gramotnosť celý rad nových koncepcií, prístupov a modelov. Informačná gramotnosť je dynamicky sa rozvíjajúcim pojmom, keďže nikto sa nemôže stať plne informačne gramotným, nakoľko informácie neustále pribúdajú, a každý z nás, zavalený množstvom toho, čo sa dozvedel, produkuje a pripája ďalšie nové a nové informácie.

Medzi základné zložky informačnej gramotnosti patrí funkčná gramotnosť. Podstatu základného vzdelania každého človeka tvorí tzv. trívium– čítanie, písanie a počítanie. Funkčná gramotnosť je vnímaná ako spôsobilosť spracovávať informácie z tlačeného a písaného textu a využívať ich pri riešení rôznych situácií každodenného života.

Funkčne gramotný človek je schopný začleňovať sa do všetkých aktivít, v ktorých je gramotnosť potrebná pre efektívne fungovanie spoločnosti.

Vizuálna gramotnosť je schopnosť čítať, vysvetľovať, používať a vytvárať obrázky alebo gestá, využívajúc tradičné ale aj nové média, ktoré urýchľujú myšlienkové procesy pre rozhodovanie sa, komunikáciu a samotné vzdelávanie človeka. Predpokladá fakt, že ľudská bytosť vysiela rôzne spôsoby vnemov, napr. prostredníctvom zraku, sluchu, ale zároveň spracúva a pamätá si aj na iné zmyslové zážitky. Rozvoj týchto schopností je podstatný pre ľudské telo preto, lebo umožňuje vizuálne gramotnej osobe rozlišovať a interpretovať viditeľné akcie, objekty, symboly, prírodné alebo umelo vytvorené objekty, s ktorými sa stretáva vo svojom prostredí. Prostredníctvom kreatívneho využitia týchto kompetencií je človek schopný komunikovať s ostatnými ľuďmi. Rovnako ako iné gramotnosti, tak aj vizuálna gramotnosť, zahŕňa viac než jednu úroveň. Prvá úroveň vizuálnej gramotnosti je základná identifikácia predmetu, grafiky, symbolu, umeleckého diela a pod. Ďalšie úrovne sú tie, ktoré majú človeku umožniť, aby pochopil to, čo už identifikoval. To si vyžaduje kritické myslenie, porovnávanie a zaradenie do hodnotového rebríčka viet. Aplikovanie vizuálnej gramotnosti je veľmi praktické, lebo vizuálny text má mnohokrát lepšiu vypovedaciu hodnotu ako text napísaný. Písané texty sú komplexnejšie, zachytávajú podrobnosti, kým vizuálne texty (obrázky) majú tendenciu zjednodušiť a zovšeobecniť uvedenú problematiku, vynechať drobné detaily.

Súčasťou funkčnej gramotnosti je čitateľská gramotnosť,ktorá sa považuje za základnú spôsobilosť, bez ktorej nemožno budovať funkčnú gramotnosť. Strategickým základom existencie v informačnej spoločnosti sa stáva „mať informácie“ a existenčnou je teda schopnosť identifikovať a získať ich, intelektuálne spracovať, efektívne ich využiť a zhodnocovať, čo nie je možné bez čitateľskej gramotnosti na vysokej úrovni.

Čitateľskú gramotnosť chápeme ako univerzálnu spôsobilosť, nielen ako schopnosť prečítať slová, vety a celé texty, ale ich aj pochopiť a ďalej pracovať s obsahom, používať získané informácie na dosiahnutie vlastných cieľov, na rozvoj svojho osobnostného potenciálu. Štrukturálny model čitateľskej gramotnosti tvoria: literárne vedomosti, čitateľské schopnosti – recepcia a percepcia textu, motivácia čítania, čitateľské potreby, záujmy a preferencie, čitateľské návyky, postoje a pod.

Medzi základné úrovne čitateľskej gramotnosti patrí:

• adaptačná úroveň – zvládnutie techniky čítania a písania s porozumením,
• úroveň čítania ako sebarozvojovej aktivity– samostatné aktívne vzdelávanie na základe čitateľských kompetencií,
• aktívna tvorba a produkcia textov – presahuje úroveň pasívnej recepcie textu.

Kompetencie informačnej gramotnosti predstavujú reálny komplex poznatkov, zručností, schopností a postojov, ktorý zahŕňa v sebe úroveň dosiahnutého poznania jedinca a úroveň jeho aplikácie v konaní, pričom ide o rozpoznanie potreby informácií, lokalizáciu relevantných informačných zdrojov, ich kritické zhodnotenie, primerané použitie a flexibilnú komunikáciu.

Dosiahnutie kompetencií čitateľskej gramotnosti je základným predpokladom informačnej gramotnosti, pričom v priebehu štúdia by žiaci mali dosiahnuť všetky jej úrovne s prihliadnutím na vekové kategórie.

Formovanie informačnej spoločnosti nie je len automatizácia, digitalizácia, elektronizácia a internetizácia spoločnosti, je to formovanie učiacej sa spoločnosti, v ktorej sa zdokonaľuje mechanizmus produkcie vedeckých a výskumných poznatkov, narastá význam informácií, v ktorej sa stupňuje potreba ich funkčného využívania v praxi a v ktorej narastá význam moderného poňatia vzdelávacích procesov – čo nie je možné bez schopnosti čítať.

Nevyhnutnou súčasťou informačnej gramotnosti je digitálna gramotnosť, ktorá predstavuje súbor znalostí, zručností, potrebných na primerané, bezpečné a produktívne používanie digitálnych technológií, na učenie sa a poznávanie v zamestnaní a v každodennom živote. Je to súbor schopností zmysluplne využívať rôzne digitálne nástroje na svoje potreby, poznávanie, na vyjadrenie seba a svoj komplexný osobný rozvoj, efektívne riešiť úlohy a problémy v digitálnom prostredí, kvalifikovane si zvoliť a vedieť použiť vhodnú digitálnu technológiu na nájdenie informácií, ich spracovanie, použitie, šírenie alebo vytvorenie, kriticky vyhodnocovať a analyzovať znalosti, získane z digitálnych zdrojov, rozumieť spoločenským dôsledkom vrátane bezpečnosti, ochrany súkromia a etiky, ktoré vznikajú v digitálnom svete. Súčasťou digitálnej gramotnosti je počítačová gramotnosť, keďže počítač je zdrojom získavania informácií a komunikácie. Jednou z vývinovo najmladších foriem informačnej gramotnosti je elektronická gramotnosť, ktorá sa zaoberá používaním elektronických médií, ako je počítač a mobilný telefón a ich softvérovým vybavením. Tieto elektronické médiá umožňujú tvorbu a používanie širokej škály produktov od textov v elektronickej podobe cez databázy, encyklopédie až po SMS alebo MMS správy. V elektronickej podobe sa začínajú tvoriť učebnice, ktoré sú spracované v rozličných programoch.

Komponenty informačnej gramotnosti

Rozvoj informačnej gramotnosti treba zaručiť dobre zvolenou postupnosťou aktivít, ktoré si vyžadujú viacero zručností, techník a procesov a sú aplikované do kontextov s rastúcou zložitosťou použitých prostredí a nástrojov. Pre komplexný rozvoj všetkých týchto komponentov sa musia v školstve využívať rôzne inovatívne formy a zdroje učenia sa, aby bola škola úspešná v tomto procese, musí cielene pozorovať, vyhodnocovať a rozvíjať informačnú gramotnosť žiakov, študentov, pedagógov, informačných koordinátorov a vedenia školy, pretože iba tak môže efektívne integrovať informačné a komunikačné technológie pre zefektívnenie a zatraktívnenie samotného vzdelávacieho procesu.

Pre rozvoj komponentov informačnej gramotnosti sú vhodné tieto problémové situácie a zdroje učenia:

• základné zručnosti sa rozvíjajú najmä trénovaním,
• inovatívne techniky sa učia najmä napodobovaním učiteľa alebo druhého žiaka, alebo metódou pokusov a omylov, pričom žiak využíva provizórnosť krokov,
• kľúčové pojmy sa rozvíjajú a utužujú rozprávaním a uvažovaním o aktivitách, ich hodnotením,
• procesysa rozvíjajú pri riešení prípadových štúdií a ich problémových situácií s rastúcou samostatnosťou žiakov pri voľbe vhodných techník, nástrojov a zdrojov,
• vyššie poznávacie funkcie sa rozvíjajú v prostrediach, ktoré vyžadujú skúmanie, voľbu nástrojov, techník a procesov, pri plánovaní, monitorovaní, vyhodnocovaní, uvažovaní o výsledkoch, pričom tieto funkcie sa len veľmi obmedzene môžu rozvíjať bez aktívnej úlohy učiteľa v tomto procese.

Informačná gramotnosť sa prejavuje schopnosťami efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu, spracovanie a komunikáciu informácií a na modelovanie, meranie a riadenie externých procesov. Informačne gramotný pedagóg, žiak alebo študent používajú informačné zdroje a informačné nástroje na riešenie problémov, na podporu svojho vzdelávania a učenia v rôznych kontextoch a rozumejú spoločenským aspektom a dôsledkom používania informačno-komunikačných technológií. Ako rastie informačná gramotnosť žiaka alebo študenta, tým že dokážu efektívnejšie využívať IKT, dokážu lepšie posúdiť vhodnosť nástroja a primeranosť ich použitia pre danú úlohu, sú menej závislí a v svojom učení čoraz samostatnejší.

Žiaci a študenti sú hlavnými účastníkmi v procese vzdelávania, preto ich informačnú gramotnosť treba chápať ako jeden zo základných cieľov poznávacieho procesu.

Výsledky výskumov ukazujú, že informačne gramotný žiak vie:

• komunikovať a prezentovať informácie – je to základná súčasť informačnej gramotnosti, ktorá zahŕňa najbežnejšie využitie počítača v školskom prostredí, a to používanie textového a grafického editora, e-mail a pod.,
• spracovávať informácie – základné používanie databáz, tabuľkových kalkulátorov a programovacích jazykov,
• používať IKT na riadenie externých procesov –žiaci môžu čítať, vytvárať a modifikovať programy (symbolické zápisy) na riadenie modelov pomocou počítača, a to buď modelov reálnych alebo abstraktných vytvorených na počítači,
• monitorovať – informačne gramotný žiak dokáže využívať senzory na priebežné meranie teploty, svetla, pohybu, tlaku, hluku a pod. a takto získané údaje dokáže zmysluplne interpretovať, použiť a pod.

Pedagógovia sú režisérmi a sprostredkovateľmi vzdelávacieho procesu, pretože na nich v plnej miere záleží aj úroveň informačnej gramotnosti školy, no mnohí z nich ešte majú voči IKT odmietavý postoj, čo sa odzrkadľuje v kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu.